Nová koalícia naznačuje zmeny v toku europeňazí

V novom programovacom období EÚ (2007 – 2013) bude Slovensko čerpať podstatne vyššiu sumu pomoci ako v rokoch 2004 – 2006. Každoročne to bude trojnásobný objem peňazí ako v predchádzajúcich rokoch. Nastupujúca vládna garnitúre už avizuje niektoré zmeny v pripravovaných programových dokumentoch, ktoré pripravovala posledná vláda Mikuláša Dzurindu.

vláda
vláda

 

Pozadie

V novom programovacom období EÚ (2007 – 2013) bude Slovensko čerpať podstatne vyššiu sumu pomoci, ako v rokoch 2004 – 2006. Ide o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, z Kohézneho fondu a Európskeho poľnohospodárskeho a garančného fondu. Rovnako sa budú Slovenska dotýkať aj centralizované programy riadené Bruselom, ako je 7. rámcový program pre vedu a výskum a jeho ďalšie pokračovania, programy podporujúce študentskú mobilitu na vysokých školách a spoluprácu vzdelávacích a výskumných inštitúcii, ako aj programy zamerané na mládež, mnohojazyčnosť a pod. (SOCRATES, LEONARDO, GRUNTVIG, COMENIUS, LINGUA a pod.). Celkový balík peňazí riadených zo Slovenska predstavuje približne 400 miliárd korún, ktoré sa budú čerpať v rámci 9 operačných programov, ktoré sú súčasťou Národného strategického referenčného rámca SR. Pred nabehnutím na nové programovacie obdobie bude potrebné ukončiť implementáciu eurofondov, ktoré SR čerpala v rámci skráteného programovacieho obdobia. Verejnosť do istej miery stráca presvedčenie, že eurofondy sú využívane transparentne a  ich implementácia je zaťažená často podozreniami z klientelizmu a korupcie.

Otázky

Nastupujúca vládna garnitúra musí ukončiť čerpanie eurofondov zo skráteného programovacieho obdobia 2004 – 2006 a avizuje niektoré zmeny v programových dokumentoch, ktoré pripravovala odstupujúca vláda Mikuláša Dzurindu. SNS už naznačila, že obsadením postu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja chce tok peňazí z Únie zmeniť. Na im zverených ministerstvách sa bude rozhodovať o takmer 4,5 mld. eur. ĽS – HZDS na Ministerstve pôdohospodárstva bude mať na starosti 1,5 mld. eur a SMER-SD bude zodpovedná za zvyšných takmer 6 mld. eur. Samozrejme po zmenách sa môžu tieto alokácie ešte preskupiť.

Podpredsedníčka SNS Anna Belousovová pre STV koncom júna 2006 povedala, že SNS “chce, aby sa peniaze rozdeľovali v rámci Slovenska spravodlivejšie, nie ako doteraz”. Odstupujúci vicepremiér pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, Pál Csáky, upozornil koaličné strany, že s eurofondami sa nedá hospodáriť tak, ako hospodárili v rokoch 1994 až 1998, kedy došlo k opakovanému zastaveniu týchto prostriedkov a Slovensko utŕžilo medzinárodnú hanbu.

Pál Csáky sa neobáva, že by noví ministri zmenili smerovanie eurofondov mimo regiónov južného Slovenska, kde žije maďarská menšina, keďže patria k rovnako, keď nie viac k zaostávajúcim. Aj počas industrializácie Slovenska po II. svetovej vojne bol slovenský juh v plánoch na poslednom mieste a stal sa tak dlhodobo zanedbávaným a neindustrializovaným územím. Jeho geopolitická poloha silne vplývala na jeho ekonomické zaostávanie. Eurofondy primárne prúdia v súčasnom i budúcom období do zaostávajúcich regiónov, ktoré majú nižšie HDP na obyvateľa ako 75 percent priemeru Únie. To sú všetky regióny mimo Bratislavského kraja.

Brusel sa zatiaľ o eurofondy neobáva a čaká na vytvorenie vlády. Z úradu eurokomisárky Danuty Hübner (PL) pre regionálnu politiku ďalej informovali, že spôsob čerpania a smerovanie peňazí je “striktne v právomoci národných vlád”, Brusel má iba záujem, aby peniaze išli do regionálneho rozvoja či rastu zamestnanosti a samozrejme, aby peniaze boli využívané transparentne a účelne.

Daniel Lipšic z KDH spolu s Jánom Hrubalom v minulosti vypracovali návrh, ako rozhodovať o eurofondoch priehľadnejšie. Okrem iného zaviedli aj pravidlo konfliktu záujmov – teda aby člen komisie, ktorá rozhoduje o návrhu, nemal nijaký vzťah k predkladateľovi projektu. Pravidlo konfliktu záujmu bolo však často kritizované zo strany neziskových organizácii a tretieho sektora, ako slabo uplatňované a často nerešpektované.

Dzurindova vláda mala ambície schváliť aj vykonávacie operačné programy pre jednotlivé prioritné osi NSRR 2007 – 2013. To sa jej aj vzhľadom na skrátené funkčné obdobie už nepodarilo. Záverečný finiš bol príliš hektický a nedodržiavali sa lehoty pripomienkovania predkladaných dokumentov do vlády. Noví ministri pod vedením Róberta Fica NSRR a jeho operačné programy môžu stále otvoriť a upraviť nanovo oblasti, kam a koľko peňazí pôjde, a ktoré inštitúcie budú o tom rozhodovať. Hlavne iniciatívy zdola žiadajú, aby sa zvýšili kompetencie regiónov a lokálnej samopsrávy a pripustila vyššia kontrolná funkcia tretieho sektora do nakladania s fondmi EÚ.

Podľa viacerých predstaviteľov tretieho sektora bude veľkou výzvou pre budúcu vládu, či spôsob čerpania upraví zákonom a či aj samotné riadenie eurofondov sprehľadní a gro finančných prostriedkov na technickú pomoc nevydá na riadiace byrokratické aparáty na ministerstvách. Slovensko riadilo EÚ agendu doteraz na mnohých úrovniach. Okrem Úradu vlády, kde sa jej venoval tím podpredsedu pre európske záležitosti, všetky ministerské rezorty, ale aj centrálne štátne úrady, vybudovali tzv. “euroúradnícke odbory”. Centrálna funkcia ministerstva financií ako platobnej jednotky pre všetky eurofondy bola hodnotená aj pozitívne, aj negatívne. Ministerstvá ako riadiaci orgán operačných programov a sektorových operačných programov prenášali určité zodpovednosti za riadenie programov na nimi zriadené agentúry (tzv. funkcia sprostredkovateľských orgánov a implementačných agentúr), ako boli NADSME, SARIO, SACR, menšie kompetencie v rámci OP Základná infraštruktúra a INTERREG IIIa boli prenesené na VÚC. Samotná Iniciatíva Spoločenstva INTERREG III (programy cezhraničnej, interregionálnej a transnacionálnej spolupráce) bola rozdelená medzi tri ministerstvá, a to MVRR (INTEREG IIIa), MŽP (INTERREG IIIb) a MH (INTERREG IIIc). V závere vlády Mikuláša Dzurindu sa spustili ešte programy financované Nórskym kráľovstvom (Nórsky finančný mechanizmus) a krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA – EHP, Granty EEA), kde pomerne dlho trvalo, kým sa určila inštitúcia, ktorá mala byť zodpovedná za technickú asistenciu týchto peňazí.

Finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov sú získavané z daní občanov členských štátov Európskej únie. Ide teda o verejné prostriedky. A nemalé. V programovacom období 2000 –2006 bolo na podporu štrukturálnej politiky Európskej únie vyčlenených 213 mld. eur, čo predstavuje takmer tretinu rozpočtu EÚ, v novom ide už bez agropeňazí o 308 mld. eur. Používanie uvedených zdrojov, v starých aj nových členských krajinách EÚ, okrem ich pridanej hodnoty pre rozvoj regiónov prináša aj prípady netransparentného nakladania s týmito prostriedkami, a teda aj riziko premárnenia šance, ktorá sa európskym regiónom týmto finančným nástrojom ponúka.

Čerpanie doteraz upravovali iba metodické pokyny ministerstiev ako riadiacich orgánov a uznesenia vlády. Často dochádzalo k zmenám programovacích doplnkov už po samotnom spustení programov. To neprispievalo k prehľadnosti a žiadatelia sa nemohli obracať na súdy a namietať porušenia zákonov. Zo strany centrálnych orgánov boli žiadatelia často kritizovaní za nekvalitne pripravené, ale často nie celkom správne implementované projekty. Avšak na druhej strane ministerstvá hodnotiace správy k projektom, ktoré boli predložené, nezverejňujú. Žiadateľ sa často ani nedozvie, ak nešlo o hrubú formálnu chybu. prečo nebol jeho projekt úspešný. Ministerstvo výstavby však už prehralo jeden súdny spor, keď predkladateľ projektu žiadal zverejnenie hodnotenia a uspel.

Podozreniam z korupcie sa nevyhli ani staré, ani nové členské krajiny, v roku 1999 padla Európska komisia pod vedením Jacquesa Santera práve v súvislosti s podozreniami z netransparentných spôsobov nakladania s európskymi prostriedkami. Rovnako niekoľko káuz sa spája aj s oboma vládami Mikuláša Dzurindu, kde kvôli škandálom, alebo konfliktu záujmov ohľadne eurofondov z vlády, alebo jej štruktúr odišli Pavol Hamžík, Roland Tóth, či Ľudovít Kaník.

Pozície

Transparency International v štúdii zverejnenej vo februári 2006 („Štrukturálne fondy EÚ na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania“), potvrdzuje potrebu zverejňovať hodnotiace správy a riziko korupcie vidí aj v práve veta výberovej komisie. Tieto dva fakty vnášajú do výberu projektov “tajuplnosť” a vytvára priestor na podozrenia z korupčného správania a zneužitia právomocí členmi komisie. Nedostatok informácií je aj o tom, podľa akých kritérií sa vyberajú členovia komisie, ktorých často vymenúva minister.

Ministerstvá sa dlho bránili zverejniť mená členov komisií a argumentovali ochranou osobných údajov. Navyše, aj keď komisia projekty vybrala a ohodnotila, poradie ešte často mohli zmeniť riadiace výbory, na ktoré mali silný vplyv už samotní najvyšší predstavitelia ministerstiev a politických záujmových skupín.

Korupcia pri eurofondoch je aj na regionálnej úrovni. Riziko zneužitia samotných eurofondov je prítomné v poslednej fáze, keď prídu peniaze do konkrétneho regiónu. O tom, kto získa lukratívnu zákazku, napríklad kanalizáciu za 350 miliónov korún, rozhodujú príslušné orgány štátnej správy, štátom riadených podnikov a respektíve samosprávy.

Štúdie Svetovej banky rovnako kritizovali, že EÚ a jej členské krajiny vynakladajú reálne až 10 % na administráciu čerpania a riadenia EÚ, čím sa efektívnosť značne znižuje. Mnohí odborníci dodávajú, že ťažko sa bude hľadať ideálny model a prístup Slovenska a našej spoločnosti k EÚ agende a eurofondom. Bude potrebné si uvedomiť viac a viac, že sú tu dodatkové peniaze, ktoré treba použiť najmä na naštartovanie progresívnych kampaní a aktivít a nasmerovať hlavne do zaostávajúcich regiónov a časom sa bude ich množstvo znižovať v prospech ešte zaostalejších krajín Únie. Rovnako sa bude treba zamyslieť aj nad objektívnym meraním ich dopadov. Mnohé bude súvisieť s mierou zachovania kontinuity už vybudovaných kapacít, ale aj s politickým výberom skúsených nových kádrov do riadiacich euroúradníckych pozícii. Tým bude potrebné pripraviť také pracovné prostredie, ktoré by eliminovalo možnosť pre korupčné správanie.

REKLAMA

REKLAMA