Najvzdialenejšie regióny EÚ prídu o financie

Lídri najvzdialenejších regiónov EÚ nie sú spokojní s návrhmi Komisie, ktorá im chce priškrtiť financovanie z európskeho rozpočtu na polovicu. Komisia chce, aby sa tieto regióny postavili na vlastné nohy.

Osem najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré patria trom členským štátom sa búria proti plánom Komisie okresať ich financovanie na polovicu. Sú to Kanárske ostrovy (Španielsko), Azory a Madeira (Portugalsko), Martinik, Guadeloupe, Francúzska Gyuana, Réunion a Svätý Martin (Francúzsko).

Predseda Komisie José Manuel Barroso, ktorý otváral pred dvoma dňami fórum o najvzdialenejších regiónoch prisľúbil, že Brusel bude pokračovať v investíciach do „zeleného rastu“. Povedal, že Komisia bude podporovať rozvoj regiónov, ktoré sú unikátne svojou polohou.

Barroso však dodal aj to, že táto podpora má svoju cenu a nový rozpočet by mal byť síce ambiciózny, ale zároveň aj realistický.

Zástupcovia regiónov nesúhlasia s novým „realistickým“ rozpočtom, ktorý počíta so škrtmi v regionálnych fondoch až do výšky 45 %. Podľa prezidenta Kanárskych ostrovov Paulina Rivera Bauteho by nový rozpočet znamenal, že každý z 2,1 mil. občanov dostane namiesto 36 eur len 23 eur.

Portugalský námestník ministra zahraničných vecí Luis Leitao nazval nový návrh financovania za „neakceptovateľný“. Predseda Regionálnej rady v Gyuane Rodolphe Alexandre ho označil za „neuspokojivý“.

Vysoká nezamestnanosť

Pre regióny sú šrty vo financovaní ranou aj vzhľadom na vysokú nezamestnanosť, s ktorou sa nevedia vysporiadať. Napríklad v Gyuane dosahuje nezamestnanosť až 32 %, čo je trojnásobok európskeho priemeru. Nezamestnanosť je pritom problém najmä mladých ľudí. Napríklad v Martiniku dosahuje nezamestnanosť medzi ľuďmi do 27 rokov úroveň 62 %.  

Miestní lídri sa sťažujú na hendikep, ktorý im spôsobuje veľká vzdialenosť. Ten sa prejavuje sa v základnej infraštruktúre, keď napríklad populácia Gyuany má problém so základnými službami, ako sú elektrina, alebo pitná voda.

Ostrovné regióny musia míňať veľkú časť financií z rozpočtu EÚ na dopravu a komunikáciu. Ďalší dôsledok ich polohy je vzdialený prístup na trhy, či neschopnosť prilákať investície, čo však súvisí s neatraktivitou ich ekonomík, ktoré nutne potrebujú modernizáciu.

Prezident súostrovia Azory Carlos César hovorí, že jeho obyvateľom ostáva len veľmi málo obchodných možností, predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu. Od EÚ chce zvýšenú podporu sektorov s vyššou pridanou hodnotou.

Regióny sa musia postaviť na vlastné nohy

Barroso vyslovil nádej, že jedného dňa nebudú tieto regióny závislé na špeciálnych únijných rozpočtoch a dokážu prispievať smerom k EÚ.

Eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn tvrdí, že v týchto regiónoch je ešte veľa práce. Nástrojom na dosiahnutie cieľov s stratégii Európa 2020 je podľa neho kohézna politika s „riešeniami šitými na mieru“.

Podľa Komisie by sa tieto regióny mali zamerať na svoje silné stránky, ktorými sú bohaté morské prostredie, biodiverzita, ľudský kapitál a potenciál v energetickom, potravinovom a aplikovanom výskume.

Hahn povedal, že Komisia sa pokúsi zvýšiť konkurencieschopnosť regiónov zabezpečením prístupu k financovaniu dopravy a komunikácie menších podnikov. To požadujú aj regionálni lídri. Preto odmietli klauzulu, podľa ktorej by mali byť európske finančné prostriedky použité na inovatívne investície.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA