Mestá sú dôležité v boji proti kríze

Mnohé európske mestá výrazne a rôznymi spôsobmi postihla kríza, no o hlavných rozhodnutiach na centrálnej úrovni často nie sú včas informované. Pritom sú v prvej línii, pokiaľ ide o boj proti reálnym dôsledkom krízy. Aj to je jeden zo záverov štúdie programu Urbact.

Urbact je program financovaný z EÚ zameraný na výmenu skúseností a znalostí, do ktorého je zapojených 29 európskych krajín a približne 700 miest. Jeho cieľom je podpora trvalo udržateľného rozvoja miest. Organizácia pred nedávnom zverejnila výsledky prieskumu v 131 mestách Európy, ktorý sa uskutočnil v poslednom štvrťroku 2009. Zo Slovenska sa zapojili mestá Bratislava a Košice.

Z celkového počtu zúčastnených miest až viac ako 80 percent uviedlo, že zaznamenalo výrazné dôsledky hospodárskej krízy. Tie sa podľa prieskumu rýchlo rozšírili zo súkromného sektoru na trh práce a ovplyvnili sociálnu situáciu v mestách. Pre ne tak momentálne predstavuje najvážnejší problém najmä vysoká nezamestnanosť, uvádza dokument. Tej musia čeliť najmä mladí ľudia, ženy a prisťahovalci.

Mladí a nezamestnaní

Za najviac ohrozenú skupinu boli však jasne označení mladí ľudia. Dôvodom sú podľa dokumentu nielen nízke náklady spojené s ich prepúšťaním, ale aj vyššia neochota zamestnávateľov prijímať do pracovného pomeru nekvalifikovaných a často neskúsených pracovníkov. V niektorých mestách vysoká úroveň nezamestnanosti medzi mladými, mnoho krát čerstvými absolventami, dokonca už vyústila do takzvaného „úniku mozgov“- teda do sťahovania sa mladých ľudí do iných členských štátov Únie, do Spojených štátov, či Kanady.

Mestá sa snažia čeliť vysokej nezamestnanosti rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je vytvaranie okamžitých, ale len dočasných pracovných miest v samosprávach- a to aj prilákavaním určitých investícií náročných na prácu, či intenzívnejšou podporou pre nezamestnaných alebo ich preškolovaním. Len málo z týchto iniciatív sa však zameriava práve na najviac zraniteľnú skupinu- teda na mladých.

Málo prostriedkov

Až 80 percent miest zároveň v prieskume uviedlo, že v nastal škrt v ich rozpočte. Rozsah takéhoto opatrenia sa však v jednotlivých mestách líši. Niektoré z nich zaznamenali pokles z dôvodu nižšieho výberu daní od fyzických a právnických osôb, iné zasa poznačila redukcia v odvetví stavebníctva, či zníženie cien pôdy a nehnuteľností. Výsledkom toho je, že mnohé chudobnejšie mestá majú obmedzenejší prístup k eurofondom, keďže jednou z podmienok ich získania je spolufinancovanie- a to si v súčasnosti kvôli obmedzenému rozpočtu nemôžu dovoliť. To na jednej strane vedie k tomu, že mnohé projekty obnovy infraštruktúry a regenerácie miest boli pozastavené, no na druhej strane tak nastáva posun smerom k zelenému rastu.

Zaujímavosťou je, že niektoré mestá sa ukázali byť voči kríze odolnejšie ako ostatné a dokonca sa im podarilo sa izolovať od jej najhorších dôsledkov. Podľa správy je to prípadom 23 miest, z ktorých viaceré sa nachádzajú v Nemecku, Poľsku, či Švédsku.

Mestá ako dôležitý partner

Správa z dielne Urbact tak dokazuje slová eurokomisára pre regióny Johannesa Hahna a niekoľkých popredných regionálnych hráčov. Tí tvrdia, že mestá by mali zohrávať dôležitú úlohu aj pri napĺňaní stratégií Európskej únie, vrátane stratégie Európa 2020. Dôvodom je podľa nich to, že práve v mestách dochádza k vytváraniu inovácií a k vzniku príležitostí pre podnikateľov, ale aj pre veľké investície. Doposiaľ sa tak však podľa nich nestalo v dostatočnej miere. „Znepokojuje nás však, že úloha mestských zastúpení ako inovátorov a uľahčovateľov trhových inovácií nie je súčasťou diskusie,“ uviedol už v máji minulého roka v rozhovore pre EurActiv generálny tajomník Eurocities Paul Bevan.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA