Poľsko a Česko „nepripustia škrty v eurofondoch“

Premiéri oboch krajín vyhlásili, že nebudú akceptovať žiadne zníženie finančnej pomoci, ktorú stredná a východná Európa dostáva pomocou regionálnej politiky EÚ.

Ide tak o ďalší dôkaz, že členské štáty pomaly začínajú formovať svoje oficiálne stanovisko v oblasti vyjednávaní budúceho rozpočtového rámca Únie na roky 2014 až 2020. Očakáva sa, že rozhovory budú komplikované a bude ich sprevádzať množstvo treníc.

Na minulo týždňovom summite EÚ v Bruseli sa lídri členských štátov EÚ dohodli, že rozpočet by mal v budúcnosti „odrážať konsolidačné snahy členských krajín vykonané na to, aby sa deficit a dlh dostali na dráhu trvaloudržateľného rozvoja.“ Britský premiér David Cameron toto prepojenie medzi národnými opatreniami na šetrenie a rozpočtovým procesom EÚ opísal ako „významný prelom“. Veľká Británia už pri viacerých príležitostiach naznačila, že by rada videla zmrazenie alebo dokonca škrtanie v rozpočte EÚ. Domnieva sa totiž, že inštitúcie Únie by sa mali pripojiť k snahe členských štátov o zníženie verejných dlhov. „Rovnako ako museli krajiny kvôli kríze zmeniť svoje finančné plány, musí ich zmeniť aj EÚ,“ povedal Cameron vo svojom prejave v Dolnej snemovni.

Nové členské štáty sú proti škrtom

Krajiny, ktoré do Únie vstúpili v roku 2004 a neskôr však začínajú čoraz hlasnejšie vyjadrovať svoje vlastné predstavy o citlivých oblastiach plánovaného rozpočtového rámca. Na spoločnej tlačovej konferencii vo Varšave včera (4. novembra) premiéri Českej republiky a Poľska rázne uviedli, že budú proti akémukoľvek škrtaniu rozpočtu EÚ v oblastiach, ktoré majú slúžiť na pomoc najchudobnejším regiónom Únie. „Hoci rozumieme potrebe šetrenia a uťahovania si opaskov, nedovolíme aby sa tak stalo na úkor kohézneho fondu,“ povedal poľský minister Donald Tusk. Jeho krajina bude pritom v druhej polovici budúceho roku predsedníckou krajinou EÚ.

Štrukturálne fondy dnes tvoria približne tretinu rozpočtu Európskej únie. Využívajú sa na široké spektrum projektov, ktoré prispievajú k hospodárskemu rastu, vrátane dopravnej infraštruktúry, zlepšeniam v oblasti životného prostredia a schémy tréningov na trhu práce. Približne 82 percent prostriedkov je vyčlenených pre najchudobnejšie regióny, ktoré sa najčastejšie nachádzajú práve v krajinách strednej a východnej Európy.

Podľa Tuska musí „EÚ stále znamenať solidaritu medzi krajinami. Nové členské štáty by nemali znášať bremeno tohto nevyhnutného šetrenia“. Dodal tiež, že krajiny V4- Poľsko, Česká republika, SlovenskoMaďarsko budú v tomto ohľade koordinovať svoje pozície pred začiatkom vyjednávaní v roku 2011. Daný rok bude pritom rokom predsedníctiev krajín V4 v EÚ. Okrem už spomínaného Poľska bude totiž od začiatku budúceho roku Únii predsedať na šesť mesiacov aj Maďarsko.

Opatrný postoj voči zmluve

Tusk, ako aj jeho český kolega Petr Nečas vyzvali k opatrnosti pri snahe o zmeny a doplnenie Lisabonskej zmluvy kvôli vytvoreniu permanentného mechanizmu na boj proti finančným krízam. Dôvodom je skutočnosť, že by to v mnohých štátoch EÚ mohlo spôsobiť politické problémy. „Akékoľvek zmeny v zmluve musia byť veľmi dobre premyslené a obhájené,“ povedal Tusk. Nečas dodal, že zmeny by si aj v Prahe vyžiadali „komplikovaný proces ratifikácie“, čo by mohlo v krajine viesť dokonca k referendu. Práve Česká republika bola v roku 2009 poslednou krajinou, ktorá ratifikovala Lisabonskú zmluvu.

Úloha vytvoriť návrhy zmeny Lisabonskej zmluvy padla na plecia prezidenta EÚ Hermana Van Rompuya. Cieľom má byť posilnenie pravidiel v oblasti národných rozpočtov, aby sa tak znížilo riziko finančnej nestabilnosti- a to najmä v eurozóne.

Ďalšie kroky

  • 10. november: Európska komisia zverejní 5. správu o hospodárskej a sociálnej súdržnosti
  • polovica roku 2011: Komisia zverejní Viacročný finančný rámec, ktorý bude obsahovať návrh budúceho rozpočtu EÚ
  • 1. júl 2011: Poľsko sa stane predsedníckou krajinou EÚ
  • 2012 až 2013: finalizácia prác na novom rozpočte Únie na obdobie rokov 2014 až 2020

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA