Peniaze EÚ pomohli najchudobnejším regiónom

Komisia v prvom hodnotení európskej kohéznej politiky v rokoch 2000-2006 tvrdí, že fondy EÚ úspešne podporili produktivitu a zamestnanosť v najchudobnejších regiónoch Únie, pomohli im dostihnúť prosperujúcejších susedov.

Krátka správa

Správa, predložená 30. mája, poskytuje po prvý krát detailnú analýzu ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej situácie EÚ rozšírenej na 27 členských krajín, teda spolu 268 regiónov. Komisia tvrdí, že výsledky sú povzbudivé.

Za posledné desaťročie sa rozdiely v príjmoch vďaka kohéznej politike, ktorá pomáhala menej rozvinutým regiónom, údajne znížili. Komisárka pre regionálnu politiku Danuta Hübner pri predstavovaní správy povedala: „Kohézna politika je o poskytovaní príležitostí každému občanovi EÚ, kdekoľvek žije, znižovaním rozdielov medzi regiónmi, mobilizovaním nevyužitého potenciálu, koncentrovaním zdrojov na investície vytvárajúce rast.“

Medzi rokmi 2000 a 2006 politika podľa Komisie prispela k zvýšeniu HDP o 2,8% v Grécku, či 2% v Portugalsku. Predbežné odhady okrem toho naznačujú, že v období 2007-2013 prispeje politika k zvýšeniu HDP v Litve, Lotyšsku a Českej republike o asi 8,5% a v Poľsku o asi 5,5%.

Kohézna politika podľa správy prispela v 2000-2005 k vytvoreniu 450 000 pracovných miest v šiestich krajinách s podstatnými štrukturálnymi problémami a vysokou mierou nezamestnanosti. Súčasne pomohla znížiť sociálne vylúčenie a chudobu, predovšetkým vďaka vzdelávacím programom, u asi deviatich miliónov ľudí ročne.

Martin Konecny, ktorý má v organizáciách CEE Bankwatch Network a Priatelia Zeme Európa na starosti kampaň o EÚ fondoch, kritizuje správu za príliš nadšené hodnotenie prínosu fondov pre hospodársky rast EÚ, a ignorovanie ich následkov napríklad na klimatické zmeny – keďže financujú „energeticky náročný typ rozvoja“.

„Faktom je – čo nebolo ani len spomenuté v správe Danuty Hübner – že štyri krajiny, ktoré v posledných 15 rokov dostali najviac zdrojov na hlavu – Španielsko, Portugalsko, GréckoÍrsko – boli v tom istom období tiež svedkom najväčšieho nárastu emisií skleníkových plynov v EÚ.“

Napriek tomu správa podčiarkuje dôležitosť klimatických zmien ako jednej z kľúčových výziev, ktorým bude musieť čeliť európska kohézna politika v budúcnosti, spolu s poklesom a starnutím obyvateľstva, tlakom globálnej konkurencie, sociálnou polarizáciou a vysokými cenami energií.

REKLAMA

REKLAMA