Servisné centrum mikroregiónu Podpoľanie radí obciam ako na eurofondy

V novembri minulého roku vzniklo v oblasti Podpoľanie servisné centrum. To v súčasnosti združuje 16 obcí a dve mestá, ktorým pomáha s vypracovaním projektov na získanie prostriedkov nielen z EÚ. Zároveň tým vytvára platformu na spoluprácu v oblasti a koordinovanie spoločných aktivít.

Mikroregión Podpoľanie obklopuje chránená krajinná oblasť Poľana, ktorá bola začiatkom 90. rokov dokonca vyhlásená za biosférickú rezerváciu UNESCO. Okrem jedinečnej prírody ponúkajúcej možnosti na rozvíjanie cestovného ruchu, ale oblasť charakterizuje vysoká nezamestnanosť a s tým spojený úpadok miestnej ekonomiky, odchod mladých ľudí, či nedostatok finančných zdrojov. Ten sa prejavuje najmä v menších obciach s vyšším vekovým priemerom obyvateľov a bez podnikateľských subjektov, ktoré by prinášali obci príjmy vo forme podielových daní.

Preto už v roku 1994 za účelom koordinácie spolupráce v regióne vzniklo Koordinačné združenie Podpoľanie. Súčasné servisné centrum „funguje pod koordinačným združením a pomáha obciam získavať prostriedky z eurofondov alebo z akýchkoľvek iných nadácií, ktoré poskytujú prostriedky obciam. Projektoví manažéri potom píšu projekty pre tieto obce na základe ich požiadaviek, čo by chceli robiť v budúcnosti a na základe výziev, ktoré vyjdú,“ objasňuje fungovanie servisného centra jedna z jeho lokálnych projektových manažériek Martina Tuhárska. Malé obce si tak stanovia priority a plány svojho rozvoja, ktoré im centrum pomáha realizovať.

Servisné centrum Podpoľanie je pilotným projektom neziskovej organizácie, ktorá pracuje v odvetví, kde sú jej najväčšiu konkurenciou komerčné firmy. Ako uvádza riaditeľka centra Jana Kunická, niekedy je preto „náročné nájsť podporu a pochopenie pre naše poslanie a princípy práce, medzi ktoré patria transparentnosť, otvorenosť, komunikácia a nezištná spolupráca“. Dodáva, že práve to býva často problémom aj u starostov, ktorí doteraz pracovali najmä s komerčnými organizáciami a na nové formy spolupráce ich museli presviedčať.

Vzájomná konkurencia

Problémom týchto obcí ale je, že „podstatnú časť obrovských finančných zdrojov EÚ určených na štrukturálnu pomoc menej vyspelým regiónom pohlcujú veľké, centralizované, neinovatívne a často dokonca ekonomicky problematické investície vo veľkých mestách a v najvyspelejších oblastiach,“ uvádza ďalej sa v materiáloch servisného centra. Verejné fondy, ktoré by tak mali za normálnych okolností zmierňovať hrozivé rozdiely medzi regiónmi, ich neraz ešte viac prehlbujú.

Obce v mikroregióne Podpoľanie, ktoré sa nachádzajú v podobnej situácii, si zároveň často podávajú žiadosti o financovanie takmer rovnakých projektov, čím na malom priestore dochádza k zbytočnej konkurencii.

Žiadosti sa najčastejšie týkajú rozvoja základných služieb, rekonštrukcie obecných budov, zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, či podpory zachovania kultúrneho dedičstva a športu.

Infraštruktúra má prednosť

Samotnému mestu Hriňová, ktoré je zakladajúcim členom Servisného centra sa za uplynulé dva roky podarilo z nenávratných finančných príspevkov EÚ a rôznych grantov získať už 8,6 milióna eur. Investície putujú na rekonštrukciu  a intenzifikáciu čistiarne odpadových vôd, rekultiváciu mestskej skládky odpadu, či rekonštrukciu námestia, ktorá by sa mala začať už na jeseň tohto roka.

