Vodárne a eurofondy: sekera za 2,3 mld. korún?

Europrojekty dvoch vodárenských spoločností robia veľký škrt cez rozpočet. Komisia sa sporí so Slovenskom o miliardy korún z predošlých rokov a hrozí stop pre financie vodárňam do ďalších rokov.

Krátka správa

V decembri sa vláda druhý raz vrátila k problémom projektov v hodnote viac ako dvoch miliárd korún z ISPA/Kohézneho fondu Európskej únie, ktorých prijímateľom sú vodárenské spoločnosti zo severu Slovenska. Zmeny, ktoré nastali v spoločnostiach odporujú stanoveným podmienkam Únie. Na hroziaci problém poukázali slovenské médiá už niekoľkokrát. Ich pozornosti neušli návštevy štátneho tajomníka ministerstva výstavby Ácsa v Bruseli, kde jednal s Komisiou a riešenie sa hľadá už od februára. Vláda riziko nevyplatenia peňazí hodnotila dosiaľ ako nízke, v aktuálnej správe už pripúšťa stratu viac ako 2,3 miliárd korún.

Aktéri príbehu:

  • Ministerstvo životného prostredia, ktoré bolo sprostredkovateľom konktraktu projektov spolufinancovaných z Kohézneho fondu zameraných na vodárenskú infraštruktúru,
  • Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré bolo hlavný koordinátor čerpania Kohézneho fondu (Riadiaci orgán pre Kohézny fond),
  • Samosprávy, na ktoré prešli zo štátu vlastnícke práva vo vodárenských spoločnostiach. V tých po vstupe zahraničného investora sa oddelila prevádzka,
  • Strategickí investori zo zahraničia.

Projekty Kohézneho fondu (finančná pomoc  – 86 965 812,50 €, z toho 60 981 634 € z KF a 25 984 178,50 € z rozpočtu Slovenskej republiky):

  • „Sústava čistenia odpadových vôd Banská Bystrica“,
  • „Rekonštrukcia a rozšírenie čistiarne odpadových vôd v meste Zvolen“,
  •  „Zabezpečenie zásobovania južnej časti okresu Veľký Krtíš pitnou vodou“
  • „Dostavba ČOV Poprad – Matejovce“.

Pri týchto štyroch projektoch sú prijímateľmi Podtatranská vodárenská spoločnosť, a. s. a Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., ktorý figurujú ako vlastník i prevádzkovateľ infraštruktúry. V roku 2004 došlo k vytvoreniu dcérskych prevádzkových spoločností a ich následnému predaju strategickému partnerovi – víťazovi súťaže, ktorý užíva infraštruktúru za odplatu (nájomné), prevádzkuje ju a vyberá vodné a stočné. O týchto zmených podľa finančého memoranda mala slovenská strana vopred EK informovať a dohodnúť sa, čo však neurobili ani vodárenské spoločnosti, ani Ministerstvo životného prostredia.

MVRR signalizovalo porušenie zmluvy s Komisiou a tá dodatočne preskúmavala zmluvy o nájme a prevádzke vodárenskej infraštruktúry, ktoré StVS a PVS uzavreli s prevádzkovými firmami ovládanými nadnárodnou spoločnosťou Veolia. Komisia zistila  porušenie ďalších nariadení a zásad finančného riadenia a vyzvala Slovenskú republiku na prijatie nápravných opatrení hlavne v troch bodoch (podľa listu z februára 2007):

  1. Neúmerná dĺžka zmlúv o prenájme a prevádzke,
  2. Nedostatočný opis kontroly a sankcií voči prevádzkovej firme
  3. Nevhodnosť vzorca na výpočet nájmu.

Vodárenské spoločnosti pristúpili na čiastkové zmeny v dvoch bodoch, ale výhradu, ktorá sa týkala 30-ročnej lehoty prenájmu, odmietli. Podľa EK taká lehota firmu Veolia neprimerane posilňuje v jej monopolnom postavení.

Takže opatrenia nemali účinok a vláda pripúšťa, že “súčasný stav predstavuje riziko finančných strát pre Slovenskú republiku až do výšky 2,3 mld. SKK, ako aj ohrozenie ďalších záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii a využívanie európskych fondov v programovom období 2007 – 2013.”

Slovenská vláda zároveň dostala upozornenie, že ak lehotu prenájmu neskráti, EK má právo zrušiť dotácie pre všetky štyri projekty a dokonca vylúčiť StVS aj PVS z prijímania ďalších príspevkov zo všetkých fondov EÚ.

Priatelia Zeme-CEPA vydali k tomuto prípadu štúdiu, kde navrhujú prijať opatrenia, ktoré by podobným situáciám pomohli zabrániť. Návrhy sú určené pre Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a Európsku komisiu.

Ministerstvo vidí 4 alternatívy:

  1. Vzhľadom na vyčerpanie všetkých dostupných prostriedkov na zabezpečenie splnenia požiadaviek EK, Slovenská republika bude informovať EK o nesplnení podmienky v súvislosti so skrátením doby nájmu  a Slovenská republika by tak prišla celkovo za zdroje ISPA o 60 981 634 EUR, teda asi 2,3 mld. SKK.
  2. Pripraviť opatrenia vlády SR – použitie iných nástrojov, ako sú tie, ktoré boli dosiaľ použité.  MVRR a MŽP SR navrhnú  uvoľniť financovanie projektov potom ako KP predložia bankovú záruku, zabezpečujúcu čiastku rovnú finančnému príspevku EK a ŠR pre každý projekt implementovaný príslušnou vodárenskou spoločnosťou pre prípad finančných korekcií zo strany EK.  
  3. SR poskytne  stanovisko Vodárenských spoločností EK. Riziko je rovnaké ako pri alternatíve 1.  

„Ukazuje sa, že spôsob privatizácie vodárenských služieb, ktorý zvolili naše vodárenské spoločnosti, môže mať vážne negatívne dopady“ hovorí Roman Havlíček, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ. „Slovensko zrejme bude musieť EK vrátiť viac ako 60 mil. euro. Navyše, ak tieto dve vodárenské spoločnosti nebudú môcť získať ďalšie granty, ťažko budú plniť povinnosti v oblasti čistenia odpadových vôd. Za to hrozia zo strany EÚ ďalšie sankcie“ dodáva R. Havlíček.

Minister životného prostredia Jaroslav Izák (SNS) na otázku EurActiv.sk, že kto teda pochybil – ministerstvá, či samosprávy – v tomto celom probléme, nedokázal dať jednoznačnú odpoveď. Jeho rezort však odmieta zodpovednosť za daný problém, keďže v celom procese vystupovali len ako sprostredkovateľ zmluvy s EK a vodárenskými spoločnosťami.

Pri sumarizovaní úrovne čerpania za roky 2004-2006 zas v uplynulých dňoch sa minister Marian Janušek (SNS) vyjadril spokojnosť.

Za rok 2004 Slovensko vrátilo už viac ako 100 miliónov korún, za rok 2005 to vyzerá, že suma hlavne kvôli ESF v Bratislavskom kraji bude podstatne vyššia. MVRR presúvalo počas roka aj prostriedky medzi opatreniami v rakúsko-slovenskom INTERREGu, aby sme sa vyhli veľkým vratkám aj v tomto programe. Defintívny účet za využívanie fondov z EÚ v roku 2005 zverejní ministerstvo financií začiatkom roka 2008, keď vyprší pravidlo n+2. Obdobný problém s vodárňami a projektmi EÚ majú aj Česi.

REKLAMA

REKLAMA