Nové rozšírenie: strata eurofondov pre chudobejšie regióny EÚ-27

Ďalšie rozšírenie Únie bude síce znamenať väčší trh, nárast obyvateľstva a teritória, avšak ekonomické následky sa zdajú byť diskutabilné, uvádza správa EP. Preto si samotná kohézna politika vyžiada zmeny.

Pozadie:

Podľa odhadov sa ďalšie rozšírenie EÚ odrazí aj v samotnej kohéznej politike. Plénum EP preto 24. apríla schválilo iniciatívnu správu, v ktorej poukázalo na možné dôsledky budúcich rozšírení a navrhlo viaceré riešenia.

Aktuálna správa EP venovaná kohéznej politike odhaduje pravdepodobné dôsledky vstupu Turecka, Chorvátska, Macedónska a štátov západného Balkánu (Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska – vrátane Kosova) do EÚ.

Dopady rozšírenia ďalšieho EÚ
Zväčšenie územia + 35%
Nárast populácie + 27%
Nárast HDP EÚ
 +4%
HDP per capita EÚ -18%

Otázky:

Text Parlament prijal pomerom hlasov 473:113:104. Podľa neho si ďalšie rozšírenie EÚ vyžiada pre roky 2007-2013 navýšenie rozpočtu v oblasti štrukturálnych fondov v hodnote 150 miliárd eur (k už schválenému rozpočtu 308 miliárd eur na to isté obdobie).

Z navýšených 150 miliárd eur by bolo na Turecko potrebné vyčleniť 63% a pre Chorvátsko 7%, pričom ostatné štáty západného Balkánu, ktoré v súčasnosti dostávajú prostriedky nástroja predvstupovej pomoci, by dostali celkovo 9,2%.

EP v tejto súvislosti apeluje na Komisiu, aby vyčíslila náklady regionálnej politiky, ktoré sa EÚ chystá vynaložiť použitím súčasných, ako aj pozmenených a rozšírených pravidiel a aby odhadla, aký dopad by to malo mať na financovanie regiónov, ktoré sú na túto pomoc spôsobilé v súčasnosti.

Hlavnou obavou poslancov je to, že budúce rozšírenie EÚ by mohlo viesť k situácii, kedy by viacero regiónov prišlo o svoju štrukturálnu podporu výlučne kvôli “štatistickému efektu”. Tento efekt sa objavuje, keď príchod relatívne chudobného členského štátu zníži priemer HDP Európskej únie na hlavu, čím sa oblasti iných členských štátov budú zdať “bohatšie”. Účinok však veľmi závisí od pristupujúcej kandidátskej krajiny – ak by sa dnes stalo členom Únie napr. Chorvátsko, malo by to len veľmi malý alebo žiadny účinok na kohéznu politiku, ak by sa však do EÚ dostalo Turecko, účinok by bol značný, keďže táto politika sa podľa EP “ešte nikdy neuplatňovala na tak veľkú krajinu s nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja a takými obrovskými regionálnymi rozdielmi”, akou je Turecko.

Spravodajca správy, europoslanec a pôvodným povolaním geograf a regionalista Markus Pieper (EPP-ED, DE) vysvetlil, že ak by sa kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny pričlenili naraz, viac ako tretina v súčasnosti dotovaných regiónov by stratila svoj štatút podľa cieľa 1 (konvergencia, nárast a zamestnanosť). Len pobaltské krajiny a Slovensko by podľa jeho slov neutrpeli stratu nároku na podporu regiónov. Najviac postihnuté by naopak boli Taliansko, Nemecko, Malta, Španielsko, Grécko a Francúzsko. Z kohéznych fondov (hranica 90%) by sa vylúčili Grécko, Cyprus a Slovinsko. Česká republika by hranicu 90% neprekročila iba veľmi tesne.

Správa žiada “odstupňovaný model pre kohéznu politiku”, ktorý by umožnil lepšie rozlišovať medzi predvstupovou pomocou a členstvom, a ktorý by dal potenciálnym kandidátom na členstvo možnosť získať efektívnu podporu pre regionálny rozvoj, v závislosti od ich politického napredovania.

EP v správe vyslovuje znepokojenie nad skutočnosťou, že v niektorých regiónoch EÚ je pomoc nedostatočne cielená. To má za následok, že situácia v nich sa nezlepšuje ani napriek mnohoročnej finančnej pomoci a to možno nazvať plytvaním zdrojov Únie. Pre účinnosť kohéznej politiky je teda podľa EP nevyhnutné, aby sa v budúcnosti posilnila “priama zodpovednosť členských štátov”.

  • Zložky účinnej regionálnej politiky

Účinnosť regionálnej politiky by sa dala zachovať či dokonca posilniť prostredníctvom pákového efektu financovania z pôžičiek aj pri finančne malých transakciách. Vyšší stupeň účinnosti európskej podpory by sa mohol dosiahnuť aj prostredníctvom väčších podielov národného spolufinancovania a zjednodušených možnostiach súkromného spolufinancovania európskych programov. Malo by sa uvažovať aj o vzájomnom vzťahu medzi účinnosťou kohéznej politiky a národnými hospodárskymi politikami. Spoločenstvo by preto mohlo udeľovanie prostriedkov naviazať na politiku pozitívneho národného rastu.

Fondy by sa mali podrobiť dôkladnému preskúmaniu aj po obsahovej stránke. Najmä programy na podporu regionálnej konkurencieschopnosti by sa mali väčšmi zameriavať na internacionalizáciu regionálneho hospodárstva a na výstavbu medzinárodných kľúčových infraštruktúr na vyvolanie väčších podnetov na rast. Štrukturálne fondy musia zohrávať väčšiu úlohu pri zmiernení dôsledkov demografických zmien a globalizácie.

Kriticky treba preskúmať aj účinnosť podnikových dotácií, keďže tie pravdepodobne nezohrávajú rozhodujúcu úlohu pri určovaní sídla podnikov.

Nakoniec treba posilniť transparentnosť rozdeľovania prostriedkov. Len ak bude dostatočne zrejmé, ako a kde presne sa prostriedky zo štrukturálnych fondov používajú, bude možné aj preskúmať zoznam politických cieľov. Dôležitý je aj boj proti korupcii a podvodu a ten musí byť nevyhnutným predpokladom na vstup do európskej kohéznej politiky.

O kritériách ďalšieho rozvoja kohéznej politiky sa bude diskutovať spolu s preskúmaním rozpočtu na rok 2008/2009, ako aj pri budúcich hodnoteniach kohéznej politiky a predvstupovej pomoci.

Pozície:

Podľa Miloša Koterca (PES): “Ak nebude existovať účinné vyhodnocovanie efektívnosti poskytovania finančných prostriedkov EÚ na regionálny rozvoj, môžeme o efekte rozšírenia na súdržnosť hovoriť len približne. Ale aj keď budeme mať dobrú metodológiu tvorby regionálnej politiky a jej implementácie, nezaobídeme sa bez profesionálneho prístupu členských štátov, ktoré sú garantom spravodlivosti, transparentnosti, špičkových administratívnych kapacít a zamedzovania zneužívania fondov”, uviedol. Regionálna politika sa bude vyhodnocovať v strednodobom hodnotení v roku 2008 – 2009. Členské štáty musia podľa Koterca prispieť k vhodným riešeniam na financovanie kvalitnej európskej politiky súdržnosti. “Nemôže to byť boj regiónov, ktoré trpia nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja a bojujú o každé euro. Politika EÚ musí byť natoľko objektívna, aby sa neuskutočňovala formou kto z koho”, vysvetlil a doplnil, že na dosiahnutie stanovených cieľov sú potrebné dostatočné zdroje. “Európsky parlament jasne vo svojej rezolúcii v roku 2005 zdôraznil, že rozpočet na regionálny rozvoj musí byť pre rozpočtové obdobie 2007 – 2013 značne vyšší.” Riešenie možno hľadať v prehodnotení tvorby rozpočtu, alebo vo väčšom spolufinancovaní jednotlivými členskými  štátmi, ktoré pomoc dostávajú. V tomto prípade sa však podľa Miloša Koterca stráca “povestná európska solidarita”. Kohézna politika podľa jeho slov totiž “nemôže byť obeťou rozširovania, tak, ako rozširovanie nemôže byť rukojemníkom kohéznej politiky”.

V zdôvodnení hlasovania europoslankyňa Pleštinská (EPP-ED, SK) európsku kohéznu politiku označila za hnací motor trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja, ktorý významne prispieva k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľov. Pripomenula tiež, že EP má spoločne s ministrami členských krajín Únie rozhodujúce slovo pri schvaľovaní rozpočtu EÚ. Mnohé chudobnejšie regióny podĺa nej “s obrovskou nádejou sledujú tzv. Írsky Boom”. Poukazujúc na prípad Írska zdôraznila, že dokázalo zmeniť svoju pozíciu najchudobnejšieho európskeho regiónu na hospodársku špičku práve úspešným čerpaním štrukturálnych fondov. “Ak sa Európa má stať najkonkurencieschopnejším hospodárstvom, musí mať účinnú kohéznu politiku zameranú na podporu zaostávajúcich oblastí,” dodala na záver.


Séria článkov venovaných témam aprílového zasadnutia EP vznikla aj vďaka príspevku Európskeho parlamentu, ktorý umožnil účasť redaktora EurActiv.sk priamo na plenárnom zasadnutí.

REKLAMA

REKLAMA