Menšie granty v hodnote rádovo desaťtisíc eur získalo mesto na prestavbu verejných WC na informačné centrum, na informačný mestský systém a drobnú architektúru či na značenie turistickej trasy Hriňová – Vrátka – vodopád Bystré, uvádza TASR.

Podávané projekty tak odrážajú slovenský trend žiadať o financie z fondov EÚ najmä v súvislosti s obnovou infraštruktúry. V tomto ohľade sú eurofondy veľkým prínosom. Za minimálny vlastný vklad je totiž „možné formou nenávratnej pôžičky vyriešiť si vlastné problémy, respektíve naštartovať alebo iniciovať zmeny, ktoré tieto problémy  môžu pomôcť vyriešiť. Slovenská republika od dôb Marshallovho plánu takúto možnosť nemala,“ uvádza generálny riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry Prešov Peter Németh.

Investície do obnovy navyše podporuje aj samotné nastavenie výziev riadiacimi orgánmi, ktoré sa sústreďujú práve na túto oblasť.

Okrem fondov z Európskej únie sa obce a mestá v oblasti Podpoľanie uchádzajú aj o granty a prostriedky z iných zdrojov- či už z ministerstva pôdohospodárstva, cez program spoločnosti Baumit „Tu sa nám páči, tu chceme žiť“, grant Rozvojového programu OSN (UNDP), či nadácie Dexia banky „Zelené obce“ a „Naše dedičstvo“, či VÚB banky „Poklady môjho srdca“.

Kríza komplikuje financovanie

Uchádzanie sa malých obcí o eurofondy ale komplikujú najmä dva faktory, o ktorých EurActiv informuje už dlhšiu dobu- hospodárska kríza a systém spolufinancovania. Mnohé obce, ktoré čerpajú prostriedky z Programu rozvoja vidieka si totiž musia do svojich nákladov zarátať aj 19-percentnú daň DPH, ktorá v tomto programe kvalifikovaná ako neoprávnený náklad a nedá sa preto odpočítať.

Naproti tomu obce v takzvaných póloch rastu, kde sa nachádzajú predovšetkým mestá a väčšie obce, čerpajú prostriedky z Regionálneho operačného programu a jeho opatrení, kde je DPH oprávneným výdajom. To znamená, že platia iba päť percent.

Malé obce preto nedostatok financií často krát úplne odradí od uchádzania sa o prostriedky z Európskej únie. Niektoré sa zasa problém rozhodnú riešiť tým, že si zoberú úver na niekoľko rokov, čo je prípad aj Vígľašškej huty- Kalinky, ktorá je tiež súčasťou mikroregiónu Podpoľanie. Pre obec s ani nie 380 obyvateľmi a ročným rozpočtom približne 40 tisíc eur je totiž aj spolufinancovanie menších projektov za niekoľko desiatok tisíc eur veľmi veľkou sumou. Napriek tomu sa však jej predstavitelia nesťažujú a dodávajú, že väčším problémom je práve kríza. „Keby nebol problém s výpadkom podielových daní, tak taký jeden projekt za rok horko- ťažko uspolufinancuje- pokiaľ je päťpercentné spolufinancovanie,“ uvádza Tuhárska.

Komplikovanosť situácie, v ktorej sa mestá a obce nachádzajú, potvrdil v rozhovore pre EurActiv aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora: „Dôsledky krízy sa prejavujú v plnej miere od začiatku roka. Mestá a obce, ktoré pristúpili k prijatiu efektívnych opatrení vo svojom hospodárení už minulý rok a šetrili s finančnými prostriedkami prekonávajú toto ťažké obdobie  lepšie. Ale je to najzložitejšie obdobie v posledných rokoch pre mestá a obce.“

Napriek tomu, že obce nepatria medzi póly rastu a teda ich možnosti využívania eurofondov sú obmedzené, sa Podpoľaniu vďaka spolupráci darí zabezpečovať si financie na rozvoj a podporu svojich aktivít. Len k júnu tohto roku sa v mikroregióne podarilo si zabezpečiť podporu na 48 projektov pre 15 obcí a dve mestá v celkovej sume takmer 1,6 milióna eur. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA