Prioritami slovenského predsedníctva vo V4 sú najmä energetika a rozpočet

Slovensko sa v júli stalo na rok predsedníckou krajinou V4. Ako hlavné ciele si vytýčilo diskusiu o novom finančnom rámci EÚ, rokovanie o budúcej kohéznej politike, či rozvoj energetiky a dopravnej infraštruktúry. Tieto zámery spolupráce potvrdili krajiny Vyšehradskej štvorky aj na poslednom stretnutí.

To sa uskutočnilo pri príležitosti konania bezpečnostnej konferencie Globsec (13-14. septembra). Krajiny tak deklarovali pretrvávajúci zámer koordinovať svoje postoje v kľúčových oblastiach. Konzultácie na politickej i expertnej úrovni o aktuálnej európskej agende tak ostávajú naďalej neodmysliteľnou súčasťou aktivít Vyšehradskej štvorky. Na júlovom summite v Budapešti sa premiéri V4 okrem iného dohodli na pravidelných stretnutiach pred zasadnutiami Európskej rady. Podobným spôsobom budú spolupracovať aj ďalší vysokí predstavitelia exekutívy.

V oblasti vyjednávaní ohľadne nového rozpočtu Európskej únie na obdobie rokov 2014 až 2020 krajiny potvrdili, že sa budú snažiť najmä o zachovanie súčasnej kohéznej politiky. Poľský štátny tajomník pre európske záležitosti z tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Mikolaj Dowgielewicz v rozhovore pre EurActiv priamo uviedol, že európska kohézna politika má podľa neho výsledky, ktoré je veľmi dobre vidieť, a preto nevidí dôvod na jej zmenu.

Dodáva navyše, že z jej súčasnej skladby profituje väčšina krajín Únie- ak nie priamo, tak minimálne nepriamo. „V prípade Rakúska, napríklad, dostane krajina z každého eura vynaloženého na rozpočet EÚ viac ako 80 centov späť- pomocou obchodu, predaja služieb a podobne. Napokon, niekto stavia diaľnice a iné vybavenie, niekto trénuje ľudí, takže ide o win- win situáciu. A toto je veľmi dôležitá úloha- vysvetliť lídrom v krajinách, ktoré sú čistými prispievateľmi, že ide o win- win situáciu,“ uvádza Dowgiewelicz a dodáva: „Samozrejme, sú tu stále nové výzvy- klimatické zmeny, energetika, bezpečnosť, zručnosti- to všetko sa môže integrovať do Kohéznej politiky. Takže to nie je status quo, je to viac o efektívnej adaptácii Kohéznej politiky, a nedeľme to, čo nie je treba meniť a naprávať.“

Jedinečná príležitosť

Druhá polovica predsedníctva V4 bude špecifická tým, že Maďarsko ako jedna z krajín V4 bude predsedníckou krajinou Európskej únie, a vzápätí po nej prevezme túto úlohu Poľsko. Rok 2011 by sa preto podľa predstaviteľov V4 mohol niesť práve v mene posilňovania spolupráce a presadzovania záujmov a tém Vyšehradskej štvorky na európskej úrovni. Ako dodáva hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga: „Nepochybne najväčší potenciál pre úzku spoluprácu existuje pri posilňovaní energetickej bezpečnosti, rozvoji komplexnej dopravnej infraštruktúry, kohéznej politike, ale aj v oblasti zmierňovania dôsledkov globálnej krízy, či v klimaticko-energetickej oblasti.

Energetická spolupráca

Práve v poslednej menovanej oblasti funguje pracovná skupina vysokých predstaviteľov vlád krajín V4 pre energetickú bezpečnosť, ktorá sa ukazuje ako efektívny nástroj spolupráce. To, že energetika bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu  pri rokovaniach V4, potvrdili aj samotní predstavitelia jednotlivých vlád.

Maďarský minister zahraničných vecí Mártonyi „zdôraznil zásadný politický záväzok maďarskej vlády budovať slovensko-maďarské prepojenie plynovodu, ktorý má cez naše územia smerovať z Poľska na Jadran,“ teda prepojenie zo Severu na Juh, uvádza agentúra SITA. To má byť podľa Dzurindu alternatívou pre tradičné energetické prepojenie smerujúce z východu na západ. „Ak chceme diverzifikovať a zvyšovať komfort konečného spotrebiteľa, sme povinní hľadať nové línie,“ uviedol slovenský minister zahraničných vecí. Potvrdil tak závery analýzy, ktorú uskutočnila Slovenská atlantická komisia v spolupráci so zahraničnými expertmi. Tá uvádza, že „hoci sú krajiny V4 ako skupina menej závislé od celkového dovozu energií ako priemer EÚ, z pohľadu perspektívy bezpečnosti dodávok je ich dovozná štruktúra pomerne nepriaznivá. Dôvodom je vysoká závislosť od importov z Ruska, a to tradične (najmä v prípade Slovenska, Maďarska a Poľska) najmä cez jediný zdroj a s veľmi limitovanými možnosťami prechodu na alternatívne zdroje v prípade prerušenia dodávok.“ Výsledkom má byť práve spolupráca krajín V4 a vytváranie nových spojení a kapacít.

Maďarsko a Slovensko plánujú okrem toho pokročiť aj v budovaní dopravnej infraštruktúry medzi oboma krajinami, pričom za prioritu označili dokončenie rýchlostnej cesty Košice- Miškolc, o ktorej sa diskutuje už niekoľko rokov.

Denník Korzár však nedávno priniesol správy, podľa ktorých nový župan miškolckej samosprávy Ferenc Ódor uviedol, že „aj keď slovenská strana do konca roku 2010 vybuduje svoju časť rýchlocesty, za hranicou budú motoristov čakať aj tak len dva pruhy starej cesty, respektíve zopár obchvatov.“ Dôvodom podľa neho je, že na „maďarskej strane momentálne nie je vôľa budovať rýchlocestu,“ uvádza Korzár.

Slovenské predsedníctvo

Počas svojho predsedníctva sa chce Slovensko zároveň zamerať aj na sociálnu inklúziu rómskeho obyvateľstva. Tejto problematike sa bude venovať pracovná skupina vysokých predstaviteľov vlád krajín V4 pre rómsku inklúziu.

V rámci V4 sa tiež uvažuje o užšej spolupráci pri poskytovaní pomoci občanom krajín V4 v tretích krajinách, kde niektorý zo štátov V4 nemá svoje diplomatické alebo konzulárne zastúpenie, respektíve je ťažko dosiahnuteľné.

Vo februári 2011 si navyše krajiny pripomenú 20. výročie vzniku Vyšehradskej skupiny. Pri tejto príležitosti plánujú partneri uskutočniť „viacero podujatí v oblasti kultúrnej a verejnej diplomacie, ktorých cieľom bude prezentácia vyšehradskej spolupráce, ako aj kultúry, umenia a turistického potenciálu našich krajín,“ uvádza Tomaga.

Dosahovaniu spomínaných cieľov bude podľa jeho slov napomáhať aj Medzinárodný vyšehradský fond prostredníctvom osobitných projektov. V zahraničnopolitickej oblasti mieni Slovensko pokračovať v aktivitách V4 voči Západnému Balkánu a štátom Východného partnerstva.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA