Národný akčný plán pre oceľ kopíruje ten európsky

Návrh národného akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel značne kopíruje text plánu Komisie z minulého roku. Slovenská vláda si chce stanoviť niekoľko úloh - čaká ju hlavne posudzovanie.

Ministerstvo hospodárstva predložilo návrh Akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku do medzirezortného pripomienkového konania. Uvádza v ňom, že vláda má maximálny záujem na udržaní výroby ocele na Slovensku na súčasnej úrovni a súhlasí so zaradením výroby ocele medzi strategické priemyselné odvetvia.

Podľa ministra Tomáša Malatinského je akčný plán reakciou na trendy, ktoré vznikajú v európskej politike pre podporu priemyslu. „Ide o to, aby sme vedeli, čo priemyslu môžeme sľúbiť a na čo máme,“ poznamenal minister počas februárovej návštevy železiarní.

Poukázal predovšetkým na potrebu podporiť vzdelávanie a výchovu odborníkov pre priemysel a inovácie a na významnú rolu, ktorú pri tom zohrajú Európskej štrukturálne a investičné fondy (2014 – 2020).

„Chceme nastaviť smerovanie európskych fondov v ďalšom operačnom období tak, aby mohli byť podporené aj projekty do oceliarstva a hutníctva. Najviac starostí nám ale robí energetika. Je tu kolízia mnohých politík, napríklad environmentálnych a ďalších, ktoré vytvárajú nepriaznivú cenovú politiku,“ uviedol minister Malatinský.

Text dokumentu, ktorý predložilo ministerstvo, je do veľkej mieri prekladom akčného plánu, ktorý Európska komisia predstavila v júni 2013, pokiaľ ide o charakteristiku odvetvia v európskom i globálnom meradle, ale aj o vysvetlenie výziev, ktorým čelí oceliarsky priemysel, a návrhy riešení.

Význam odvetvia a výzvy

Hutnícky priemysel na Slovensku je podľa objemu priemyselných tržieb druhý v poradí po produkcii automobilov a zároveň má výrazný podiel v subdodávateľskom reťazci pre automobilový priemysel.

Výroba kovov zabezpečuje asi 8 % pridanej hodnoty vytvorenej v priemyselnej výrobe u nás a spolu s výrobou kovových výrobkov a  konštrukcií vytvára približne 15,5 % pracovných miest v priemyselnej výrobe. Samotná výroba ocele, železa a prvovýrobkov zo železných kovov  zabezpečuje cca 27 % pridanej hodnoty z celkovej výroby kovov.

Odvetvie výroby ocele na Slovensku tiež veľmi úspešne spolupracuje v oblasti výskumu a vývoja v rámcových programoch EÚ pre uhlie a oceľ s má veľmi významný podiel na zabezpečovaní regionálneho rozvoja vrátane školstva, zdravotníctva, kultúry a športu.

Medzi najväčšie nevýhody slovenského priemyslu, ktoré musí Slovenská republika, vyriešiť ministerstvo uvádza vysoké ceny energií, zaťažujúce právne predpisy s vysokými regulačnými nákladmi a ťažký prístup k surovinám. Pre oceliarsky priemysel je navyše potrebné vytvoriť medzinárodne porovnateľné podmienky, nakoľko je veľmi intenzívne vystavený globálnej konkurencii.

Veľa akčného posudzovania

Popri doslovnom opakovaní opatrení z európskeho akčného plánu, návrh spomína aj niekoľko špecifických opatrení na národnej úrovni.

V súlade s európskymi iniciatívami chce vláda do konca septembra posúdiť rozsah a štruktúru kumulatívnych asymetrických nákladov (energetická legislatíva a regulácia, osobitné ekologické regulácie a politiky, pracovnoprávna, bezpečnostná a tripartitná legislatíva, medzinárodné obchodné bariéry a prekážky), ktoré regulačne zaťažujú oceliarsky priemysel a identifikovať reálne možnosti zníženia tejto záťaže.

Bude podporovať kľúčové odvetvia využívajúce oceľ (napr. automobilový sektor či stavebníctvo) a zároveň využije možnosti podpory produkcie oceliarstva a hutníctva všeobecne v procese obnovy a rozširovania systémovej verejnej infraštruktúry aj s významným využitím eurofondov v období 2014 – 2020.

Do konca septembra tohto roku tiež vláda zanalyzuje vplyv všetkých vnútroštátnych opatrení, napríklad zdaňovania, všetkých regulovaných poplatkov, ktoré ovplyvňujú koncovú cenu elektriny, mechanizmov podpory pre obnoviteľné zdroje energie alebo iné formy energie na koncovú cenu energií pre energeticky náročné odvetvia. V rovnakom termíne tiež posúdi návrh opatrení  na zníženie tarify za prevádzkovanie systému a odvodu do Národného jadrového fondu.

Okrem toho posúdi vyčlenenie príjmov z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií pre energeticky náročné odvetvia a tiež posúdi iniciatívy súvisiace s dlhodobými zmluvami a partnerstvami.

V oblasti energetiky sa tiež odporúča, aby Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravil koncepciu pravidelného posudzovania a porovnávania štruktúry nákladov dodávok energií pre oceliarsky priemysel SR v porovnaní s ostatnými ekonomikami EÚ a ďalšími globálnymi významnými konkurentmi.

Inovácie a sociálna dimenzia

V oblasti inovácií by mal ministri hospodárstva a školstva pripraviť osobitný rámec na financovanie projektov výskumu, rozvoja a inovácií v oceliarskom odvetví a uprednostňovanie vytvárania prirodzených technologicko-produkčných partnerstiev. Vytvoria tiež predpoklady na zapojenie verejných výskumných inštitúcií do projektov hospodárskej praxe.

Zdanlivo najviac úloh si vláda stanovila pokiaľ ide o sociálny rozmer, avšak ani v tomto prípade nejde o novinky. Ministerstvo plánuje využiť všetky nápady, ku ktorým štáty vyzvala Európska komisia na základe dovtedajších konzultácií s priemyslom i členskými krajinami.

Vláda tak napríklad pripraví opatrenia na využitie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF) na preškolenie a rekvalifikáciu pracovníkov v oceliarstve, pripraví opatrenia na zmiernenie sociálnych vplyvov reštrukturalizácie v odvetví s využitím štrukturálnych fondov, zjednoduší dialóg medzi sociálnymi partnermi s cieľom dospieť k dohode o dočasných iniciatívach na zachovanie pracovných miest, ako je možnosť zavedenia programov pracovnej flexibility.

Spoločne s ostatnými zainteresovanými stranami chce pripraviť opatrenia na podporu zachovania súčasných kapacít vo výrobe ocele na Slovensku, aby tieto kapacity boli maximálne využívané s cieľom udržania a rozvoja zamestnanosti a podpory exportu SR.

Regionálna samospráva sa v texte špecificky spomína len pokiaľ ide o prípravu legislatívnych opatrení medzi vládou, samosprávou a podnikmi v oblasti prípravy nových zamestnancov.

V predloženom texte ministerstva sa tiež hovorí o realizácii rokovaní o návrhu nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na programové obdobie rokov 2014 – 2020. Toto nariadenie č. 1309/2013 už bolo prijaté v decembri minulého roku, čím si môže vláda túto úlohu už teraz odškrtnúť ako splnenú. Zostáva jej ešte pripraviť podmienky na jeho využívanie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA