Konvent: Spoločnú poľnohospodársku politiku áno, ale v inej podobe

V EÚ kolujú názory, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je skostnatená, nemeniaca sa politika, ktorá oberá daňových poplatníkov o ich peniaze. Zároveň zvýhodňuje malú skupinu ľudí žijúcich na vidieku. V skutočnosti SPP mala a stále má jasné dôvody na existenciu. Aj o tom bolo rozšírené zasadnutie Konventu v Nitre.

poľnohospodárstvo, spoločná poľnohospodárska polit
poľnohospodárstvo, spoločná poľnohospodárska politika, CAP, eurofondy, rozvoj vidieka, MPSR

Pozadie:

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ sa neustále vyvíja. Odráža meniace sa potreby spoločnosti a dnešná SPP sa vo veľkej miere líši od SPP zo 60-tych rokov minulého storočia. Za posledných desať rokov bola zmenená doslova od základov.

V období, ktoré predchádzalo 90. rokom minulého storočia sa SPP zakladala na kľúčových cieľoch, najmä na snahe zabezpečiť sebestačnosť v zásobovaní základnými potravinami ako odpoveď na povojnový nedostatok potravín a studenú vojnu. Výsledkom bola strnulá, na výrobu zameraná politika dotácií, ktorá prežila až do 90. rokov minulého storočia. Pri výrobe nadbytku potravín sa nanešťastie začali objavovať vedľajšie účinky, ako napríklad aféra s hovädzím mäsom, obilninami a obchodné deformácie na svetovom trhu, čo škodilo najmä rozvojovým krajinám. Tieto účinky boli sprevádzané zvyšujúcimi sa obavami o dosah SPP na životné prostredie a nepriamo aj so zdravotnou hrozbou. Spotrebitelia a daňoví poplatníci postupne začali strácať dôveru.

Otázky:

  • Dnešná poľnohospodárska politika sa značne zjednodušila zlúčením množstva rôznych programov priamych platieb do jednej poľnohospodárskej platby a stala sa efektívnejším mechanizmom, ktorý spĺňa viac cieľov pri nižších nákladoch.

  • Politika kedysi pohltila dve tretiny celkového rozpočtu EÚ, dnes absorbuje menej než polovicu. Očakáva sa, že do desiatich rokov sa tento rozpočet ďalej zníži až na jednu tretinu.

  • SPP predstavovala politiku poskytujúcu dotácie v závislosti od objemu produkcie, dnes sa sústreďuje na dodržiavanie kvality a záruk vo vzťahu k životnému prostrediu a bezpečnosti potravín, v súlade s prioritami európskej verejnosti a poľnohospodárom sa konečne opäť poskytla voľnosť pestovať svoje produkty podľa dopytu na trhu.

  • Boli odstránené stimuly pre nadprodukciu, teda SPP údajen spôsobuje menej deformácií na trhu a dokáže lepšie zohľadniť potreby rozvojových krajín.

  • Poľnohospodárstvo je niečo viac ako len pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat pre potravinovú spotrebu. EÚ si to uvedomuje o to viac, nakoľko jej územie je prevažne vidieckeho charakteru. O to viac sa to týka nových 10 členských krajín. Územie Slovenska je po Fínsku druhou najvidieckejšou krajinou EÚ-25.

  • Vidiecke oblasti sú veľmi rôznorodé, nakoľko ich prírodné prostredie je formované mnohými druhmi poľnohospodárstva a lesníctva spolu s príbuznými odvetviami výroby.

17. októbra 2006 sa na rozšírenom zasadnutí s medzinárodnou účasťou stretla pracovná skupina II. Národného konventu o EÚ, ktorá má v agende poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zasadnutie bolo rozdelené do dvoch panelov:

  • Reforma SPP a budúcnosť poľnohospodárstva
  • Udržateľná energetická politika v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka

Veľká Británia je jedným z troch predkladateľov návrhu reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Na zorganizovaní seminára spolupracovali so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku Ministerstvo pôdohospodárstva, Veľvyslanectvo Spojeného kráľovstvaSyngenta Slovakia.   

Pozície:

Osobnú podporu agrosektoru vyjadril v svojom vystúpení premiér SR, Róbert Fico. Podotkol, že vláda bude intervenovať proti poklesu živočíšnej výroby a celkovému poklesu produkcie v agrosektore. Ďalej sa chce zasadzovať za tvorbu pracovných príležitostí na vidieku, kde je poľnohospodárstvo najväčším a jediným zamestnávateľom pre nízkokvalifikované skupiny obyvateľstva. Rovnako chce podporovať všetky iniciatívy využívajúce inštrumentárium SPP, aby zvrátili negatívne saldo v obchodovaní s agrokomoditami.

Minister pôdohospodárstva, Milan Jureňa neobišiel fakt, že v súčasnosti existujú tri vízie reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky: francúzska, holandská a britská. Francúzsky model je najkonzervatívnejší, britský model presadzuje najradikálnejšie zmeny, pričom sa mu vo viacerých rovinách približuje aj holandský návrh. Trvalo udržateľný model európskeho poľnohospodárstva by mal zabezpečiť medzinárodnú konkurencieschopnosť poľnohospodárstva bez závislostí od dotácií alebo ochrany a nemal by deformovať medzinárodný obchod a svetovú ekonomiku. Slovensko bude podľa ministra Jureňu presadzovať taký model reforiem, ktorý zabezpečí pre farmárov rovnakú štartovaciu čiaru a rovnaké podmienky v celej EÚ. “Je pozitívne, že sa vláda zaviazala, že poľnohospodárstvo bude jednou z troch jej priorít. V rozpočte na rok 2007 sa rozhodla navýšiť finančné zdroje o 2 mld. Sk oproti predchádzajúcemu roku. Dôležité bude ich efektívne využitie,” pripomenul minister Jureňa. Zdôraznil, že vo vyspelých ekonomikách dominujú v súčasnosti tri trendy: agresívny marketing, hľadanie nových technológií zameraných na znižovanie nákladov a prepojenie medzi farmármi, spracovateľmi a obchodom. Práve toto prepojenie na Slovensku nefunguje, a preto spotrebiteľ necíti spoločný efekt, povedal. Minister niekoľkokrát podčiarkol aj fakt, že pôdohospodárstvo a potravinárstvo sú tiež súčasťou znalostnej ekonomiky.

Peter Baco (NA, Slovensko), poslanec EP upozornil, že „potravinová bezpečnosť ako taká je už prekonaná vízia pre SPP“. Preto si musí Európa nájsť už lepšiu, novú opornú agendu. Celá SPP musí prejsť „radikálnou premenou“. Ďalej upozornil, že agrárna politika Únie sa výrazne nacionalizuje, čo dokladujú napríklad štátne dorovnania k priamym platbám.  EÚ by mala podľa vzoru iných krajín byť oveľa agresívnejšie v umiestňovaní svojich potravinárskych prebytkoch na svetových trhoch. 

Adriana Verešpejová z Vidieckeho parlamentu požadovala hlavne integrovaný prístup rozvoja vidieka, kde sa uplatňujú princípy “zdola nahor”, partnerstva, spoluúčasti, integrácie a kombinácie vnútorných a vonkajších zdrojov s dôrazom na uprednostňovanie vnútorných zdrojov.

Gejza Blaas, riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva upozornil, že slovenský agrosektor v Európe sa musí sústreďovať na kvalitné produkty, marketing komodít, zlepšenie vertikálnej koordinácie a nasadzovanie technologických inovácií a výskumu v praxi.

Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v diskusii upozornil, že Slovensko je priestor dvoch „svetov poľnohospodárskych problémov. Jedným je svet fiktívnych a druhým svet skutočných problémov“. Ten fiktívny predstavujú dotácie pre poľnohospodárstvo, ten skutočný svet sú jeho výnosy a príjmy, problematické štátne vlastníctvo pôdy a hydromeliorizácií, neochota štátu prostredníctvom Štátneho pozemkového fondu odpredať pôdu, čim sa bráni rozvoju podnikania na vidieku. Najviac ekonomicky stratové sú podľa neho družstvá.

S týmto názorom polemizoval Ivan Oravec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Zdôraznil, že v súčasnosti slovenskému pôdohospodárstvu ide o to, aby malo rovnaké podmienky, ako poľnohospodári v starých členských krajinách. Tak budú môcť ukázať svoju konkurencieschopnosť.

Nigel Thwaites zo Syngenty Slovakia upozornil na fakt, že “dotácie nie sú determinujúcim faktorom v slovenskom poľnohospodárstve”. AJ EÚ si podľa neho musí vybrať, či chce “byť silným exportérom, alebo iba sebestačnou záhradou”.

Ďalšie kroky:

REKLAMA

REKLAMA