Stratégia pre Baltské more „prináša prvé výsledky“

Rok po vytvorení prvej európskej makroregionálnej stratégie, ktorá spojila desať krajín na pobreží Baltického mora, je už možné vidieť niekoľko pozitívnych výsledkov, uviedol eurokomisár pre regióny Johannes Hahn.

Rozhodnutie o vytvorení stratégie pre Baltské more padlo na summite Európskej rady v dňoch 29. a 30. októbra 2009 a išlo o prvý projekt tohto druhu v EÚ. V tom čase sa to vnímalo ako významný krok vpred smerom k vytvoreniu spolupráce medzi strategickými partnermi v širokej škále oblastí- vrátane udržateľnosti životného prostredia, hospodárskej prosperity a bezpečnosti.

Stratégia EÚ pre región Baltského mora spojila dokopy osem členských štátov Únie (Švédsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko, NemeckoDánsko) a dve nečlenské krajiny (NórskoRusko). Projekt spadá do modelu spolupráce „Severná dimenzia“, ktorý sa podarilo vytvoriť s poslednými dvoma menovanými štátmi za posledných desať rokov. Ten sa zameriava na externé a cezhraničné stratégie v snahe podporiť bezpečnosť a stabilitu v regióne a spoločne čeliť výzvam v oblasti životného prostredia, vrátane jadrového odpadu a manažmentu vodných zdrojov.

Pozitívne výsledky

Len rok po zahájení stratégie sa Komisia domnieva, že je už možné vidieť reálne výsledky. Jej predstavitelia to uviedli na prvom výročnom fóre Stratégie EÚ pre región Baltského mora, ktorý sa uskutočnil na začiatku tohto roka v estónskom Tallinne a ktorého sa zúčastnili zástupcovia národných a regionálnych vlád zapojených krajín.

Eurokomisár pre regióny vo svojom vystúpení na konferencii podčiarkol, že stratégia pre Baltské more „už viac nie je teoretickým cvičením“ a dodal, že v rámci celého makroregiónu je možné vidieť výsledky jej pôsobenia. Ako príklad uviedol mnoho nových projektov, ktoré sa podarilo v rámci stratégie uskutočniť s finančnou podporou EÚ. Hahn obzvlášť privítal veľký počet environmentálnych projektov, ktoré zahŕňajú snahu o zlepšenie čistoty Baltského mora znížením znečistenia vplyvom poľnohospodárstva a námornej dopravy. Navyše, v oblasti vznikajú nové inovačné centrá, ktoré sú súčasťou novej iniciatívy nazývanej BSR Stars.

Stratégia tiež pomáha zintenzívniť spoluprácu medzi zapojenými krajinami pri vytváraní a implementovaní rozsiahlych projektov, najmä v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry. Jedným z cieľov je vybudovať v prístavoch zariadenia v snahe zvýšiť množstvo tovarov prepravovaných loďou, a nie cestnou dopravou.

Treťou oblasťou, kde sa podarilo dosiahnuť pokrok, je politická spolupráca a témy ako napríklad podpora turizmu v regióne, zvýšenie cezhraničného obchodu, koordinácia monitorovania a dohľadu nad loďami plaviacimi sa v Baltskom mori. Podľa Hahna sú to všetko oblasti, kde „pred stratégiou nebola žiadna štrukturovaná spolupráca v regióne alebo len veľmi malá“.

Komisia však zároveň uviedla, že je stále dostatok miesta na zlepšenie a niektoré výzvy ešte stále nie sú vyriešené. Ako príklad uviedli medzisektorálnu spoluprácu, kde by sa podľa nich dali skombinovať environmentálne faktory s hospodárskym rozvojom za účelom vytvárania „zelených pracovných miest“.  

Rovnako je potrebné zosúladiť proces financovanie a zaistiť, aby sa dostupné zdroje využívali čo najefektívnejšie.

Európska komisia zároveň pripravila návrh správy, kde popisuje výsledky prvého roku fungovania Baltskej stratégie. Vyzvala preto národné a regionálne vlády a ostatných aktérov, aby vyjadrili svoje pripomienky k dokumentu, kým dôjde k zverejneniu jeho záverečnej verzie. Predstavitelia EK dúfajú, že sa nápadu vytvoriť makroregionálnu stratégiu ujmú aj ostatné krajiny. Prvou z nich by mohla byť Dunajská stratégia, ktorej návrh by mala Komisia predstaviť už v decembri tohto roku. Tá zahŕňa 14 európskych krajín vrátane Slovenska.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA