Slovenské regióny už nie sú najchudobnejšie v EÚ

Eurostat oficiálne potvrdil, čo sa v Európe dávno vedelo. Noví členovia a ich regióny majú čo dobiehať. Kým Londýn dosahuje v svojej ekonomike trojnásobok priemeru EÚ, severovýchod Rumunska ani jeho štvrtinu.

Bratislava moderná
Bratislava je v klube "bohatých" regiónov EÚ

Pozadie: 

V roku 2004 hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vyjadrený paritou kúpnej sily v 268 regiónoch (NUTS-2) EÚ-27 sa pohyboval medzi 24% v regióne  Severovýchod Rumunsku po 303% priemeru EÚ v Centrálnom Londýne, uvádza v najaktuálnejšom štatistickom porovnaní regiónov (19. februára 2007) Eurostat.

Regióny možno rozdeliť do piatich skupín podľa HDP. Prvá skupina – „klub bohatých“ – sú regióny s HDP na obyvateľa vyšším ako 125% priemeru EÚ-27. Druhá skupina regiónov dosahuje viac alebo približne európsky priemer. Štvrtá skupina sa primeru približuje (75% – 100%). Ostávajúce regióny, označované ako “konvergujúce” (pred tým tiež regióny Cieľa 1 kohéznej politiky) dosahujú menej ako 75% priemeru HDP celej Únie, pričom v Únii je aj značná časť území – hlavne medzi novými členmi, kde regióny nedosahujú ani polovicu priemeru celej Európskej únie.

Otázky: 

  • Každý šiesty región je v klube bohatých

46 regiónov EÚ (vyše 16%) vykazuje regionálny HDP vyšší ako 125% priemeru EÚ-27. Poradie na najvyšších priečkach sa štandardne nemení a naďalej medzi tri najbohatšie regióny patrí Centrálny Londýn (303%), Veľkovojvodstvo Luxemburg (251%) a región Brusel (248%).

Posudzujúc túto skupinu celkovo, tak v klube ekonomicky najvyspelejších regiónov je po 8 z Nemecka a Veľkej Británie, 7 z Talianska, 5 holandských, štyri z Rakúska, po tri z Belgicka a Španielska, dva fínske a po jednom regióne má tu zastúpený Česká republika, Írsko, Francúzsko, Slovensko a Švédsko a už i spomínané Luxembursko. Luxembursko dosahuje aj najvyššiu produktivitu práce spomedzi regiónov EÚ.

Hlavnému mestu západných susedov Prahe sa podarilo dostať do najbohatšej  15, hneď na dvanástu pozíciu. V 2004 životná úroveň predstavovala zhruba 157 percent priemeru Únie (2003 mala Praha necelých 140 percent). Bratislavský región sa umiestnil na 32. mieste a z krajín V4 je na druhý ekonomicky najvyspelejší.

  • … a každý štvrtý región má menej ako 75%

15 „najchudobnejších“ regiónov na konci rebríčka pochádza z Bulharska, Poľska a Rumunska. Na chvoste s najnižším údajom je Severovýchod Rumunska (Nord-Est) s 24% priemeru EÚ, nasledovaný Severozáopadom, Juhostredom  a Severostredom Bulharska (s 26 %). Eurostat už medzi 15 najzaostávajúcejších regiónov nezaradzuje  Východné a  Stredné Slovensko.

Z 268 je však až 70 regiónov s úrovňou HDP nižšou ako 75%: 15 je v Poľsku (celé Poľsko okrem regiónu kam patrí Varšava), po 8 v Grécku a Rumunsku, 7 v Českej republike, 6 v Bulharsku a Maďarsku, 4 patria k zámorským územiam Francúzska, rovnaký počet je súčasťou Talianska a Portugalska, tri slovenské, jeden zo Španielska a tiež Estónsko, Lotyšsko, Litva a Malta. (menšie štáty sa posudzujú ako jeden región NUTS 2).

Fenomén, ktorý stojí za zmienku je, že hlavné mestá dvoch najmladších členov Únie nie sú ekonomicky výrazne silnejšie, ako to bolo pri krajinách z roku 2004. Metropoly a okolité regióny krajín V4 vykazovali s výnimkou Mazowieckeho vojvodstva (sem patrí Varšava) nadpriemerné údaje ekonomickej sily s priemerom EÚ. 

Sofia (49%)v rámci regiónu Juhozápad a  Bukurešť ako súčasť regiónu Bucuresti-Ilfov (64,5%) nedosahujú v porovnaní parity kúpnej sily 75% priemeru EÚ-27. Vždy je to však dvojnásobok alebo trojnásobok oproti HDP ostatných regiónov v týchto krajinách.

V aktuálnom rebríčku V4 vedie región hlavného mesta Prahy – 157,1%, za ním je Bratislavský kraj – 129,3%. Tretia je Budapešť ako súčasť regiónu „Közép Magyarország“ – 101,6%. Posledná je Varšava s Mazowieckim vojvodstvom, ktoré dosahovala v roku 2004 76,8%.

  • Slovensko: naďalej bohatý Západ a chudobný Východ

Na Slovensku je tento rozdiel tiež markantný. Kým Bratislavský kraj dosahuje 129,3%, tak najchudobnejšie Východné a Stredné Slovensko majú menej ako 47% HDP priemeru EÚ-27. Región Východné Slovensko vykázal tvorbu HDP na obyvateľa na úrovni 42,3 % priemeru, Stredné Slovensko na úrovni 46,7 % priemeru a Západné Slovensko na úrovni 52,7 % priemeru. Medzi najchudobnejšími síce nie sme, ale dôvod na optimizmus to ešte nie je. V celoštátnom porovnaní regiónu sme na tom horšie ako Česko a Maďarsko, ale lepšie ako náš severný sused Poľsko. Slovenská ekonomika konkuruje aj všetkým trom pobaltským štátom a nováčikom Rumunsku a Bulharsku.

Regionálny HDP na obyvateľa v EÚ-27 v roku 2004

P.č. 15 regiónov s najvyšším HDP HDP v % PKS P.č. 15 regiónov  s najnižším HDP
HDP v % PKS
1 Vnútorný Londýn (UK) 303 1 Severo-východ (RO) 24
2 Luxembursko (LU) 251 2 Severo-západ (BG) 26
3 Brusel – hlavné mesto (BE) 248 3 Juh stred (BG) 26
4 Hamburg (DE) 195      4 Sever stred (BG) 26
5 Viedeň (AT) 180      5 Južná Muntenia (RO)  28
6 Île de France (FR)               175 6 Severozápadná Oltenia (RO) 29
7

Berkshire, Buckinghamshire & Oxfordshire (UK)

174 7 Severovýchod (BG) 29
8 Horné Bavorsko(DE) 169 8 Juhovýchod (BG) 30
9 Stockholm(SE) 166 9 Severovýchod (RO) 31
10 Utrecht (NL) 158 10 Severo-západ (RO) 33
11 Darmstadt (DE) 157 11 Lubelskie (PL) 35
12 Praha (CZ) 157 12 Podkarpackie (PL) 35
13 Juh a Východ (IE) 157 13 Stred (RO) 35
14 Brémy (DE)            156 14 Podlaskie (PL) 38
15 Severojužné Škótsko (UK) 154 15 Západ (RO)     39

Zdroj: Eurostat, 2007

Vysvetlivky: PKS – parita kúpnej sily, EU-27 = 100%

Pozície:

“Životná úroveň v slovenských regiónoch stúpa, pričom v rokoch 2005 a 2006 by sa mal rast ešte zvýšiť,” uvádza pre Pravdu analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Ak by sa však do rebríčka nezaradili bulharské a rumunské regióny, postavenie slovenských krajov v porovnaní s V4 by sa podľa neho takmer nezmenilo. Vďaka rýchlemu rastu ekonomiky, ktorý prekonával susedov, by sa však v najbližších dvoch rokoch mohlo Slovensko posunúť vpred. Mušák upozornil aj na fakt, že veľa celoslovenských firiem má centrálu v Bratislave. “Produkcia sa vykáže v tomto kraji a nie tam, kde sa skutočne vytvorí,” dodal analytik.

Na údaje skresľujúce skutočnú realitu upozorňuje aj Eurostat. HDP na obyvateľa v regiónoch je údaj, ktorý nemá veľmi exaktnú výpovednú hodnotu o sile regiónu, uvádza v správe Eurostat. Často výkonnosť ekonomiky je ovplyvnená dochádzkou a dochádzajúcimi do zamestnania, tzv. komutéri. Čistý počet osôb, ktoré denne dochádzajú do týchto regiónov zvyšuje produkciu na takú úroveň, ktorá by nikdy nebola dosiahnuteľná trvale žijúcim zamestnaným obyvateľstvom. Takto je HDP na obyvateľa často nadhodnotený a v regiónoch s negatívnym saldom dochádzky do zamestnania zas podhodnotený.

REKLAMA

REKLAMA