Slovensko a nové programové obdobie 2007-2013

V rokoch 2004 - 2006 čerpá SR prvýkrát eurofondy v oblasti kohéznej politiky v tzv. skrátenom programovom období. Programové obdobie 2007 – 2013 prvým, v ktorom SR má možnosť využívať viac ako 11 mld. eur z fondov EÚ a ich spolufinancovanie počas celého jeho trvania.

eú, ústava
eú, ústava

Pozadie

V máji 2004 sa stala Slovenská republika (SR) členom EÚ-25. Najneskôr do januára 2008 by mal vzrásť počet členov na 27, kedy sa pripoja aj 2 balkánske krajiny, Rumunsko a Bulharsko. Mnohé regióny z nových členských krajín, ale aj mnohé regióny starých členských krajín sa vyznačujú napriek ekonomickej výkonnosti EU-25 veľkými regionálnymi disparitami, ktoré však EÚ systematicky rieši už dlhšie obdobie. Spoločná regionálna politika predstavuje systém nástrojov, ktorými týmto regiónom pomáha a Slovensko je jeho súčasťou.

V zmysle legislatívy (nariadení) EÚ každý členský štát predkladá pred začiatkom programového obdobia Komisii rámcový programový dokument, Národný strategický referenčný rámec, ktorý je manuál, ako sa majú fondy naprogramovať, teda rozplánovať. Stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 – 2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva, ktoré definujú rámce pre príspevky fondov na európskej úrovni. Zabezpečuje, že pomoc z fondov bude využitá v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva. Taktiež určí prepojenie medzi prioritami spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem na druhej strane.

Otázky

  • Dopad eurofonodv na ekonomiku

Príspevky zo štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondub (KF) v programovom období 2004 – 2006 prispeli k dynamike rastu HDP v rozsahu nepresahujúcom 0,1%, tak výrazne vyšší objem finančných prostriedkov z fondov nového programového obdobia a dobiehanie platieb zo súčasného programového obdobia môže prispieť k ekonomickému rastu až o 2%.

  • Tri hlavné ciele podpory

Kohézna politika EÚ sa bude v programovom období 2007 – 2013 uskutočňovať prostredníctvom sústreďovania príspevkov z fondov na tri hlavné ciele:

  • Konvergencia

Na základe ukazovateľa, ktorým je v regióne HDP vo výške nedosahujúcej ani 75 % priemernej výšky HDP v EÚ, sú regióny oprávnené plniť cieľ Konvergencie. Dôvodom pre cieľ Konvergencia je podpora priaznivých podmienok pre rast a faktorov, ktoré napomáhajú skutočnú konvergenciu najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov. Tento cieľ sa v EÚ s dvadsiatimi siedmimi štátmi bude týkať 17 členských štátov, v ktorých je 84 regiónov so 154 mil. obyvateľov a ktorých HDP na obyvateľa nedosahuje ani 75 % priemeru v Spoločenstve.

Zároveň je v nich ďalších 16 regiónov s 16,4 miliónmi obyvateľov, ktorých výška HDP je iba mierne nad limitom stanoveným na základe štatistických údajov rozšírenej EÚ a ktoré sa postupne začlenia. Suma, ktorá je vyčlenená v rámci cieľa Konvergencia, dosahuje výšku 251,1 miliardy eur, čo predstavuje 81,5 % celkovej sumy a delí sa takto: 189,6 miliardy eur na regióny zahrnuté do cieľa Konvergencia, pričom 12,5 miliardy eur je určených na regióny postupného začlenenia a 61,6 miliardy je vyčlenených na Kohézny fond, ktorý môže využívať 15 členských štátov.

  • Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Ostatné regióny s HDP nad 75 % HDP EÚ spadajú pod cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ktorý je zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti regiónov a ich zatraktívnenie, ako aj na podporu zamestnanosti, a to dvoma spôsobmi: Prvý spôsob sa zakladá na rozvojových programoch, ktoré pomôžu týmto regiónom počítať s hospodárskymi zmenami a podporovať ich prostredníctvom inovácií a podpory znalostnej spoločnosti, podnikania, ochrany životného prostredia a zlepšenia ich dostupnosti. Druhý spôsob je zameraný na podporu vytvárania nových a kvalitnejších pracovných miest prispôsobením pracovnej sily a investíciami do ľudských zdrojov. V EÚ s 27 členskými štátmi bude oprávnených celkove 168 regiónov so 314 miliónmi obyvateľov. Medzi nimi je 13 regiónov s 19 miliónmi obyvateľov, ktoré sú oblasťami postupného začlenenia a pre ktoré sú určené osobitné finančné príspevky na základe ich pôvodného zaradenia medzi regióny cieľa 1. Výška 49,1 miliárd eur, z ktorých 10,4 miliardy je určených pre regióny postupného začlenenia, tvorí sotva 16 % celkovej výšky príspevkov. Tento cieľ sa týka regiónov v 19 členských štátoch.

  • Európsku územnú spoluprácu

Na základe cieľa Európska územná spolupráca sa prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív a medzinárodnej spolupráce zameranej na integrovaný teritoriálny rozvoj posilní cezhraničná spolupráca, medziregionálna spolupráca a výmena skúseností. V pohraničných oblastiach žije 181,7 milióna obyvateľov (37,5 % obyvateľov EÚ), všetky regióny a všetci občania EÚ sú však zahrnutí do niektorej zo súčasných 13 oblastí medzinárodnej spolupráce. Na tento cieľ je vyčlenených 7,75 miliardy eur (2,5 celkového objemu finančných prostriedkov), ktoré sa delia takto: na cezhraničnú spoluprácu je určených 5,57 miliardy eur, na medzinárodnú spoluprácu pripadne 1,58 miliardy eur a na medziregionálnu spoluprácu je vyčlenených 392 miliónov eur.

  •  Územie Slovenska a ciele podpory

Cieľ pdopory

NUTS II

Kraje/NUTS III

Populácia v %

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

Európska územná spolupráca

Bratislavský kraj

Bratislavský kraj

11,16

Konvergencia[1]

Európska územná spolupráca

Západné Slovensko

Trnavský kraj

Trančiansky kraj

Nitriansky kraj

88,84%

Stredné Slovensko

Žilinksý kraj

Banskobystrický kraj

Východné Slovensko

Prešovský kraj

Košický kraj

  
[1] Regióny oprávnené na financovanie zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Konvergencia sú regióny NUTS 2, ktorých HDP v parite kúpnej sily (PKS) za posledné tri dostupné roky je menší ako 75% priemeru Spoločenstva. Členské štáty oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu sú tie štáty, ktorých HND v PKS za posledné tri dostupné roky bol menší ako 90% priemeru Spoločenstva a ktorý má program na dosiahnutie ekonomických konvergenčných podmienok v čl. 104 Zmluvy.

Obsahové piliere Národného strategického referenčného rámca

  • Analýzu súčasnej situácie SR
  • Vzia NSRR
  • Priority NSRR
  • Operačné programy
  • Financovanie NSRR.

Analýza situácie SR vychádza z dosiahnutých makroekonomických ukazovateľov, ktoré predpokladajú úspešné približovanie Slovenska k EÚ 15 a riešenie vnútorných sociálno-ekonomických problémov rozvoja. Rozpracované sú predovšetkým tie, ktoré je možné ovplyvniť štrukturálnymi fondmi:

  • ľudské zdroje a vzdelávanie,
  • infraštruktúru a regionálnu dostupnosť,
  • znalostná ekonomiku vrátane inovácií, výskumu a vývoja
  • informatizácia spoločnosti.

Slovenské regióny v číslach
 

Regióny SR

NUTS 3

Rozloha

(km2)

Obyvateľstvo k 31.12.

Hustota obyvatelstva na km2

Počet obcí

Stupeň urbanizácie

v %

spolu

toho mestá

Bratislavský kraj

2 052

601 132

292,9

73

7

83,36

Trnavský kraj

4 147

553 198

133,4

251

16

49,57

Trenčiansky kraj

4 502

601 392

133,6

276

18

57,36

Nitriansky kraj

6 344

709 350

111,8

354

15

47,47

Žilinský kraj

6 801

694 129

102,1

315

18

50,84

Banskobystrický kraj

9 455

658 368

69,6

516

24

53,97

Prešovský kraj

8 981

796 745

88,7

666

23

49,25

Košický kraj

6 752

770 508

114,1

440

17

56,27

Slovenská republika

49 034

5 384 822

109,8

2 891

138

55,55

REKLAMA

REKLAMA