OpenEurope zverejnil 50 prípadov zneužitia peňazí z EÚ

Minulý týždeň zverejnil think- tank volajúci po radikálnej reforme Európskej únie smerom k liberalizácii a transparentnosti výročný rebríček 50-tich príkladov mrhania prostriedkami EÚ. Do výberu sa dostali aj financovanie rehabilitačného centra pre psov, či podpora emocionálneho spojenia tirolských farmárov s ich pôdou.

Autor výberu, Open Europe, je euroskeptické združenie vyzývajúce k tomu, aby sa podstatná časť právomocí vrátila späť členským štátom. K zverejneniu ich rebríčka prišlo len pár dní predtým ako sa malo rozhodnúť o schválení navýšeného rozpočtu Únie na budúci rok.

Podľa slov think- tanku nejde o súhrnný zoznam projektov a správa má slúžiť skôr na zvýraznenie „zvláštnych“ programov, ktoré EÚ v minulosti finančne podporila. Cieľom je „ukázať, čo je zlé v rozpočte EÚ a že je potrebná zásadná reforma“.

Mrhanie inštitúcií EÚ

Zoznam obsahuje viacero prípadov, kedy samotná Európska únia vynaložila neprimerane veľa prostriedkov na svoje vlastné fungovanie a podporu svojich zamestnanocov. Príkladom je 5,1 miliónov eur na „kultúrny klub“ euroúradníkov v Luxemburgu- teda na sieť klubov, kde sa môžu zamestnanci Únie zabaviť.

Na koktejlovú párty spojenú s oslavami Dňa Európy (9. mája) sa vyčlenilo ďalších 44 tisíc eur a účet 30 tisíc eur dostal Luxemburský úrad pre infraštruktúru a logistiku (OIL) po tom, čo svojim zamestnancov zaplatil výlet za účelom lepšieho spoznania sa do štvorhviezdičkového hotela v Nemecku s wellness a kúpeľmi, uvádza správa.

Jedným z najžiarivejším príkladov je však podľa autorov dokumentu uzatvorenie kontraktu v hodnote 5,25 miliónov eur so spoločnosťou vlastniacou limuzíny, aby europoslancov rozvážala po Štrasburgu.

Presuny poslancov Parlamentu medzi Bruselom a Štrasburgom sú pritom už dlhšiu dobu predmetom debát o neefektívnosti vynakladania prostriedkov Únie. Ako uvádza Open Europe, podľa odhadov „stojí tento proces európskych daňových poplatníkov ročne 200 miliónov eur a vznikne pri ňom takmer 19 tisíc ton emisií CO2.“

Regionálne fondy a poľnohospodárske dotácie

Podvodom a neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov sa nevyhli ani projekty financované z eurofondov a farmárskych dotácií. Rekordérom v rebríčku je v tomto ohľade Sicília, ktorá dostala v období rokov 2000 až 2007 spolu 8,5 miliardy eur na výstavbu infraštruktúry. Cieľom bolo vyrovnať regionálne rozdiely medzi týmto ostrovom a zvyškom Talianska. Ako však konštatuje správa, podľa zistení kontrolného a monitorovacieho výboru sa nepodarilo odstrániť za toto obdobie takmer žiaden nedostatok a v niektorých oblastiach naopak došlo k zhoršeniu. „Na zlepšenie dodávok vody na ostrove sa minulo 700 miliónov eur, ale percento rodín, ktoré majú problémy s pravidelnými dodávkami tečúcej vody sa dokonca zvýšil z 33 percent v roku 2000 na 38,7 percenta v roku 2008,“ uvádza dokument jeden z prípadov.

Zaujímavosťou je aj udelenie 900 tisíc eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v Nemecku na výstavbu golfového ihriska, hotela a kúpeľov, či 700 tisíc eur z rovnakého zdroja pre ZOO v Hannoveri na to, aby do parku „prepravila javorové stromy, vlky a stádo soba arktického, a tým vytvorila podmienky podobné ako v zálive Yukon v Kanade“. V nemeckom regióne Sársko zasa získali podnikatelia 2,3 milióna eur na opätovné obnovenie starorímskeho mestečka, kde je možné sa okúpať v „autentických“ rímskych kúpeľoch, vyskúšať pravú rímsku stravu a prejsť sa v rímskych záhradach.

Inovatívnosť podľa Open Europe preukázala aj Veľká Británia, kde farmárske dotácie vo výške 120 tisíc eur putovali na výstavbu golfového ihriska a 5000 eur z rovnakého zdroja putovalo loveckému klubu.

Na svoje si prišiel aj švédsky kráľ, ktorý získal dotácie z EÚ vo výške 1,6 milióna eur na pokrytie svojich finančných strát.

Ako pripomína správa, na kohéznu politiku minie Európska únia v roku 2011 viac ako 40 miliárd eur, ktoré majú slúžiť na podporu zamestnanosti a znižovanie rozdielov medzi regiónmi. Open Europe však politiku kritizuje, keďže podľa nich „veľká časť prostriedkov cirkuluje medzi najbohatšími krajinami EÚ, kde Londýn posiela prostriedky do Paríža a Berlína, a naopak.“ Len minulý rok malo ísť podľa nich až 40 percent regionálnych fondov do najbohatších krajín EÚ, ktorých HDP prevyšuje 90 percent priemeru Únie.

Správa prichádza v čase, keď sa začína diskutovať o budúcnosti regionálnej politiky a nové členské štáty volajú po zachovaní súčasnej výšky financovania.

Dobré príklady

Dokument však zároveň uviedol aj príklady dobrého využitia prostriedkov z Európskej únie. Jedným z nich je financovanie projektu výskumu rakoviny, kedy „švédske a belgické spoločnosti našli nový spôsob liečby, ktorý zastaví nárast rakovinových buniek procesom, akým sa v tele budujú nové krvné cievy“.

Grant získala aj britská univerzita v Nottinghame, ktorá vytvára nový krvný test na skoršie zistenie rakoviny, či belgická univerzita v Leuven. Jej tím totiž objavil gén, ktorý vie stlmiť tumory pri druhu leukémie, ktorý poskytuje najmä deti.

Ako uvádza Open Europe v závere, „európsky rozpočet je nezmyselný, príliš komplikovaný a zúfalo zastaraný. Napriek šetriacim opatreniam naprieč Európou sa veľké sumy míňajú na projekty, ktoré nijako nepomáhajú ekonomike EÚ dostať sa späť na cestu rastu.“

Podľa think- tanku je jedným z možných riešení „vyčleniť viac prostriedkov na vedu a výskum“. Tento záver je v súlade s plánom Komisie, ktorá zamýšľa prepojiť regionálnu politiku EÚ v nasledujúcom finančnom rámci po roku 2013 na stratégiu Európa 2020, ktorej cieľmi sú aj vyššie investície do vedy, výskumu a inovácií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA