Parlament: o víne “opatrne a obozretne”

EP rokuje v Štrasburgu aj o reforma trhu s vínom v EÚ - v podobe iniciatívnej správy. Tá je podstatne menej radikálna, ako minuloročný návrh Komisie, ktorým sa debata o novom európskom vinárstve začala.

Vinohrad
Dočkajú sa vinohrady reformy?

Pozadie:

Európsky parlament (EP) prerokuje iniciatívnu správu k reforme spoločnej organizácie európskeho trhu s vínom už budúci týždeň. Spravodajkyňou  je grécka europoslankyňa a členka výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Katerina Batzeli (PES, EL). Komisia zverejnila svoje zámery reformovať vinársky sektor koncom júna 2006.

Správa upozorňuje, že pre životaschopný vinársky sektor EÚ je potrebná obozretná a opatrná reforma: zachovať destilačné opatrenia, umožniť členským štátom obmedziť klčovanie vín a liberalizovať výsadbu len postupne.

Správa sa venuje aj pravidlám upravujúcim označovanie vín a uznávaniu postupov pre ich výrobu. Legislatívny návrh o tejto problematike sa totiž očakáva až v druhej polovici roku 2007.

Otázky:

  • Destilácia povinná a doborvoľná

Správa uvádza, že “verejné skladovanie alkoholu by malo byť zrušené”, no “odmieta okamžité zrušenie mechanizmu destilácie a iných tržných podporných opatrení”.

Počas prvej fázy reformy je podľa poslancov treba premeniť súčasné typy destilácie na dva typy:

  • povinnú destiláciu – bude pôsobiť ako bezpečnostná sieť a umožní postupnú reorganizáciu trhu
  • dobrovoľnú destiláciu – umožní prispôsobiť odvetvie pre vinný alkohol používaný na pridávanie do určitých vinárskych produktov (likérové vína, brandy) alebo na úpravu obsahu alkoholu.

Vhodné je “podporiť prostredníctvom stimulov alternatívne využívanie alkoholu a vedľajších produktov vínneho kvasenia prostredníctvom bioenergetických politík, ktoré môžu významne prispieť k boju proti prebytkom“. Za nevyhnutné poslanci označujú vytvorenie nového mechanizmu riešenia kríz, ktorý by sa využíval v prípade špecifických, vážnych a skutočne naliehavých situácií.

  • Klčovanie nemá byť prioritou reformy

Správa vyjadruje presvedčenie, že otázka trvalého ukončenia pestovania viniča nesmie byť ústredným bodom reformy spoločnej organizácie trhu, ale len jedným zo zásahov zameraných na oživenie potenciálu vinárstva a postupné prispôsobovanie vinárskeho sektora požiadavkám trhu. Za dôležité považujú poslanci umožniť každému štátu a regiónu Únie stanovenie “pružnej hornej hranice klčovania v jednotlivých regiónoch, a dať im možnosť vybrať si kategórie vín, ktoré budú mať v programe klčovania prioritu.

Kritériá pre finančnú pomoc na klčovanie by mali brať podľa EP do úvahy špecifiká rôznych oblastí. 

  • Liberalizovať výsadba a podporiť spotrebu

Postupný prevod práv novej výsadby musí byť podľa poslancov “uskutočnený opatrne a transparentne“, aby sa predišlo nekontrolovateľnej expanzii vinárskeho potenciálu EÚ, ktorá by mala negatívne trhové dopady. Nové práva na výsadbu by podľa EP mali byť dané najmä mladým farmárom, predovšetkým na výrobu akostných vín a viniciam, ktoré sa podieľajú na programoch pre zlepšovanie akosti a uvádzanie na trh. Európska komisia by pritom podľa správy mala vypracovať postupy pre propagáciu európskych vín na svetovom trhu.

  • Obohacovanie vín

Obohacovanie vín má síce priamy vplyv na úroveň výroby, no odporúča, aby sa  súčasná legislatíva nemenila. Návrh Komisie na zníženie maximálnej úrovne obohacovania nie je podľa EP odôvodnený.

Správa v tejto súvislosti požaduje, aby bolo obohacovanie povolené v každej vinárskej oblasti, kde sa tento postup tradične používa a kde neexistujú žiadne štrukturálne prebytky. Použitie cukru pri obohacovaní vína by sa podľa EP nemalo zakázať, pretože by sa tým diskriminovali členské štáty, ktoré sa nachádzajú v oblastiach EÚ, kde je pestovanie viniča ťažšie z dôvodu menej priaznivých klimatických podmienok.

Okrem toho sa Parlament domnieva, že rozhodnutie v tejto záležitosti treba radšej ponechať na výrobcov, a nemali by ho upravovať ustanovenia právnych predpisov Spoločenstva. Schválenie obohacovania pomocou cukru môžu členské štáty podľa správy spojiť napr. s podmienkami kontroly na zvýšenie kvality (napr. dodržiavanie hornej hranice výnosu) či s klimatickými podmienkami.

  • Označovanie vín

Poslanci požadujú, aby alkoholické nápoje, ktoré nesplňujú európske eneologické postupy sa nesmeli označovať ako víno. Za neodkladné označuje správa uzavretie dohôd s tretími krajinami o obchode s vínami, ktorých základom by bolo vzájomné uznávanie a ochrana zemepisných označení.

Správa vyzýva aj na harmonizáciu predpisov členských krajín EÚ týkajúcich sa jazyka používaného na etiketách, aby bolo zaistené, že hospodárske subjekty nebudú musieť určité informácie prekladať a nevzniklo tak riziko zavádzania spotrebiteľov.

REKLAMA

REKLAMA