Komisia sa bráni, za pomalé vyplácanie eurofondov môžu často štáty

Európska komisia sa silne ohradila voči mediálnym správam, ktoré naznačovali, že vyplácanie regionálnych eurofondov je príliš pomalé vinou Únie. Podľa EÚ za to však často môžu samotné členské štáty, ktoré nezabezpečia svoju časť financovania.

Prehlásenie Komisie prišlo v reakcii na investigatívny článok zverejnený v britskom denníku Financial Times, ktorý tvrdí, že miliardy eur „sedia nečinne ako výsledok byrokracie“, a to v čase, kedy sú v dlhoch sa zmietajúce členské štáty neschopné navŕšiť finančné prostriedky z vlastných zdrojov.

Európska komisia sa vzápätí na to na tlačovej konferencii proti tomuto tvrdeniu ohradila. „Niektoré z tituliek, ktoré sme videli by mohli viesť k mylným interpretáciám,“ povedala na tlačovej konferencii hlavná hovorkyňa Komisie Pia Ahrenkilde Hansen. Trvala na tom, že „jednoducho nie je pravda“ keď sa povie, že „kohézne fondy sú nečinné vďaka byrokracii“. Podľa nej sú naopak za mnohé prekážky zodpovedné samotné vlády a miestne úrady, ktoré nie sú schopné zabezpečiť včas svoju časť financovania. „Ak národné, regionálne a miestne úrady nemajú peniaze na spolufinancovanie, potom nebudeme míňať vyčlenené eurofondy,“ uviedla Hansen.

„Takže peniaze, na rozdiel od toho, čo sa napísalo, ostávajú v členských štátoch, ktorí si ich ponechávajú na svojich účtoch a teda sa nebráni tomu, aby stimulovali rast alebo znižovali deficit,“ dodala hovorkyňa Komisie.

Pomalé čerpanie eurofondov

zdroj: Flickr, autor: Eurapart

Denník Financial Times prišiel s tvrdením, že v súčasnom programovom období na roky 2007 až 2013 je „dramaticky nízke čerpanie“ prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Toto tvrdenie podľa nich podporujú čísla a štatistiky získané priamo z internej správy Komisie. Podľa nej sa doposiaľ, kedy sa Únia nachádza v polovici obdobia čerpania, minulo len 10 percent z celkovej sumy 347 miliárd eur vyčlenenej na štrukturálne projekty. Väčšina prostriedkov (56 percent) bola vyčlenená na projekty, ktoré sa v súčasnosti len uskutočňujú. Stále však ostáva veľká časť eurofondov- približne 150 miliárd eur- ktoré neboli v súčasnom programovom období vyčlenené na žiaden program.

Komisia sa proti číslam zverejneným v britskom denníku neohradila. Tvrdí ale, že existuje viacero pádnych dôvodov, prečo to trvá tak dlho, kým sú prostriedky vyplatené organizáciam zodpovedným za implementáciu jednotlivých projektov. „Pomalé čerpanie na začiatku programového obdobia nie je ničím novým,“ povedala Hansen a dodala: „Bolo to tak v minulosti a je to vlastne celkom normálne.“

Hovorkyňa Komisie tiež zdôraznila skutočnosť, že počas prvých troch rokov súčasného obdobia čerpali členské štáty eurofondy ešte aj z minulého obdobia (2000-2006), keďže platí, že štáty majú aj dva roky po uplynutí času právo na čerpanie zvyšných alokovaných prostriedkov na programy, ktoré sa nepodarilo dokončiť včas.

Zdroj problémov

zdroj: Flickr, autor: NewsLanc

Za pomalé čerpanie štrukturálnych fondov je navyše čiastočne zodpovedná aj finančná kríza. Viaceré členské štáty totiž prišli s krátkodobými stimulačnými programami, ktoré mohli štátne orgány viesť k tomu, že sa snažili získať skôr národné prostriedky ako eurofondy.

Druhým zdrojom problémov je otázka spolufinancovania. Podľa pravidiel Európskej únie majú štátne orgány prístup k eurofondom len v prípade, keď preukážu, že majú potrebnú sumu na spolufinancovanie projektu podľa pravidiel EÚ. V kontexte hospodárskej krízy však mnohé členské štáty škrtajú rozpočet a sústreďujú zdroje do tých najnevyhnutnejších oblastí. Stáva sa tak, že na rôzne programy jednoducho nie sú verejné prostriedky.

To môže viesť k zaujímavej situácii, kedy potenciálne projekty, ktoré by mohli napomôcť k vytvoreniu potrebných pracovných miest v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, budú pozdržané alebo zrušené jednoducho preto, že na to nie sú prostriedky zo štátu, ale len z Únie.

Hansenova trvá na tom, že Komisia sa snaží nájsť spôsob, ktorý by urýchlil čerpanie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA