SPP pre nových členov prospešná len čiastočne

Parlament upozorňuje Komisiu, že v SPP existujú rozdielne problémy u nových a starých členov a dodáva, že nízke priame dotácie nových členov spôsobujú rozdielne konkurenčné podmienky v Únii.

parlament, ep
parlament, ep

Pozadie:

V nových členských krajinách zohráva poľnohospodárstvo dôležitú úlohu, aj v štátnej ekonomike, aj pre život na vidieku. Údaje z roku 2004 ukazujú, že naň využívajú až 22% plochy oproti 4% EÚ-15. Podiel zamestnancov v poľnohospodárstve je v nových členských krajinách 13 %, v štátoch starej pätnástky iba 1,6% a agrovýroba má vyšší podiel na HDP.

Úroveň produkcie je u nových členov ďaleko pod priemerom štátov EÚ-15, vyznačuje sa vysokým podielom malých a polovičných chovov s nízkou úrovňou výrobnej technológie a investovaného kapitálu. Menej intenzívna výroba je nevýhodou, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť; avšak predstavuje menšie ohrozenie životného prostredia a pomáha pri udržiavaní biodiverzity.

Pozadie:

Správa maďarského poslanca Csabu Sándora Tabajdiho (PES) hovorí, že nové členské krajiny, ktoré sa stali členmi EÚ v roku 2004, mali zatiaľ z rozšírenia v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva len čiastočný prospech. Na druhej strane museli vynaložiť veľké úsilie pri zavádzaní administratívnych a zdravotných noriem Spoločenstva, vyrovnať sa s rastom nákladov na výrobu, obmedzeným rozsahom programu SAPARD (pomoc pre kandidátske krajiny v oblasti poľnohospodárstva), značnými ťažkosťami pri uskutočňovaní programov pre rozvoj vidieka a zastavením alebo poklesom produkcie v niektorých sektoroch následkom nedostatočných prídelov.

Poslanci žiadajú Komisiu, aby “si uvedomila problémy, ktorým sú vystavené nové členské štáty a navrhla vhodné riešenie bez toho, aby sa odchýlila od pravidiel riadiacich aplikáciu SPP”.

Otázky:

  • Poľnohospodárstvo v nových členských krajinách

V Poľsku má väčšina poľnohospodárskych podnikov podobu malých a stredných rodinných fariem s kombinovanou činnosťou pestovania plodín na ornej pôde a chovom dobytka na pasienkoch. V Maďarsku a Estónsku zohrávajú dôležitú úlohu špecializované poľnohospodárske podniky. V Slovinsku dominujú dobre rozvinuté rodinné farmy európskeho typu. Česká republikaSlovensko majú pomerne dobre rozvinutú a homogénnu štruktúru výroby. Väčšina fariem pobaltských štátov sa tiež venuje kombinovaným činnostiam. Maďarské poľnohospodárstvo má dvojitú štruktúru s veľkými poľnohospodárskymi podnikmi existujúcimi popri množstve malých neefektívnych rodinných firmách. Poľnohospodárstvo Cyprusu a Malty sa vyznačuje stredomorskou výrobou. Záhradníctvo je významným sektorom v Poľsku a Maďarsku.

  • Nerovné konkurenčné podmienky 

Podľa EP postupné zavádzanie priamej pomoci v priebehu deviatich rokov od pristúpenia vychádza v nových členských štátoch z nízkeho základu (25% sadzby vyplácanej v Únii), čo vedie k “nerovným konkurenčnom podmienkam” medzi poľnohospodármi v EÚ.

Správa uvádza, že tieto krajiny boli “donútené” používať systém dodatočných národných priamych platieb (“top-up”), teda “formu spolufinancovania a takmer znovuznárodnenia priamych platieb Spoločenstva”. To viedlo k “značným politickým a hospodárskym ťažkostiam v niektorých nových štátoch vzhľadom k tomu, že tento systém veľmi zaťažil národný rozpočet a obmedzil možnosť aplikovať systém štátnej pomoci”.

Program rozvoja vidieka iba čiastočne spĺňa očakávania nových členov, nie je dostatočne namierený na trvalo udržateľný rozvoj a riešenie problémov mimo poľnohospodárstva. Finančné zdroje Spoločenstva sú obmedzené, pravidlá komplikované.

  • Ovocie a zelenina, ruské embargo, kukurica a med

Parlament v správe vytýka Komisii a Rade, že sa ukázali ako “pomalé a neochotné porozumieť špecifickým problémom” týchto krajín “a poskytnúť im nutnú pomoc” (napr. problémy na trhu s ovocím a zeleninou, obzvlášť čo sa týka ovocia s mäkkou dužinou a jabĺk, neoprávnené zablokovanie poľského exportu do Ruska a Ukrajiny zo strany týchto dvoch krajín, navrhnutá úprava a vypustenie pravidiel v otázke zásahu týkajúceho sa kukurice a dovozu medu z tretích krajín).

Pozície

Počas rozpravy k Strategickým usmerneniam v oblasti rozvoja vidieka (15. február 2007) upozornil Peter Baco (NI) na riziká, ktoré najmä pre nové členské krajiny vyplývajú z navrhovanej rozpočtové reštrikcie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj možný výsledok rokovaní WTO. Na Slovensku sa, podľa europoslanca, “po prechode na jednotnú platbu na farmu predpokladá zníženie poľnohospodárskej produkcie o ďalších 17 %. To sú dramatické údaje, keďže najmä v dôsledku diskriminačného pôsobenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v nových členských štátoch sme za dva roky zvýšili dovoz potravín o polovicu a exportno-importná bilancia v agrárnom obchode na Slovensku sa zhoršila o celú jednu tretinu. Najviac na to doplácajú práve najzaostalejšie typické vidiecke regióny…” Citoval tiež zistenia Vidieckeho parlamentu, podľa ktorých “platí na slovenskom vidieku úplná závislosť rozvoja vidieka od prosperity agropodnikateľov”.

Ďalšie kroky:

  • Počas rozpravy v pléne v stredu 28. marca vystúpi k správe slovenský poslanec Peter Baco (NI)

REKLAMA

REKLAMA