Štáty s vysokým rozpočtovým deficitom môžu prísť o eurofondy

Európska únia zvažuje, že zamedzí prístup k 50- miliardovému ročnému balíčku regionálnej pomoci tým štátom, ktoré opakovanie porušia rozpočtové pravidlá EÚ. Krok má ostatné krajiny odradiť od toho, aby nasledovali príklad Grécka.

„Musíme si nabrúsiť svoje zuby proti tým krajinám, ktoré opakovane porušujú pravidlá,“ povedal včera (14. apríla) eurokomisár pre ekonomické a menové záležitosti Olli Rehn. Oznámil tiež, že konečný návrh na túto tému predstaví 12. mája.                                                                           

Komisár naznačil, že medzi nástrojmi, ktoré prichádzajú do úvahy, je aj možnosť „pozastaviť prijímanie z Kohézneho fondu“ pre štáty, ktoré pravidelne porušujú Pakt stability a rastu.

Kohézny fond pritom podporuje najchudobnejšie regióny EÚ, najmä tie, ktorých HDP je menšie ako 70 percent priemeru EÚ. Predpokladá sa, že o tejto záležitosti sa bude diskutovať na piatkovom (16. apríla) neformálnom stretnutí ministrov financií jednotlivých členských štátov.

Pakt stability a rastu

Vplyvní členovia EÚ ako Francúzsko, a v menšej miere aj Nemecko, v minulosti viedli kampaň za to, aby sa pravidlá stability a rastu, ktoré Komisiu poverujú začatím procedúry nadmerného rozpočtu hneď ako krajina prekročí deficit tri percentá HDP, vnímali voľnejšie.

Plán stimulov, prijatý v roku 2008 na boj proti hospodárskej kríze prinútil takmer všetky krajiny tento strop porušiť a pravidlá sa tak dočasne zvoľnili. Grécka kríza však núti Paríž a Berlín znovu prehodnotiť ich postoj a trvať na striktnejšej interpretácii rozpočtových pravidiel EÚ. Nemecká kancelárka Angela Merkelová dokonca žiada, aby boli opakovaní porušovatelia vylúčení z používania eura ako jednotnej meny.

Procedúra nadmerného rozpočtu slúži najmä ako politický nástroj na propagáciu rozpočtovej disciplíny, ale nikdy sa pomocou neho neuplatnili žiadne sankcie.

Predstavitelia nevylúčili, že Komisia v budúcnosti začne procedúru proti štátom, ktorých dlh presahuje 60 percent HDP, čo je tiež jedna z podmienok Paktu stability a rastu. Už v roku 2008 pritom túto hranicu prekračovali Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Maďarsko, Belgicko, GréckoTaliansko, všetko členovia eurozóny.

Rehn tiež plánuje „rozšíriť a prehĺbiť“ rozpočtový dohľad a varuje, že „makroekonomická nerovnováha môže mať časom vážne dôsledky.“

Jeho nápad je pokračovanie myšlienky, ktorú v marci spomenuli lídri EÚ. Podľa nich by sa mali uplatniť tie znenia Lisabonskej zmluvy, ktoré predpokladajú posilnenie koordinácie a dohľadu nad rozpočtovou disciplínou medzi jednotlivými štátmi používajúcimi ako menu euro.

Trvalý mechanizmus záchrany

„Kolégium sa domnieva, že je nevyhnutné vytvoriť trvalý krízový mechanizmus so silnými odraďujúcimi podnetmi na jeho aktiváciu,“ povedal eurokomisár Olli Reh na konferencii.

Po dlhých rokovaniach súhlasili členské štáty s vytvorením finančného nástroja ad hoc na pomoc Grécku s jeho dlhovými problémami. Európska komisia preto v súčasnosti zvažuje, že zavedie trvalý mechanizmus na záchranu členských štátov, ale iba ako poslednú možnosť. Na otázku, aby objasnil tento koncept Rehn povedal, že Komisia stále zvažuje „ktorý druh odradzujúcich podnetov potrebujeme zaviesť, aby sme predišli tomu, že sa bude musieť použiť tento mechanizmus.“

Rehn odmieta nemecký návrh

Eurokomisár zamietol nápad nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, aby boli z eurozóny vylúčené tie štáty, ktoré opakovane porušujú spoločné pravidlá.

„Podľa zmluvy to nie je možné,“ povedal a dodal: „Tento nápad by si vyžadoval zmenu zmluvy. Osobne k tomu mám výhrady.“

K nápadu vytvoriť Európsky menový fond, ktorý rezonoval v Nemecku v nedávnych týždňoch, Rehn povedal, že je to „zaujímavý príspevok“, ale podobne aj on by si vyžadoval zmenu zmluvy. „A vieme, čo to obnáša,“ povedal a zdôraznil, že dáva prednosť posilneniu už existujúcich nástrojov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA