Kohézny fond po novom

Kohézny fond je relatívne mladý fond. S novým programový obdobím od 1. januára 2007 sa preň upravili niektoré pravidlá na európskej úrovni.

Pozadie

Kohézny fond (KF) je jedným z mladších eurofondov a vznikol v 90. rokoch 20. storočia ako zvláštny fond solidarity na pomoc štyrom najmenej prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku.

Týmto najmenej prosperujúcim štátom s HDP na obyvateľa nižším ako 90% priemeru  EÚ mal pomôcť zapojiť sa do hospodárskej aj menovej únie. Portugalsko, Grécko, Írsko i Španielsko dokázali vďaka jeho pomoci splniť prísne konvergenčné kritériá a stali sa súčasťou eurozóny, kde Írsko je dokonca na 2. mieste v rámci HDP EÚ-27.

Otázky 

  • Ktoré štáty čerpajú z Kohézneho fondu

Vzhľadom na to, že hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa Slovenska nedosahuje 90% priemeru EÚ (nižší ako 60%), ostávame v rokoch 2007-2013 naďalej oprávnení so všetkými našimi regiónmi uchádzať sa o tieto prostriedky KF. V  EÚ-27 sa jedná sa o regióny v nasledovných krajinách: Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Grécko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko.

Členským krajinám, ktoré by boli oprávnené, ak by sa kritérium 90% priemeru HDP na hlavu  prepočítalo na EÚ-15 a nie EÚ-25 (príprava na roky 2007-2013 prebiehala ešte bez započítavania pristupujúcich krajín Balkánu), bola poskytnutá prechodná pomoc, ktorá sa postupne znižuje. To sa týka toho času už iba Španielska. Oprávnenosť členských štátov na podporu z Kohézneho fondu sa prehodnotí v roku 2010 na základe údajov Spoločenstva o HND pre EÚ 25. 

  • Rozpočet fondu

V rokoch 2000 až 2006 bol pre KF stanovený rozpočet 18 miliárd eur, Slovenská republika mala z fondu na skrátené programové obdobie 509,7 miliónov eur. Pre 2007-2013 Únia schválila Kohéznemu fondu takmer 69,6 mld. eur, pričom Slovensko môže čerpať takmer 3,9 mld. eur. (vyše 132 mld. korún pri/kurz marec 2007).

Prerozdelenie prostriedkov Kohézneho fondu, ako aj ďalších prostriedkov kohéznej politiky 2007-2013 nájdete tu.

Hlavným rozdielom oproti štrukturálnym fondom je to, že jeho základnou bunkou je štát. Je určený na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti dopravy a životného prostredia s nákladmi nad 25 miliónov eur. Fond podporuje oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí. Má prispievať spolu s ERDF/EFRR v rámci viacročných investičných programov, ktoré sú riadené decentralizovane, než na základe schvaľovania jednotlivých projektov na úrovni Komisie.

  • Oblasti podpory

Pomoc z fondu sa poskytuje na základe potrieb investícií a infraštruktúry osobitných pre každý členský štát na akcie v týchto oblastiach:

  • a) transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty spoločného záujmu vymedzené v rozhodnutí č. 1692/96/ ES;
  • b) životné prostredie v rámci priorít politiky Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia podľa politiky a akčného programu v oblasti životného prostredia.

Fond môže pôsobiť aj v oblastiach, ktoré súvisia s trvalo udržateľným rozvojom a jednoznačne prospievajú životnému prostrediu, t. j. energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie a v oblasti dopravy mimo oblasti transeurópskych sietí, železničná, riečna a námorná doprava, intermodálne dopravné systémy a ich vzájomná interoperabilita, riadenie cestnej, námornej a leteckej dopravy, environmentálne vhodná mestská doprava a verejná doprava. 

  • Veľké projekty 

V prípade životného prostredia náklady prevyšujú sumu 25 miliónov eur a 50 miliónov eur v ostatných oblastiach (ďalej len „veľké projekty“). Schválenie týchto projektov financovaných z KF podlieha Európskej komisii a členský štát o nich Komisiu náležite informuje.  

  • KF na Slovensku v rokoch 2007-2013

V rokoch 2007-2013je pomer prostriedkov z KF na Slovensku priaznivejší v prospech dopravnej infraštruktúry – 2,33 mld eur/60%) oproti prostriedkom pre životné prostredie (1,57 mld eur/40%). Kohézny fond spolufinancuje dva najväčšie operačné programy Národného strategického referenčného rámca 2007-2013 – Operačný program Životné prostredie (1,8 mld. eur) a Operačný program Doprava (3,21 mld. eur). Riadiacimi orgánmi pre uvedené programy sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvo životného prostredia SR.

REKLAMA

REKLAMA