Verejná diskusia k novej vidieckej politike SR

Vidiecky parlament (VIPA) zverejnil dokument "Potreby slovenského vidieka na obdobie rokov 2007-2013", ktorý komplexne sumarizuje potreby a požiadavky slovenského vidieka. Pre jeho tvorbu boli využité podnety z verejných diskusií organizovaných po celom Slovensku a  odráža reálne potreby obyvateľov vidieka.

 

Krátka správa

Slovensko je, podľa ukazovateľov OECD i kritérií EÚ, typickou vidieckou krajinou, asi 44 % obyvateľov Slovenska žije na vidieku a zhruba 80 % jeho územia má vidiecky charakter. Financovanie rozvojových vidieckych aktivít je rozdelené medzi viaceré centrálne orgány a národné agentúry. Poskytované finančné nástroje zo štátnych grantových schém nie sú podľa zverejneného dokumentu plne funkčnými systémovými nástrojmi na podporu veľmi špecifických potrieb slovenského vidieka.

Vidiecky parlament v septembri 2005 otvoril s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS – OSF) a Ministerstva pôdohospodárstva SR celoslovenskú verejnú diskusiu na zistenie problémov a potrieb vidieka na obdobie 2007-2013. Projekt nenahrádzal prácu spracovateľov strategických dokumentov zameraných na vidiek, ale na základe názorov zozbieraných na vidieku mal ambíciu pripraviť dokument, s ktorým zástupcovia Vidieckeho parlamentu v pracovných skupinách pre vypracovanie strategických programov odborne prispejú k ich tvorbe. Identifikované opatrenia pozostávajú z troch základných skupín: investičná podpora rozvoja verejných statkov, neinvestičná podpora rozvoja podnikania a  diverzifikácia vidieckej ekonomiky. V rámci verejnej diskusie bola prezentovaná aj nová vidiecka politika EÚ (CAP) a zozbierané návrhy na priority i riešenia problémov, ako aj pozitívne a negatívne skúsenosti o možnostiach štrukturálnych fondov rozvoja vidieka od viac ako 370 vidieckych aktérov. Dokument ďalej analyzuje predkladané projekty do predvstupových fondov a štrukturálnych fondov a programov – iniciatív EÚ, z ktorých bola, prípadne je SR oprávnená čerpať finančné prostriedky (EQUAL, PHARE CBC, Interreg III a pod.).

Zo zverejnených štatistík vyplýva, že vidiek bol pri podávaní projektov veľmi aktívny. Skúsenosti s EÚ fondmi priniesli príležitosť financovať rozvojové projekty,  aktivizovali občanov, samosprávy, podnikateľské aj neziskové subjekty. Zlepšili zručnosti vidieckych aktérov pri príprave a manažovaní projektov. Vytvorili tlak na vysporiadania vlastníckych vzťahov. Za negatíva považujú predstavitelia slovenského vidieka nedodržiavanie pravidiel zo strany implementačných agentúr, finančnú a administratívnu náročnosť prípravy a realizácie projektov a netransparentnosť pri rozdeľovaní financií. Dokument sa kriticky stavia k finančnému programovaniu niektorých opatrení (napr. renovácia obcí) a rezonuje v ňom aj otázka transparentnosti vynakladania zdrojov. VIPA poukazuje na iniciatívy zdola a potrebu decentralizovať vidiecke rozvojové opatrenia a programy v budúcnosti na regionálnu úroveň. Podľa vízie by malo mať územie slovenského vidieka v roku 2015 čisté a zdravé životné prostredie, vybudovanú technickú aj sociálnu infraštruktúru a mal by poskytovať dostatok pracovných príležitostí a podmienok pre malé a stredné podnikanie, čím by sa zamedzilo vyľudňovaniu vidieckych regiónov na Slovensku. Rozvoj slovenského vidieka je potrebné budovať bude postavený na dobrej spolupráci rôznych subjektov a na vzdelaných a aktívnych občanoch so záujmom o veci verejné a s úctou k predkom a tradíciám.

Výstupy projektu chce Vidiecky parlament presadzovať v rámci programovania a prípravy strategických dokumentov s ďalšími subjektmi na celoslovenskej i regionálnej úrovni. 

REKLAMA

REKLAMA