Slovensko je príklad zneužívania eurofondov, píše NY Times

V čase, keď Únia čelí bolestivým škrtom v rozpočte, vrhá príklad krajín ako Slovensko pochybnosti na to, či sú prostriedky na regionálnu pomoc účelne vynakladané, píše New York Times. Len nedávno sa pritom začali oficiálne rokovania o kohézhej politike, kde nové členské štáty žiadajú zachovanie súčasnej výšky financovania.

Renomovaný americký denník New York Times použil Slovensko ako príklad na ilustrovanie toho, ako neefektívne sa vynakladajú prostriedky z eurofondov. Spomína pritom príklad z roku 2007, kedy sa slovenské ministerstvo „rozhodlo, že potrebuje externých konzultantov. Tak sa to zverejnilo, ale len na nástenke neprístupnej verejnosti v oficiálnom sídle , čím sa zaistilo, že favorizovaná firma získala kontrakt za 120 miliónov eur financovaný z Európskej únie“.

Ďalším príkladom mrhania prostriedkami z EÚ je podľa amerického denníka prípad, kedy „iné ministerstvo vyčlenilo 600 tisíc eur určených na vzdelávanie rómskej komunity dvom futbalových družstvám. Zároveň rovnaké ministerstvo udelilo približne milión eur- za účelom tréningu na získanie manažérskych schopností- závodu na spracovanie kapusty“.

Článok prichádza v čase, kedy sa Komisia a jednotlivé členské štáty- najmä tie, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004- snažia ostatné krajiny presvedčiť o potrebe zachovania súčasnej výšky regionálnej politiky. Ako preto pre New York Times povedal výskumný pracovník Centra pre európske politické štúdia so sídlom v Bruseli Jorge Núňez Ferrer: „EÚ môže štrukturálne fondy obhájiť iba v prípade, že si ich viete ospravedlniť a dokázať, že ich nezneužívate,“ a dodal: „V atmosfére šetrenia pôjde o závažný argument.“

Mnohé vlády už naznačili, že do rozpočtu Európskej únie by malo ísť v budúcom finančom období menej prostriedkov. Opačný prípad môže vyvolať v niektorých krajinách veľkú nespokojnosť voličov. Americký denník uvádza ako príklad FrancúzskoGrécko, kde vlády zvýšili vek odchodu do dôchodku, Španielsko, kde štátni zamestnaci čelia škrtom v mzdách a Veľkú Britániu, ktorá vo veľkom znižuje verejné výdavky.

S regionálnymi fondami sa však spájajú aj lichotivejšie štatistiky- napríklad vďaka Európskemu fondu regionálneho rozvoja, ktorý v rokoch 2000 až 2006 vyčlenil približne 123 miliónov eur, vzniklo v Európe 2000 kilometrov diaľnic a približne 1,4 miliónov pracovných miest, cituje New York Times údaje z Komisie. Vzápätí však dodáva, že „finančný kontrolór EÚ“ Dvor audítorov našiel chyby, vrátane technických pochybení a podvodov, až v 36 percentách projektov z roku 2009 zameraných na rozvoj regiónov.  V tom istom roku zároveň európsky protikorupčný úrad Olaf nahlásil 4931 nezrovnalostí v týchto fondoch v celkovej sume viac ako 1,22 miliárd eur. Slovensko, PoľskoEstónsko pritom spolu s Talianskom predstavovali „najvyššiu mieru podozrení z podvodov“, uvádza New York Times.

V súčasnosti sa v EÚ diskutuje aj o zjednodušení prístupu k eurofondom. Mnohí žiadatelia sa totiž sťažujú, že proces je príliš byrokratický a náročný. Najmä v čase hospodárskej krízy, kedy sú fondy vnímané ako jeden z nástrojov pomoci, je rýchlejší prístup k nim kľúčový. Zároveň sa však čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po tom, aby sa kontrolovala aj efektivita takto vynakladaných prostriedkov. „Čo chýba v regionálnej politike je overovanie, či fondy skutočne robia niečo užitočné,“ povedal pre New York Times Núňez- Ferrer a dodal: „Politikov bude vždy silne pokúšať zneužívanie systému, vzhľadom na veľké lukratívne kontrakty a slabú administratívu.“

Horovca premiérky Rado Baťo pre americké noviny dopĺňa: „Musíme znovu vybudovať celý mechanizmus využívania prostriedkov z EÚ, a to odhora- od ministrov a premiéra- až po spodnú úroveň rozhodovania k byrokratom, ktorých prácou je minúť prostriedky z EÚ.“

Len tento týždeň pritom Komisia zverejnila Piatu kohéznu správu, ktorou sa začínajú oficiálne rokovania o budúcom rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020, s dôrazom na regionálnu politiku. O návrhu z dielne Komisie sa teraz bude diskutovať niekoľko najbližších mesiacov.

Zainteresované strany, vrátane členských štátov a rôznych regionálnych a miestnych združení, vlád a orgánov EK preto vyzýva k tomu, aby vyjadrili svoje priority a želania ohľadne budúcej kohéznej politiky do konca januára 2011. Názory Komisie a jednotlivých aktérov sa následne prediskutujú na Piatom kohéznom fóre, ktoré sa uskutoční v Bruseli na prelome januára a februára budúceho roku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA