Nekonečný príbeh: doprava a regióny

Z navrhnutého programovania eurofondov na rozvoj dopravnej infraštruktúry je zrejmé, že niektoré regióny dostanú výrazne menej zdrojov. I preto zaznievajú požiadavky regiónov Východu čoraz hlasnejšie.

mestská doprava
Mnohé európske mestá trápi neudržateľná doprava. Zdroj: Lynac, creativecommons.org

Pozadie 

3,21 miliárd eur (107,5 mld. korún, kurz EUR/SKK NBS 16. apríla 2007) má šancu investovať Slovensko v tomto programovom období (2007-2013) do rozvoja infraštruktúry ciest, železníc a verejnej dopravy z prostriedkov EÚ. Investície do infraštruktúry letísk z poslednej verzie Operačného programu Doprava vypadli.

  • Tabuľka indikatívnych projektov pre 2007 – 2013 OP Doprava NSRR 2007-2013
NUTS II
počet projektov
plánované financie celkovo plánovaný príspevok EÚ (85%)
Východné Slovensko 2 železničné/3 cestné
726,578 mil. eur 617,591 mil. eur
Stredné Slovensko 5 železničných/18 cestných 4 333 mil. eur 3 683 mil. eur
Západné Slovensko 9 železničných / 5 cestných 1 937 mil. eur 1 643 mil. eur
Spolu 16 železničných / 26 cestných 6 996,578 mil. eur
5 943,591 mil. eur
Spolu z OP Doprava 3 845 mil. eur. 3 206,9 mil. eur

Zdroj: Prepočty EurActiv.sk podľa MDPT SR, OPD – NSRR 2007 – 2013, december 2006

V tabuľke je rozvrhnutie investícii výrazne orientované na stredné Slovensko. Východné Slovensko má plánovaných oproti nemu takmer 6 násobne menej prostriedkov a Západné Slovensko 2,2 násobne menej. Ide však o indikatívne projekty a kĺúč, podľa akého sa budú vyberať určí ministerstvo dopravy – riadiaci orgán pre Operačný program Doprava.

V poslednom čase opäť intenzívne začali sa ozývať regióny s požiadavkami na prehodnotenie indikatívneho zoznamu a zaradenie nových projektov. Avšak už v súčasnosti sú požiadavky na eurofondy do dopravy takmer dvojnásobné oproti možnostiam. Minulý týždeň rokoval minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR aj so županmi východoslovenkých krajov.

  • Skúsenosti z Európy 

V programovom období 2000 – 2006 existovalo popri programových zdrojoch aj niekoľko iniciatív Spoločenstva, ktoré pomáhajú regionálnemu rozvoju v mestách. Urban II je Iniciatíva Spoločnstva financovaná z prostreidkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj ERDF, ktorej sa Slovensko nezúčastňovalo. Rovnako to bolo aj pri iniciatíve LEADER+ pre vidiecke oblasti.

Projekt TranSUrban sa zameriava sa na skúmanie rozvoja a fungovania nových dopravných systémov v malých a stredných mestách cez inovatívne stratégie. Zámerom je dospieť k trvalo udržateľnému rozvoju, ku kohézii a k obnove miest.
Viacero miest menšej a strednej veľkosti (do 250 000 obyvateľov) uvažuje o zavedení rýchlych dopravných systémov (električky, úzkokoľajné trate, riadené autobusové trate). Zavedenie týchto systémov si žiada dosť veľké investície a často aj celkovú reorganizáciu cestnej siete v mestách. Na druhej strane majú tieto systémy nepriame sociálno-ekonomické výhody ako napríklad tvorbu pracovných miest, zvýšenie HDP v regióne, zlepšenie legislatívy na úrovni miest.

Primátor gréckeho mesta Volos navrhol v roku 2003 vytvoriť sieť miest, ktoré by spolupracovali v oblasti rozvoja dopravných systémov. Pridalo sa mesto Cambridge (Veľká Británia), ktoré v tom čase zavádzalo systém riadených autobusových tratí. Ďalej Linz (Rakúsko) zaujímajúce sa o systém električiek. Mesto Valdemoro (Španielsko) spolu s madridským dopravným konzorciom hľadali tiež vhodný systém električiek a Livorno (Taliansko) plánovalo vyskúšať zavedenie úzkokoľajnej električkovej trate.

Sieť 5 miest je otvorená spolupráci s mestami strednej Európy, je ochotná podeliť sa o skúsenosti.

  • Stratégie, ciele, priority Operačného programu Doprava 2007- 2013

NSRR uvádza strategickú prioritu „Infraštruktúra a regionálna dostupnosť“. Program Doprava (OPD) ju rozpracováva podporovaním rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja železničnej verejnej osobnej dopravy. Pozornosť programu je najmä na výstavbu a modernizáciu multimodálnych koridorov (sieť TEN-T) a modernizácii vybranej železničnej a cestnej siete.

  • Bratislava a jej integrovaný dopravný systém

V rámci rozvoja integrovaného dopravného systému na území Bratislavy a Bratislavského kraja vznikla v júli 2005 obchodná spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava (BID), s. r. o.. Hlavné mesto vlastní 35%, Bratislavský samosprávny kraj 65%.

Základným motívom existencie BID je zatraktívnenie verejnej hromadnej dopravy v konkurencii s individuálnou automobilovou dopravou. Zavedenie integrovaného dopravného systému prinesie tieto výhody:

  • cestujúcim: jednotný cestovný doklad použiteľný vo všetkých dopravných prostriedkoch súčasných dopravcov (Dopravný podnik Bratislava, Slovenská autobusová doprava Bratislava a Železničná spoločnosť Slovensko) s atraktívnymi jednotnými tarifnými a prepravnými podmienkami,
  • dopravcom: ekonomickejšie zhodnocovanie vlastných kapacít na širšom ucelenom priestore pri presne stanovených zmluvných podmienkach so zárukou vykrývania ekonomicky preukázaných strát pri poskytovaní výkonov vo verejnom záujme,
  • objednávateľom dopravy: hospodárnejšie vynakladanie verejných finančných prostriedkov pri zabezpečovaní dopravy na území kraja a mesta.

V roku 2006 sa mali odstránenia súbežné linky vo vytypovaných lokalitách (Mariánka, Chorvátsky Grob, Dunajská Lužná a pod.). V druhej polovici roku 2007 po príprave jednotného tarifného systému po stránke technickej, organizačnej, prevádzkovej a finančnej chcú spustiť integrovaný systém dopravy na území bratislavského regiónu.

2. apríla 2007 podpísali minister dopravy Ľubomír Vážny, primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Dalibor Zelený „Memorandum o spoločnom postupe v príprave, realizácii a využívaní železničnej infraštruktúry na území Hlavného mesta SR Bratislavy budovanej v rámci projektov TEN-T 17 pre integráciu mestskej koľajovej dopravy a železničnej koľajovej dopravy.“

Podľa Vážneho systém železničnej infraštruktúry v bratislavskom regióne nezodpovedá potrebám osobnej regionálnej a medzinárodnej dopravy a ambíciám Slovenska v rámci Európy.  Význam memoranda vidí MDPT v tom, že Železnice SR a hlavné mesto Bratislava chcú skoordinovať dve najvýznamnejšie dopravné investície na území hlavného mesta, ktoré v budúcnosti zásadným spôsobom ovplyvnia možnosti pohybu a prepravy domácich aj zahraničných cestujúcich.  

  • KSK: KORID, kompetencie v regionálnej  železničnej doprave, terminál kombinovanej dopravy a R4

Košický kraj je nositeľom pilotného projektu Plán dopravnej obslužnosti regiónu. Na základe jeho výsledkov by mali byť jasne stanovené kompetencie štátu a vyšších územných celkov pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti. Pomôže aj pri procese prechodu kompetencií v železničnej doprave a pri harmonizácii verejnej osobnej dopravy. Niektoré kompetencie v oblasti železničnej osobnej dopravy by sa mohli na VÚC preniesť v roku 2008, kompletné originálne kompetencie aj s balíkom peňazí v roku 2009.

Podstatou projektu KORID – Košickej regionálnej integrovaný dopravy je prepojenie električkových a železničných tratí, ktoré umožňuje jedinečná výhoda v krajskom meste – rovnaký rozchod koľají. Celková investícia do ôsmich stavieb predstavuje viac ako 2,8 miliardy korún, podieľať sa na nej budú mesto, kraj, železnice a ministerstvo dopravy.

Rýchlostná komunikácia R4 umožní napojenie Slovenska na diaľničný systém na maďarskej strane a prispeje k rozvoju celého regiónu. Náklady na cestu sa odhadujú na vyše 3,5 miliardy korún. Vedenie trasy na slovenskej strane je už vyriešené. Podľa ministra to nie je veľa, pretože stavať sa bude na rovnom úseku. Dlho očakávaná výstavba 15 kilometrového úseku rýchlostnej komunikácie R4 z Košíc na slovensko – maďarský hraničný priechod v Milhosti v okrese Košice – okolie by sa podľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho mohla začať v roku 2009 a ukončiť na jeseň 2010. 

Prekládkový terminál intermodálnej dopravy na Bočiari pri Košiciach by mal byť veľkým dopravným uzlom využívajúcim existujúcu širokorozchodnú trať a železnicu s normálnym rozchodom ako súčasť koridoru V.A smerom do Ruska, na ďaleký východ a do Ázie, ako aj blízkosť košického medzinárodného letiska a pripravovanej rýchlostnej štvorprúdovej cesty R-4 smerujúcej k maďarskej hranici. V rámci výstavby terminálu už súkromní investori prejavili záujem o výstavbu manipulačných plôch a skladov a nadväzných kapacít potrebných pri manipulácii s prepravovaným tovarom. Okolo terminálu je pripravovaný priestor na industriálny park pre ďalších investorov.

Kraj prerokoval aj ďalšie zásadné problémy rozvoja dopravnej infraštruktúry kraja, vrátane výstavby úseku diaľnice a rýchlostnej cesty smerom na Východ a obchvatu mesta. Vážny prisľúbil pomoc pri prekategorizovaní rýchlostnej komunikácie Košice – Šaca a diaľničného privádzača Košice – Budimír. 

  • Prešov: D1, R4 a mestské križovatky

S predsedom Prešovského samosprávneho kraja Petrom Chudíkom minister Vážny  a generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, Igor Choma hovorili koncom týždňa o prešovských prioritách v doprave. Venovali sa trom hlavným okruhom – diaľničné úseky D1, rýchlostná komunikácia R4 a riešenie obchvatov a dopravy v krajskom meste.

Beharovce chce mať prešovský župan v zásobníku projektov. Podľa Vážneho existuje legitímny spôsob ako tento úsek diaľnice dostať do zásobníka projektov – pri rokovaniach o Operačnom programe Doprava. Upresnil, že do zásobníka je možné zaradiť i úsek Fričovce – Svinia. Dodal, že „do roku 2010 chceme zabezpečiť projektovú prípravu, aby sme mali pripravené všetky doklady potrebné na začatie stavieb všetkých plánovaných diaľničných úsekov od Bratislavy až po Košice.“

Osobitným problémom je krízová dopravná situácia v krajskom meste. Okrem budovania Nábrežnej komunikácie sa prítomní zhodli na potrebe riešiť dva kritické dopravné body v Prešove: prvým je križovatka Levočská-Sabinovská a druhým križovatka pri Závodoch valivých ložísk, ktorá by mala byť riešená ako mimoúrovňová.

Finančné náklady na navrhovaný kruhový objazd na križovatke Levočská-Sabinovská dosahujú 80 miliónov korún. Chudík navrhuje, aby si náklady medzi seba podelili všetky zainteresované subjekty.

Pozície:

„V otázke prevodu železničnej dopravy na kraje máme zmapované problémy a kým ich nedoriešime nemá význam prenášať kompetencie na vyššie územné celky. Proces prevodu nie je spochybnený ani z úrovne štátu ani z úrovne krajov,“ povedal minister Vážny. „Práve projekt dopravnej obslužnosti by mal ukázať, ako riešiť harmonizáciu osobnej cestnej a železničnej dopravy v regióne. Na základe toho sa získané skúsenosti a poznatky budú aplikovať aj v ďalších krajoch.“Rezort dopravy urobí podľa slov ministra maximum pre to, aby sa v Košiciach a v priľahlom regióne začal realizovať projekt integrovaného dopravného systému koľajovej osobnej dopravy KORID.

Ohľadne R4: „Nie je tu ani technický ani finančný problém, pretože táto cesta je zahrnutá v zásobníku projektov v Operačnom programe Doprava. Čakáme už len na schválenie Národného strategického referenčného rámca, aby sa mohlo čerpať z európskych fondov a na podpísanie medzivládneho memoranda s Maďarskom, kde by sa zladili termíny výstavby i parametre stavby,“ povedal minister.

V súvislosti s rýchlostnou komunikáciou R4 predseda PSK, Peter Chudík zdôraznil, že Prešovský samosprávny kraj podporuje vybudovanie úseku Košice – Milhosť. To by východu umožnilo už v roku 2010 napojiť sa na európsku diaľničnú sieť.

„Košice budú mať prioritu pri výstavbe jedného zo štyroch terminálov intermodálnej dopravy plánovaných na Slovensku. Dynamika nákladnej dopravy je tu veľká, previazanosť na letisko i cesty existuje. Na tento projekt je vyčlenených zhruba 1,2 miliardy korún z európskych fondov, mal by začať slúžiť v roku 2012,” uviedol tiež Ľubomír Vážny.

„V budúcnosti vznikne z tohto územia ideálny dopravný uzol, v ktorom sa spoja všetky typy dopravy a Košice sa stanú významným dopravným centrom aj smerom na východ. Usilujeme o to, aby sa vyrovnávali regionálne rozdiely aj v dopravnej infraštruktúre,” dodal predseda KSK Zdenko Trebuľa.

Predseda PSK zdôraznil, že „najdôležitejšie je dostať úsek diaľnice D1 Behárovce – Jánovce do indikatívneho zásobníka projektov v súvislosti s Kohéznym fondom.“

Pri financovaní mimoúrovňovej križovatky navrhuje Chudík spoločný postup pri financovaní: „Keď prispeje sumou 20 miliónov vyšší územný celok a rovnakou čiastkou mesto Prešov, neverím, že Slovenská správa ciest zvyšok nedoloží,“ zdôraznil P. Chudík. Ako dodal, podľa predbežných rokovaní by sa stavba mohla realizovať už v lete budúceho roku, najneskôr v lete 2009. Minister Vážny okamžite zareagoval, že ministerstvo takéto riešenie podporí: „Toto hodnotíme ako aktívny prístup samosprávy, ktorý zaväzuje aj nás.“

REKLAMA

REKLAMA