MŽP: Eurofondy pôjdu na systémovú protipovodňovú ochranu

Envirorezort predstavil program protipovodňovej ochrany do roku 2020. Z nového operačného programu pre životné prostredie chce na rozsiahle opatrenia použiť sumu 400 miliónov eur.

Ministerstvo životného prostredia a vodohospodári predstavili nový program protipovodňovej ochrany Slovenska do roku 2020, ktorý by si mal vyžiadať vyše 1,1 miliardy eur.

V súčasnosti intenzívne rokuje s Európskou komisiou o využití 400 miliónov eur z nového operačného programu Kvalita životného prostredia (2014 – 2020). Slovenský vodohospodársky podnik je pripravení zo svojich zdrojov použiť 55 miliónov eur, ďalších približne 700 miliónov eur bude potrebných zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Dôvodom vysokých nákladov je podľa ministra Petra Žigu veľký historický dlh a to, že táto oblasť bola počas posledného desaťročia podhodnotená. Škody a náklady spojené s povodňami  dosiahli v období rokov 2000 – 2012 sumu 961 miliónov eur.

Prevencia je lacnejšia

V apríli vydala Európska komisia stratégiu pre adaptáciu na klimatické zmeny. Odhady budúcich nákladov a prínosov naznačujú, že každé jedno euro vynaložené na ochranu pred záplavami by mohlo ušetriť šesť eur z nákladov na likvidáciu škôd. Do roku 2020 sa náklady na potrebné opatrenia v EÚ, predovšetkým na dodatočnú ochranu pred záplavami, odhadli na sumu 1,7 miliardy ročne, avšak náklady na odstraňovanie škôd v prípade, že sa neprijmú vhodné preventívne kroky sa odhadli až na 100 miliárd eur ročne.

„Prevencia je lacnejšia ako odstraňovanie škôd,“ zdôraznil minister Peter Žiga. Dodal, že ak sa naplnia opatrenia, ktoré MŽP tento týždeň predstavilo, Slovensko bude pripravené úspešne čeliť živelnej pohrome, ako bola tá v roku 2010.

Riešiť chce predovšetkým najproblémovejšie lokality, kde v minulosti povodne napáchali najväčšie škody. Odborníci identifikovali takmer 560 kritických oblastí, kde sa budú koncentrovať prostriedky, technické i pracovné sily na naliehavé opravy a výstavbu.

Doterajšie opatrenia, napríklad v podobe výstavy malých hrádzok, považuje minister za nesystémové. V rámci novej stratégie sa majú upravovať toky riek a potokov, stavať hrádze, poldre, vodné nádrže a čerpacie stanice.

V súčasnosti ministerstvo s Európskou komisiou rokuje aj o presune nevyčerpaných prostriedkov z oblasti envirozáťaží aktuálneho operačného programu vo výške asi 54 miliónov eur na obstaranie mobilnej protipovodňovej techniky (čerpadiel, mobilných stien), pričom oprávnenými prijímateľmi by mali byť subjekty pôsobiace vo vodohospodárskom odvetví a záchranné zložky.

Ochrana miest a obcí

Súčasťou programu sú projekty na ochranu väčších miest. Minister životného prostredia poukázal na tohtoročný úspech modernej protipovodňovej ochrany Bratislavy, ktorá v júni zabránila oveľa vyšším škodám.

Projekt protipovodňovej ochrany hlavného mesta sa realizoval od februára 2007 do decembra 2010 v mestských častiach Ružinov, Staré mesto, Petržalka, Karlova Ves, Devín, Devínska Nová Ves a v tiež obciach Sap a Gabčíkovo. Jeho celkové náklady dosiahli výšku takmer 31 240 eur. Kohézny fond (KF) financoval 85 % nákladov, štátny rozpočet prispel 10 % a vodohospodársky podnik 5 %.  

Prostriedky z Kohézneho fondu sa u nás úspešne použili napríklad na realizáciu protipovodňových opatrení v obci Krásny Brod (€1,386 mld. z KF), na vybudovanie poldra pri Myjave (€2,265 mld. z KF), na úpravu potoka Studenec obci Vojkovce (€485 mil. z KF) či dotesnenie podložia nábrežného múru v obci Suchohrad (€2,16 mld. z KF).

K významným plánovaným projektom v rámci nového programu patrí ochrana väčších miest, ako je Banská Bystrica či Prešov, ochrana Starej Ľubovne, Bardejova, Kežmarku, Levíc, riešenie problémovej rieky Ondava v blízkosti Trebišova a tiež opatrenia na rieke Žitava, kde boli veľké škody v roku 2010.

Súčasťou opatrení je aj protipovodňová ochrana Košíc, ktorú začiatkom októbra odsúhlasila vláda na svojom výjazdovom rokovaní.

Lokálne budú vodohospodári pomáhať aj jednotlivým obciam pri údržbe tokov, napríklad bagrovať dno a upravovať brehy.

V septembri ministerstvo spustilo trojročný projekt čistenia vodnej nádrže Ružín, ktorý zahŕňa čistenie vodnej hladiny od naplavených odpadov, čistenie priľahlých brehov od náletov, naplavenín a nelegálnych skládok odpadu, zber a odvoz odpadu vrátane vyseparovania jednotlivých zložiek odpadu na mieste a štiepkovania naplaveného dreva. Náklady tohto projektu by mali v tomto roku dosiahnuť výšku 200 tisíc eur, na roky 2014 a 2015 sa počíta so sumou 500 tisíc eur.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA