Reformy poľnohospodárskej politiky sú nevyhnutné

Komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischer Boel tvrdí, že pre udržanie silnej Spoločnej poľnohospodárskej politiky aj po roku 2013 je nevyhnutné zrušenie zastaraných výrobných kvót, eliminácia pravidiel platiacich len pre niektoré krajiny a zníženie subvencií.

 

Pozadie

Zníženie bremena byrokracie je jedným zo základných cieľov EÚ pre dosiahnutie Lisabonských cieľov. A keďže je Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zodpovedná za najväčšiu časť pravidiel a regulácií EÚ, je ju potrebné revitalizovať, aby sa znížili byrokratické riziko pre farmárov i národné administratívy.

Zjednodušenie fungovania SPP sa začalo už v roku 1992, najväčšia časť práce sa však urobila pri reforme v roku 2003, zavedením nového systému priamych platieb (tzv. jednotná platobná schéma), podľa ktorého sa už podpora neviaže na produkciu.

Odvtedy už farmári nezískavajú rôzne typy podpory z rozličných schém určených pre jednotlivé produkty, ale len ročnú podporu, odvodenú od veľkosti ich fariem. Musia pri tom splniť viacero požiadaviek v súvislosti s verejným zdravím, stavom rastlín a hospodárskych zvierat, i starostlivosťou o životné prostredie a správnym zaobchádzaním so zvieratami.

Vďaka tejto reforme bolo v rokoch 2003 – 2004 odstránených 520 legislatívnych nariadení rôzneho druhu.

Na konferencii o zjednodušení SPP, na ktorej sa 3.-4. októbra stretli experti z rôznych krajín Európy, však komisárka Fischer Boel a komisár pre podnikanie Günter Verheugen zdôrazňovali, že európska poľnohospodárska legislatíva môže a musí byť ďalej zjednodušovaná, v zhode s dokumentom „Lepšia regulácia pre rast a zamestnanosť v Európskej únii“, vydanom v roku 2005.

Otázky

Hlavnými oblasťami, v ktorých môže byť Spoločná poľnohospodárska politika revidovaná, aby prispela k vyššiemu rastu a zamestnanosti v EÚ, sú:

  • Priame platby

Jednotná platobná schéma stále umožňuje viacero výnimiek, vytvorených pre špecifické potreby v určitých regiónoch. Komisárka Boel však chce zrušiť všetky výnimky a tým znížiť administratívne bremeno.

Okrem toho sa vďaka zvýšenej transparentnosti pokiaľ ide o adresátov dotácií ukázalo, že fondy na podporu farmárov EÚ nie sú vždy vynakladané efektívnym spôsobom. Podľa údajov z nich benefitujú najmä veľké poľnohospodárske firmy, ktoré získavajú najväčšie sumy, a administratívne náklady sa zas zvyšujú kvôli nutnosti spracovať mnoho drobných platieb pre malé farmy.

V prejave v júli 2006 preto komisárka naznačila, že pri dlhodobejšej reforme SPP bude potrebné vytvoriť „vrchný a spodný limit sumy, ktorú môžu farmári získať podľa Jednotnej platobnej schémy“.

  • Organizácie spoločného trhu

Organizácie spoločného trhu sú série pravidiel, ktoré riadia trh EÚ pre jednotlivé poľnohospodárske produkty, ako hovädzie mäso či obilniny. V súčasnosti existuje 21 samostatných organizácií, v decembri 2006 však Komisia predstaví plán, ako ich nahradiť jednotou, ktorá harmonizuje pravidlá intervencie, dovozné colné kvóty, refundáciu exportu, zabezpečovacie opatrenia a štátnu pomoc.

Nové pravidlá môžu viesť k zrušeniu produkčných kvót, ktoré stále existujú v niektorých organizáciách trhov, napríklad pri mlieku. Fischer Boel to vysvetľuje slovami: „Ak nedáme producentom možnosť zvyšovať produkciu bez toho, aby investovali (do nákladných produkčných kvót, napríklad na mlieko)… obmedzujeme schopnosť sektora rozvinúť sa a byť v budúcnosti konkurencieschopný.

  • Sektorové reformy

V reforme v roku 2003 bolo vynechaných niekoľko citlivých sektorov, napríklad cukor, víno, banány a iné ovocie a zelenina. Zastarané pravidlá, nadmerné produkčné kvóty a všeobecne štedré subvencie však spôsobili, že nekonkurencieschopní farmári produkujú obrovské prebytky a EÚ musí následne míňať obrovské prostriedky na ich skladovanie, resp. spracovanie.

Táto situácia tiež spôsobila, že mnohí obchodní partneri obviňujú z dumpingových cien.

Napriek silnej opozícii európskych farmárov, pre ktorých bude zníženie subvencií znamenať zníženie príjmov, bol sektor výroby cukru reformovaný – nový režim začal platiť v júli 2006. V súčasnosti sa diskutuje o vinárstve, pestovaní banánov, ovocia a zeleniny.

Pozície

Viceprezident Európskej komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel Günter Verheugen povedal: „Európske potravinárstvo je číslom jedna pokiaľ ide o obrat (asi 800 miliárd eur, 13,6% z celkového obratu EÚ), je väčšie než automobilový priemysel (11,3%), či chemický priemysel (9,1%), je tiež najväčším priemyselným zamestnávateľom s asi 4,1 miliónmi zamestnancov. Je samozrejmé, že konkurencieschopnosť európskeho potravinového priemyslu závisí od zdravého a dynamického európskeho hospodárstva.“

„Európske poľnohospodárstvo preto hrá dôležitú úlohu v Lisabonskej stratégii, opätovne naštartovanej začiatkom roku 2005 ako Stratégia pre rast a pracovné miesta. Snažíme sa o modernú a jednoduchú európsku legislatívu a dosiahneme to len vtedy, ak môžeme počítať aj so zahrnutím Spoločnej poľnohospodárskej politiky.“

Komisárka pre poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj Marianne Fischel Boel povedala, že zjednodušenie SPP „uľahčí život farmárom, umožním im vyjsť z kancelárií do polí. Zníži tiež byrokratické bremeno administratív.“

Zdôraznila však: „Zjednodušenie nie je o „zrušení SPP“, nie je ani o oslabení kontroly toho, ako sú míňané peniaze daňových poplatníkov.“ Znamená skúr skvalitnenie SPP tak, aby „naďalej zohrávala kľúčovú úlohu vo vidieckej ekonomike EÚ… Jedna vec sa mi zdá zrejmá: ak chce SPP prežiť vlnu vonkajších zmien, ktoré idú proti nej, musí mať silu jednoduchosti.“

Poukázala tiež na fakt, že „obmedzenie“ subvencií európskym farmárom bude jedna z otázok, z ktorou sa bude treba vysporiadať, ak chceme čeliť „tlaku na ušetrenie v rámci SPP“ a získať „širšiu spoločenskú akceptáciu našej reformovanej SPP“.

Na spomínanej konferencii sa však ozval aj hlas jedného z prítomných farmárov: „Európska poľnohospodárska politika začala ísť reformami v roku 1993 nesprávnym smerom.“ Tým, že na konkurenciu odpovedala znížením cien a zavedením priamych platieb, a nie ochranou trhu clami, „sú naše produkty predávané na iných trhoch pod cenu a my musíme žiť s imidžom niekoho, kto je závislý na subvenciách“. Od EÚ žiadal, aby sa vrátila k „starému dobrému dovoznému clu“, pričom súčasný systém spájajúci subvencie so splnením ďalších požiadaviek označil za „logický ako spájanie dopravných pravidiel s platbami sociálneho zabezpečenia“.

Ďalšie kroky

  • 2008: hodnotenie stavu poľnohospodárskej politiky EÚ.
  • 2009: všeobecná revízia rozpočtu EÚ, ktorá zahrnie aj alternatívy budúcnosti SPP po roku 2013.

REKLAMA

REKLAMA