Via Bialtica opäť témou

V poľskej časti Karpatského euroregiónu, v Podkarpackom vojvodstve na zámku Lańcut rokovali koncom októbra opäť o baltsko-jadranskom dopravnom koridore. Východ sa však nie a nie dočkať investície do tejto siete.

Krátka správa:

Hlavnou témou nedávenej konferencie za účasti ministrov dopravy Poľska, Litvy, Maďarska a Slovenska bol severo-južný cestný ťah známy aj ako „pobaltský koridor“ či Via Baltica. Toto dopravné spojenie je kľúčové pre Litvu, Poľsko, SlovenskoMaďarsko, hlavne však pre východné oblasti týchto krajín, ktorým by výrazne pomohlo pri prekonávaní regionálnych disparít. Nemenej dôležité je aj pre Rumunsko a Ukrajinu.

 Deklarácia z Lańcutu má podporiť infraštruktúrne riešenie európskeho štandardu dopravného spojenia medzi Litvou, Poľskom, Slovenskom a Maďarskom.
Medzinárodná konferencia “Jedna cesta – štyri krajiny”, Lańcut, Poľsko

27. októbra za účasti poľského prezidenta Lecha Kaczyńského podpísali ministri dopravy Jerzy Polaczek (PL), Algirdas Butkevičius (LT), Ľubomír Vážny (SR) a Balázs Felsmann (HU) “Deklaráciu z Lańcutu o rozšírení transeurópskej dopravnej siete”.  Chcú ňou podporiť najkratšie cestné spojenie medzi Litvou, Poľskom, Slovenskom a Maďarskom na trase Kowno – Białystok – Lublin – Rzeszów – Preszów – Koszyce – Miszkolc – Debreczyn. Deklarácia vyzýva národné vlády, aby zaradili túto trasu medzi priority národnej dopravnej politiky a k spoločnému postupu pri návrhu zaradenia medzi transeurópsku dopravnú sieť . To bude možné v  rámci  revízie  smernice  Spoločenstva plánovanej na rok 2010. S touto myšlienkou predstúpil pred auditórium minister dopravy PR. Zaradením rýchlostnej cesty S19 do siete TEN-T by umožnilo získať európske finančné prostriedky na výstavbu tejto cestnej komunikácie.

Slovenskom prechádza pobaltský koridor v úseku Vyšný Komárnik – Svidník – Prešov – Košice – Milhosť, a to ako tzv. rýchlostná komunikácia R4. Svojím charakterom dopĺňa V. Pan-európsky koridor , ktorý v hlavnom úseku spája Benátky – Terst – Koper – Ľubľanu – Budapešť – Užhorod – Ľvov a jedna z odbočiek vedie z Užhorodu cez Košice a Žilinu do Bratislavy. Vzhľadom na charakter a umiestnenie dopravných systémov, ktoré sa v tomto regióne nachádzajú (cesty, železničné trate) sa označuje koridor ako multimodálny. Podľa plánov národného investora – Národnej diaľničnej spoločnosti sa realizácia výstavby slovenského úseku neočakáva skôr ako pred rokom 2014. Faktom ostáva, že budapeštianska vetva diaľnice už dosiahla Miškolc, ktorý je od Košíc len 80 km, kým Bratislava viac ako 400 km.

REKLAMA

REKLAMA