Slovensko nie je z betónu

Fakt, že stále nemáme diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami nie je dôvod, aby sme neinvestovali do vedy a výskumu, či kvality verejnej správy.

V minulých rokoch bolo na Slovensku až 86 % verejných investícií spolufinancovaných z európskych prostriedkov.

„Toto percento je najvyššie v celej EÚ, čo z dlhodobého hľadiska nie je dobré,“ uviedol na košickom podujatí „Európske príležitosti pre investície a hospodársky rast,“ vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Ako dodal, európske prostriedky nesmerujú do všetkých oblastí, ktoré investície potrebujú, preto by Slovensko malo byť schopné vygenerovať aj vlastné investičné zdroje.

Európska komisia sa snaží – v kombinácii s podporou zodpovednej fiškálnej politiky a štrukturálnych reforiem – pomôcť hospodárskemu rastu, hovorí Chrenek. Za dva kľúčové celoeurópske projekty považuje energetickú úniu a dobudovanie digitálneho trhu.

„Pre Slovensko je najdôležitejšie efektívne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ostatné nástroje považujem za menej dôležité,“ hodnotí vedúci Zastúpenia EK. Slovensko je jednou z mála krajín, ktoré v novom programovom období dostali k dispozícií viac prostriedkov ako v období končiacom.

Diaľnica vs. mäkké projekty

V diskusii so zástupcami samosprávy, podnikateľskej a akademickej sféry sa otvorila otázka určovania priorít, ktoré sú následne financované z európskych prostriedkov. Mnohí napríklad považujú za nepochopiteľné, že ani v roku 2015 nie je dobudovaná diaľnica medzi Bratislavou a Košicami.

„Sú ľudia, ktorí sa pýtajú načo sú nám tzv. mäkké projekty, ak stále nemáme na Slovensku diaľnicou spojené dve najväčšie mestá,“ pripúšťa Chrenek. „Budúcnosť Slovenska ale nie je postavená len na betóne, ale na ľudských zdrojoch, na tom, aké majú ľudia vzdelanie, aké má toto vzdelanie prepojenie s praxou a tiež na kvalitnej verejnej správe,“ reaguje.

Ako vysvetľuje, o tom, kam idú európske peniaze sa nerozhoduje v Bruseli, je to spoločné rozhodnutie a konečný výber je na Slovensku. Predsa sú však oblasti, do ktorých Európska komisia krajiny „tlačí“. Sú to najmä oblasť vedy, výskumu a inovácií a prepojenia akademickej sféry s súkromnou cez aplikovaný výskum.

Verejná správa

Európska komisia tiež vníma problémy s verejnou správou na Slovensku, kde sa v novom programovom období počíta s pomocou cez operačný program Efektívna verejná správa. Posilniť má analytické kapacity, súdnictvo a oblasť verejného obstarávania. 

Otázka ľudských zdrojov pokiaľ ide o riadenie európskych fondov na Slovensku sa rieši aj v Partnerskej dohode, pripomína Pavol Bžán z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Pomaly sa do praxe zavádzajú štandardizované štruktúry riadiacich orgánov a indikátory, ktoré majú do budúcnosti zabrániť vysokej fluktuácii. Práve fluktuácia ľudí v súvislosti s výmenou vlád je opakovane spomínaná ako jeden z hlavných dôvodov pomalého čerpania európskych fondov na Slovensku.

Vláda aktuálne dočasne posilňuje stavy v riadení eurofondov počas trvania súbehu starého (2007-2013) a nového programového obdobia (2014-2020).

Dobiehanie a nové nástroje

Popri európskych štrukturálnych a investičných fondoch prináša začínajúce programové obdobie viacero nových finančných nástrojov EÚ schopných podporiť investície.

Veľké očakávania sa spájajú s Európskym fondom pre strategické investície, ktorý je stále v prípravnej fáze. Finalizovaný by mal byť v polovici tohto roku a jeho cieľom je mobilizovať súkromné investície.

Slovensko už predložilo svoj počiatočný súbor projektov za 29 miliárd eur, pri ich vyhodnocovaní však neexistuje národná alokácia. Slovenské projekty tak budú súťažiť so všetkými ostatnými projektami z EÚ.

V nástroji na podporu infraštruktúry (dopravnej, energetickej a telekomunikačnej) Connecting Europe (Prepájanie Európy) má Slovensko na úvod vyčlenených 740 miliónov. Rezort dopravy ich chce zazmluvniť do konca roka 2016.

Program COSME ponúka 25 rôznych schém pre financovanie malých a stredných podnikov. Viaceré slovenské banky ponúkajú úverové schémy s podporou tohto programu. Program Horizont 2020, ktorý primárne určený na podporu vedy a výskumu, môže slúžiť ako podporný zdroj pre veľké firmy a veľké investície. 

K dispozícii sú stále aj prostriedky z Európskej investičnej banky, ktoré sú podľa Dušana Chreneka na Slovensku stále málo využívané. Lacnejšie úvery môžu využiť samosprávy a mestá na vlastné investičné projekty aj na predfinancovanie európskych projektov.

D1 a iné

Ciele v oblasti dopravy pre nové programové obdobie má zodpovedné ministerstvo už zadefinované. Rezort sľubuje ukončenie výstavby diaľnice D1 do roku 2019. V súčasnosti je vo výstavbe 86,3 km tejto diaľnice. Úseky Fričovce-Svinia, Janovce-Jabloňov sú naplánované na dokončenie do konca tohto roku.

Pre región východného Slovenska sú tiež dôležité projekty dokončenia cezhraničnej rýchlostnej cesty na Miskolc. Do nového obdobia sú pripravené projekty Prešov, západ – Prešov, juh a Budimír-Bidovce, projekt električiek a súvisiacej infraštruktúry v Košiciach či terminály integrovanej osobnej prepravy, napríklad v Moldave nad Bodvou. Investície sa očakávajú aj do vlakovej dopravy – modernizácia železničného uzla Čierna nad Tisou a elektrifikácia tratí.

Slovenský „master plan“ v oblasti dopravy, čoby základný analytický materiál pre nový operačný program Integrovaná infraštruktúra, počíta s 115 km nových diaľnic a rýchlostných ciest, 300 km nových a zmodernizovaných ciest prvej triedy, 110 km zmodernizovaných železničných tratí, nákupom 35 nových vlakových súprav, obnova električkových tratí v Bratislave a Košiciach, nákupom 70 nových vozidiel MHD a vybodovaním 8 terminálov osobnej dopravy. Podpora sa dostane aj mestám Prešov, Žilina a Banská Bystrica, ktoré budú môcť prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu čerpať prostriedky na modernizáciu cestnej siete 2. a 3. triedy alebo na autobusy MHD.

Malé, stredné, veľké podniky

Skúsenosti z čerpaním európskych prostriedkov majú aj slovenské veľké i menšie firmy. Najväčší zamestnávateľ v regióne východného Slovenska, spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o. uspela s dvoma projektami na zvýšenie účinnosti odprášenia vysokých pecí. Projekty pomôžu spoločnosti výrazne zlepšiť svoje emisné ukazovatele a to nad úrovne vyžadované európskou environmentálnou legislatívou v oblasti emisií.

Podľa Jána Fucska, projektového manažéra U. S. Steel Košice, projekty pomohli firme v nie ľahkej situácii, v ktorej sa nachádzala. Hoci si spoločnosť musela na skompletizovanie projektovej žiadosti počas troch mesiacov najať konzultačnú spoločnosť, pochvaľuje si súčinnosť s rezortnom životného prostredia. Veľkou vývozu bolo pre firmu zadefinovať verejné obstarávanie pre realizáciu projektu.

U. S. Steel Košice má do nového programového obdobia predpripravených ďalších niekoľko projektov, takisto smerovaných k zásadnému zlepšeniu svojej environmentálnej výkonnosti nad rámec európskej regulácie priemyslu. „Sledujeme aj výskumné a energetické projekty,“ hovorí Fucsko. Spoločnosť tiež prispela projektom do zásobníka Európskeho fondu strategických investícií.

Marek Schnitzer zo spoločnosti CEIT-KE, s.r.o. popísal skúsenosť malej inovatívnej firmy, ktorá uvádza do klinickej praxe unikátne produkty biomedicínskeho inžinierstva. Firma okrem iného vyrába titánové implantáty namodelované v počítači a vyrobené v 3D tlačiarni.

Schnitzer, ktorý zároveň pôsobí na Katedre biomedicínskeho inžinierstva a merania Technickej univerzity v Košiciach, má aktuálne v patentovom konaní fixátor na trieštivé zlomeniny holennej kosti. Má potenciál výrazne skrátiť a zjednodušiť  tento úkon pre lekárov aj pacienta.

Firma má 7 zamestnancov a vznikla v roku 2010 ako spin-off na Technickej univerzity v Košiciach a Central European Institute of Technology Holding. Európsky projekt firme v začiatkoch pomohol s nákupom mimoriadne nákladnej 3D tlačiarne a s platmi zamestnancov.  

„Do ďalších projektov sme sa nepúšťali, lebo sme potrebovali čas na rozbeh, potrebovali sme zistiť, kde sú slabé miesta, ktoré musíme riešiť. Technológia aj materiály idú dopredu a teraz je možno ten čas, aby prišiel ďalších stimul v podobe projektu, máme ich niekoľko rozpracovaných,“ hodnotí Schnitzer.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA