Prioritou nových operačných programov by malo byť opäť aj zdravotníctvo

Operačných programov po roku 2013 by malo byť menej a ich prioritou by mali byť najmä mestá a obce či zdravotníctvo a výstavba diaľnic. Vyhlásil to premiér Robert Fico po stretnutí neformálnej skupiny „Priateľov kohézie“, ktorú tvorí 15 členských krajín EÚ a Chorvátsko.

Viacročný finančný rámec rozdelil EÚ už tradične do dvoch táborov. Na jednej strane sú najmä čistí prispievatelia, ktorí tlačia na zníženie výdavkov z európskeho rozpočtu. Na druhej strane stoja čistí príjemcovia, najmä nové členské štáty, ktoré výšku výdavkov bránia.

V piatok (1. júna) sa v Bukurešti zišli predstavitelia 15 štátov EÚ a Chorvátska tvoriacich neformálnu skupinu „Priateľov kohézie“. Ich cieľom je ochrániť najmä výdavky na kohéznu politiku, tzv. politiku súdržnosti.

Na konferencii sa zúčastnili predstavitelia vlád Rumunska, Bulharska, Českej republiky, Estónska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenska, Maďarska, Portugalska, Lotyšska, Grécka, Slovenska, Cypru, Španielska a Chorvátska, ktoré sa členom EÚ stane od júla 2013.

Ich spoločným postojom je, aby v novom rozpočtovom rámci bol na kohéznu politiku vyčlenený adekvátny objem financovania, zároveň podporujú flexibilitu v alokáciách, aby boli vhodnou odpoveďou na potreby jednotlivých členských štátov a ich regiónov. Kohéznu politiku skupina štátov zároveň považuje za investičný nástroj na plnenie cieľov EÚ v oblasti rastu a zamestnanosti.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý sa na stretnutí zúčastnil, vyhlásil, že je tiež odpoveďou na súčasnú krízu a na to, čo bude nasledovať po nej. Vo svojom prejave obhajoval návrh exekutívy. „Kohézia nie je len o záujmoch najmenej rozvinutých regiónov. Ekonomická, sociálna a územná kohézia hrá základnú úlohu v Európskej únii, ktorá je založená na fundamentálnom princípe solidarity,“ zdôraznil Barroso.

Slovensko na stretnutí Priateľov kohézie zastupoval premiér Robert Fico. „My podporujeme návrh rozpočtu tak ako bol pripravený Európskou komisiou. Ak by sa mali urobiť nejaké škrty tak trváme na tom, aby nešli iba na úkor kohézie, ale išli na úkor všetkých politík EÚ a to rovnomerne,“ vysvetlil.

Komisia predložila návrh biliónového rozpočtu na obdobie 2014 – 2020. Najmä čistí prispievatelia tlačia na jeho skresanie o viac ako 100 miliárd eur, čiže viac ako 10 %. „Je to príliš veľa, s takýmito škrtmi nesúhlasil nikto,“ uviedol premiér po stretnutí.

Pripustil však, že si všetci uvedomujú, že sa musí šetriť a treba zrejme rátať s tým, že nakoniec k celkovému zníženiu rozpočtu dôjde. Cieľom je však, aby to bolo menej ako spomínaných 10 % a nie na úkor kohézie, ale aby šlo o rovnomerné znižovanie v rámci všetkých politík vrátane poľnohospodárskej či oblasti vedy a výskumu.

„V rokoch 2007 – 2013 sme mali európske fondy v objeme okolo 11,5 miliardy eur, teraz čakáme, že by to mohlo byť až 14 miliárd eur. Preto si veľmi citlivo strážime vzhľadom na naše dobré hospodárske výsledky, aby nám niekto tieto peniaze nezoškrtal,“ vysvetlil premiér.  

Ako ďalej dodal, v novom období bude presadzovať menej operačných programov (v súčasnosti ich je 11), zachovanie miery spolufinancovania v pomere 85 % z fondov EÚ a 15 % zo strany štátu a preplácanie DPH. Prioritami by podľa jeho slov v budúcom období mali byť predovšetkým mestá a obce či zdravotníctvo a výstavba diaľnic.

O konečnej podobe čerpania eurofondov bude vláda rozhodovať v spolupráci so sociálnymi partnermi. "Chcem, aby sme sa dohodli na tom, čo vyhovuje všetkým a nie iba nejakej úzkej skupine ľudí, ktorí dnes sedia vo vláde," dodal.

Čerpaniu eurofondov však chce viac pozornosti venovať ešte počas súčasného rozpočtového obdobia do konca roku 2013. „Sú to neopakovateľné peniaze a bola by veľká škoda, keby prepadli,“ uzavrel.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA