Podpredseda Komisie: Solidarita má platiť v eurofondoch, aj migrácii

Podpredseda Komisie Katainen upozornil krajiny V4, že solidarita, ktorú očakávajú v kohéznej politike EÚ, sa týka aj utečencov. V4 kritizuje „vydieranie“ Bruselu.

Varovanie fínskeho komisára zodpovedného za Pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť, zaznelo na podujatí k budúcnosti kohéznej politiky, organizovanom Radou európskych municipalít a regiónov.

Kohézna politika bude silne ovplyvnená odchodom Veľkej Británie, ktorá bola čistým prispievateľom do spoločného rozpočtu.

Podľa komisára, nik dnes nevie povedať, aký veľký bude európsky rozpočet na 2021-2027. No bol by „veľmi prekvapený“, ak bude väčší, než ten súčasný.

Katainen zdôraznil, že budúcnosť kohéznej politiky závisí aj od schopnosti starostov, či predstaviteľov regiónov, využívať pomoc efektívne.

„Zodpovednosť je vo vašich rukách, v rukách vašich členských štátov. Neprenášajte zodpovednosť na Európsku komisiu.“

Nástroje, ktoré boli v minulosti používané na pomoc chudobnejším regiónom, už podľa komisára nefungujú rovnakým spôsobom. Pre budúcnosť je potrebné hľadať iné cesty.

Kohéznu politiku považuje za vec solidarity medzi krajinami. Je potrebné odpovedať si na otázku: „Ako veľmi si ceníme spoluprácu?“

 

Dvojsmerná solidarita

EURACTIV sa Katainena pýtal, či krajinám V4 odmietajúcim relokáciu utečencov hrozí strata prístupu k eurofondom.

Podpredseda EK zdôraznil potrebu spolupráce pri riešení otázky utečencov.

„Solidarita neznamená vždy, že budete niečo žiadať od iných. Znamená tiež, že som pripravený prispievať do spoločného.“ Katainen dodal, že to platí rovnako pre zdieľanie bremena utečencov, aj financovanie kohézie.

„Solidarita nie je jednosmernou cestou. Je minimálne dvojsmerná. V opačnom prípade žiadna solidarita neexistuje.“

„Všetci sme počuli správy z rôznych členských krajín, kde bola solidarita kvôli posledným udalostiam spochybňovaná. Nechcel by som, aby sa solidarita stratila spomedzi našich nástrojov, alebo hodnôt, pretože znamená, že niekedy musíme byť pripravení prispieť (a tiež) prevziať zodpovednosť v nepríjemnej situácii.“

Protesty V4

Lídri Vyšehradských krajín ostro protestovali proti „vydieraniu a diktátu“ Bruselu v otázke relokácie žiadateľov o azyl.

 

Krajiny V4 „nebudú nikdy akceptovať vydieranie a diktát“ v otázke migračnej politiky, vyhlásila poľská premiérka Beata Szydlo na tlačovej konferencii po stretnutí predsedov vlád V4 vo Varšave.

Český premiér Bohuslav Sobotka zdôraznil, že všetky štyri krajiny sú „proti spájaniu debaty o migrácii s európskymi fondami“.

„To je vydieranie, ktoré v mene slovenskej vlády odmietame“, povedal slovenský premiér Robert Fico.

Relokácie postupujú pomaly

Relokačná schéma, spustená na jeseň 2015, mala premiestniť z Grécka a Talianska 160 000 žiadateľov o azyl. Bola schválená na dva roky. Doteraz sa podarilo premiestniť 13 500 žiadateľov.

Pred pár dňami požiadalo aj Rakúsko o výnimku z relokačnej schémy. Podľa kancelára Christiana Kerna už jeho krajina prijala 90 000 žiadateľov o azyl, ešte v roku 2015, čo je viac ako 1 percento populácie.

„Sme toho názoru… že ľudia, o ktorých tu ide, už žiadali o azyl, či predtým pricestovali do Talianska alebo Grécka. Musíme zistiť, či sme už nenaplnili našu kvótu a tým splnili našu povinnosť“, vyhlásil Kern.

Vyšehradské krajiny nesúhlasili s vytvorením relokačnej schémy a rozhodnutie Rady odmietajú rešpektovať.

https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/zlyhanie-dohody-s-tureckom-bola-katastrofa-tvrdi-avramopoulos/

REKLAMA

REKLAMA