Komisia predstavila návrh Dunajskej stratégie

Eurokomisár pre regióny Johannes Hahn včera predstavil návrh desaťročnej stratégie EÚ pre dunajský región a jej 115 miliónov obyvateľov. Cieľom iniciatíy je rozvíjať hospodársky potenciál oblasti a zlepšiť tunajší stav životného prostredia.

Stratégia, ktorá je druhou makroekonomickou iniciatívou v rámci Únie po vytvorení Baltskej stratégie, má zohrávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní trvalej udržateľnosti dopravy, prepájaní energetických systémov, ochrane životného prostredia a vodných zdrojov a podpore podnikateľského prostredia. Tým by mala zároveň výrazne prispieť k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020.

Na jej realizáciu nie sú vyčlenené žiadne nové finančné prostriedky. Predpokladá sa však, že vďaka užšiemu prepojeniu a spolupráci štátov v podunajskej oblasti sa podarí v tomto makroregióne dosiahnuť efektívnejšie využívanie 100 miliárd eur, ktoré majú jednotlivé krajiny spolu v súčasnom finančnom období k dispozícii a lepšiu koordináciu projektov.

Podunajská oblasť zoskupuje 14 krajín od Nemecka na západe po Ukrajinu na východe, z ktorých osem krajín je členskými štátmi EÚ. Oblasť čelí v súčasnosti výzvam, ku ktorým patrí nevyužitý potenciál lodnej dopravy, nedostatok cestných a železničných spojení, nekoordinované úsilie v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, či znižovanie kvality životného prostredia. Ako uvádza Komisia, nedávna ekologická katastrofa spôsobená únikom toxického bahna v Maďarsku je jasným príkladom potreby spolupráce prekračujúcej hranice s cieľom predchádzať rozsiahlemu znečisteniu a bojovať proti účinkom takýchto katastrof.

Vzhľadom na to, že mnohé výzvy sú už navzájom prepojené, je cieľom spolupráce v rámci makroregiónu dosiahnuť najmä účinnejšiu koordináciu. Výsledkom vzniku makroregionálnej Dunajskej stratégie tak nebudú nové zákony ani inštitúcie, ale posilňovanie väzieb medzi jednotlivými politikami a zúčastnenými stranami.

zdroj: Flickr, autor: joiseyshowaa

Súčasťou stratégie sú však aj konkrétne časovo ohraničené ciele, a to: 

  • zvýšiť nákladnú dopravu na Dunaji do roku 2020 o 20 percent,
  • obnova ekosystémov Čierneho mora na úrovne z roku 1960,
  • zabezpečiť do roku 2013 prístup k širokopásmovému vysokorýchlostnému internetu pre všetkých občanov v tomto regióne,
  • zabezpečiť do roku 2020 životaschopnú populáciu dunajských jeseterov.

Na dosiahnutie týchto cieľov slúži séria opatrení, ktoré majú výrazne prispieť aj k dosiahnutiu všeobecnejších cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného a inteligentného rastu. K týmto patria napríklad modernizácia riečnych flotíl lodí, výstavba dvoch mostov cez Dunaj medzi Rumunskom a Bulharskom, zvýšenie turizmu v oblasti, výstavba čističiek odpadových vôd, zvýšenie turizmu v oblasti, výstavba čističiek odpadových vôd, zriadenie spoločných výskumných centier, či zlepšenie životných podmienok rómskych komunít.

Návrh je výsledkom verejnej konzultácie a série diskusií v rámci konferencií zúčastnených strán, teda členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov a ďalších aktérov. Očakáva sa, že členské štáty schvália stratégiu počas maďarského predsedníctva v prvej polovici roka 2011.

zdroj: Flickr, Klearchos Kapoutsis

Ďalšími príkladmi cieľov predstavených v akčnom pláne patria:

  • dokončenie prioritných projektov EÚ v oblasti dopravy (TEN-T), ktoré prechádzajú podunajskou oblasťou, napríklad  železničná os „Magistrála“ spájajúca Paríž a Budapešť cez Stuttgart, Ulm, Mníchov, Viedeň a Bratislavu,
  •   podpora ekologických technológií a ochrana biologickej diverzity v oblasti, keďže v povodí rieky Dunaj žije viac ako 300 druhov vtákov a je preto potrebné zabezpečiť, aby ich existenciu neohrozilo priemyselné a poľnohospodárskeznečistenie,
  • rozvoj spoločných máp povodňových rizík pre celý Dunaj,
  • zlepšenie navigácie na Dunaji vrátane rozvoja vnútrozemských prístavov,
  • rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, vrátane vodnej a geotermálnej energie,
  •  modernizácia železníc medzi väčšími mestami;
  • realizácia projektu spolupráce Modrý Dunaj týkajúceho sa čistenia mestských odpadových vôd s cieľom znížiť obsah farmaceutických zvyškov vo vode,
  • realizácia ekologicky efektívnych výrobných procesov v malých podnikoch,
  • odmínovanie oblastí, pri ktorých je podozrenie, že sa tam môžu nachádzať míny.

Slovensko si ako jednu zo svojich priorít v stratégii určilo protipovodňovú ochranu, v súlade s jej zefektívnením má klesnúť povodňami ohrozené územie o 25 percent k roku 2020, uvádza agentúra TASR.

Medzi zúčastnené krajiny patria tie, ktoré sú dnes súčasťou procesu dunajskej spolupráce (osem z nich patrí k členským štátom EÚ), a to: Nemecko (najmä Bádensko-Württembersko a Bavorsko), Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko a Ukrajina.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA