Východ: 4.najvyššia nezamestnanosť v EÚ

16. novembra zverejnil Eurostat údaje o nezamestnanosti za členské krajiny a regióny EÚ. Uviedol aj údaje za pristupujúce a kandidátske krajiny. Napriek aktuálne priaznivo sa vyvíjajúcim ekonomickým ukazovateľom slovenskej ekonomiky to v celoeurópskom porovnaní nevyznieva pre Slovensko veľmi ružovo.

Eurostat - Logo
logo Eurostatu

Pozadie

Východ Slovenska je dlhodobo príkladom obrovských regionálnych rozdielov. Nejedná sa len slovenský fenomén. Obdobná situácia „bohatého Západu, či Severu“ a „zaostávajúceho Východu alebo Juhu“ sa prejavuje v nových, no aj v starých členských krajinách Únie. Reštrukturalizácia ekonomiky je problematická vo východnom Poľsku, severovýchodnom Maďarsku, či východom Nemecku. Vážnosť tohto problému si pred svojím vstupom v minulosti uvedomilo Rakúsko, ktorému sa investícia eurofondov do východných regiónov –Burgenlandu, Dolného Rakúska vracia vo výraznom znížení regionálneho rozdielu v smere Západ-Východ. Burgenland sa stal jedným z najinovatívnejších regiónov alpskej republiky.

Otázky

  • Východ je lepší len od francúzskych zámorských departemantov

Košický a Prešovský kraj je posudzovaný ako NUTS II región- Východné Slovensko. Podľa údajov za rok 2005 vykazuje štvrtú najvyššiu nezamestnanosť spomedzi 252 regiónov Európskej únie. Miera nezamestnanosti tu dosahovala 23,1 %.Vyššiu mieru nezamestnanosti mali už len tri francúzske zámorské departemanty Réunion, Guadeloupe a Guyana, kde na ostrove Réunion nepracuje takmer každý tretí človek v produktívnom veku (30,1 %). Desiatku regiónov s najvyššou nezamestnanosťou tvoria s naším Výchdom a francúzskymi zámorskými územiami aj dve poľské vojvodstvá Dolnosliezske (Dolnośląskie / Katowice) a Západnopomoranské (Zachodniopomorskie / Štetín) a štyri regióny SRN z nových spolkových krajín – Meklenbursko – Predné Pomoransko (Mecklenburg-Vorpommern), Dessau a Halle v Sasku-Anhlatsku (Sachsen – Ahalt) a Lipsko (Leipzig) v Sasku. Vo všetkých regiónoch bola miera nezamestnamosti vyššia ako 20,5 %.

  • Obrovské rozdiely v regiónoch EÚ pretrvávajú

Regionálna miera nezamestnanosti sa v EÚ pohybovala v roku 2005 od 2,6 % v Herefordshire, Worcestershire a Warwickshire vo Veľkej Británii po už spomínaných 30,1 % ostrova Réunion. 43 z 252 regiónov malo nezamestnanosť maximálne 4,5 %, čo je polovica z celkovej priemernej miery nezamestnanosti v EÚ. Patrí sem 22 britských, 7 talianskych, 5 rakúskych, 4 holandské, obidva írske, jeden belgický a jeden český región (Praha – 3,5 percenta) a Luxembursko.

Na opačnom konci rebríčka sa nachádza 23 regiónov s mierou nezamestnanosti 18 % a viac, teda dvojnásobne vyššou než je priemer EÚ-25. Medzi nimi je 8 poľských, 8 nemeckých, 4 francúzske (všetky zámorské departementy), dva slovenské (stredné a východné Slovensko) a jeden španielsky región.

V prípade žien má východné Slovensko 7. najvyššiu mieru nezamestnanosti, v rebríčku podľa miery nezamestnanosti u mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov je tento región 11. v poradí.

Podľa Eurostatu dosahovala miera nezamestnanosti na Slovensku v uplynulom roku 16,3 % (u žien 17,2 percenta, u mladých 30,1 percenta). Na základe rozdelenia územia členských štátov EÚ na štatistické územné jednotky (NUTS) pozostáva Slovensko zo štyroch NUTS.

  • Disparity na Slovensku: Bratislavský región 4,4 x  nižšia nezamestnanosť ako na Východe

Nezamestnanosť v regióne hlavného mesta (Bratislavský kraj) dosahovala 5,3 % (ženy 6,2 %, mladí 9,8 %), na západnom Slovensku predstavovala 12,5 % (ženy 13,3 percenta, mladí 22,5 percenta), stredné Slovensko 19,6 percenta (ženy 21,4 percenta, mladí 34,7 percenta) a východné Slovensko 23,1 percenta (ženy 24 percent, mladí 41,4 percenta).

  • Viaceré údaje o nezamestnanosti

Trh práce popisuje viacero ukazovateľov, kam okrem miery nezamestnanoti radíme aj zamestnanosť, priemerný počet zamestnancov, priemernú mzdu a iné. V médiách sa stretávame s viacerými údajmi o nezamestnanosti pre SR. Jeden údaj zverejňuje Štatistický úrad, ďalší Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny MPSVaR SR.

Štatistický úrad SR priemerne monitoruje mieru nezamestnanosti prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl (VZPS). Ide o priame zisťovania vo vybraných domácnostiach, ktoré rovnomerne pokrývajú celé územie Slovenskej republiky. Do vzorky je štvrťročne zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvale obývaných bytov v SR. Predmetom zisťovania sú všetky osoby vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach vybraných bytov bez ohľadu na to či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť zostáva vo vzorke päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na aktuálne demografické údaje o obyvateľstve SR prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva. Metodika zisťovania vychádza z odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce a Eurostatu.

Nezamestnaní podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni nemajú prácu, ktoré si v posledných štyroch týzdňoch aktívne hľadajú prácu a ktoré sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu ale nemusia byť evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnané. Za nezamestnané sa považujú aj nepracujúce osoby, ktoré si prácu našli a do zamestnania nastúpia v priebehu troch mesiacov (do roku 2002 v priebehu jedného mesiaca).

Uchádzač o zamestnanie je občan, ktorý chce pracovať a hľadá zamestnanie a po podaní písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Tento občan nie je v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo členskom pomere, v služobnom vzťahu alebo doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia; nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; nevykonáva zárobkovú činnosť v cudzine; môže vykonávať zárobkovú činnosť najviac 16 hodín týždenne a jeho mzda za tento výkon nepresahuje 800 Sk týždenne. Nie sú tu uvádzaní záujemcovia o zamestnanie, ktorí sú zamestnancami, ale hľadajú iné zamestnanie alebo chcú zmeniť či zlepšiť si svoju kvalifikáciu formou vzdelávania a prípravy pre trh práce. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie, je dočasne práceneschopný, má nárok na materské, má priznaný starobný dôchodok alebo bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe požiadania o vyradenie z tejto evidencie a z dôvodov vykonávania práce bez pracovného pomeru, nespolupráce s úradom práce alebo mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie. Metodiku ukazovateľov určuje MPSVR SR a je obsiahnutá v zákone č.5/2004 Z. z. Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Miera evidovanej nezamestnanosti sa v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) vypočíta z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného voľného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania a z počtu ekonomicky aktívnych osôb za predchádzajúci rok. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo zahŕňa pracujúcich vrátane osôb na materskej dovolenke plus uchádzačov o zamestnanie.

Harmonizovaná miera nezamestnanosti, ktorú spracováva štatistický úrad Európskej únie Eurostat pre účely mezinárodného porovnania metodikou výberového zisťovania. Ide o spoločnú metodiku vzhľadom na rôzne zákonné normy v členských krajinách EÚ. Tento údaj sa v podmienkach SR zväčša nachádza medzi údajom ÚPSVAR a ŠÚ SR. V Českej republike údaj ministerstva práce je však vyšší, ako údaj Eurostatu.

  • ÚPSVAR 2006: Ľudí bez práce opäť ubudlo

Miera nezamestnanosti sa na Slovensku v októbri 2006 znížila na historicky najnižšiu úroveň. Klesla na 9,27 percenta (september 2006: 9,75 %). Už tretí mesiac po sebe sa drží pod hranicou desiatich percent. Medziročne sa miera nezamestnanosti znížila o 1,66 percentuálneho bodu, informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Počet ľudí, ktorí mohli ihneď nastúpiť do zamestnania, sa počas októbra znížil o 4,93 percenta na 237 144 osôb. Celkovo evidovali úrady práce ku koncu desiateho mesiaca 271 024 nezamestnaných.

Miera nezamestnanosti mierne klesla vo všetkých krajoch. Najvyššia bola rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch v okrese Rimavská Sobota, kde dosiahla 28,35 percenta.

Výrazne najlepšie sa stále drží Bratislava a okolie, kde nezamestnanosť už dlhšie neprekročila tri percentá a v októbri sa znížila na 2,33 percenta zo septembrových 2,54 percenta.

Podľa posledných údajov úradu miera nezamestnanosti v druhom štvrťroku predstavovala 13,5 percenta, čo je najmenej za posledných sedem rokov.

Pozície

Ako EurActiv informoval Ivan Chrapa zo ŠÚ SR, ukazovatele v nezamestnanosti a zamestnanosti majú žiadúci trend. Teda na Slovensku klesá nezamestnanosť a rastie zamestnanosť. 

ILO (Medzinárodná organizácia práce) prostredníctvom agentúry Reuters informoval, že vo svete s výnimkou EÚ, vyspelých svetových ekonomík a východnej a severnej Afriky rastie nezamestnanosť mladých vo veku 15 – 24 ročných. V porovnaní s rokom 1995 tento údaj vzrástol celosvetovo o 15 %.

Z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1300 občanov od 1. do 9. novembra 2006 uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade SR sa podľa zistení od roku 1993 pozvoľne zvyšuje aj podiel občanov, ktorí tvrdia, že životná úroveň ich domácnosti je lepšia ako pred novembrom 1989. Zároveň klesá podiel tých, ktorí deklarujú zhoršenie oproti stavu pred týmto obdobím. I to možno prisúdiť priaznivému vývoju na trhu práce a raste ekonomiky.

Podľa denníka SME (7. september 2006) sú hlavné príčiny v poklese nezamestnanosti vysoký ekonomický rast (9,8 % rast HDP za III. kvartál 2006), odlev pracovenej sily do zahraničia, priame zahraničné investície a vykonané reformy na trhu práce.

Spoločnosť Evašport, výrobca trekingovej obuvi, ktorá v Rimavskej Sobote a Klenovci zamestnáva približne 450 osôb, nemôže nájsť ani niekoľko desiatok budúcich pracovníkov.”Vedeli by sme zamestnať ďalších asi 40 ľudí, v súčasnosti ich však niet,” uviedla pre TASR konateľka firmy EvaŠport Eva Moncoľová. O prácu v nej nie je záujem napriek tomu, že mzdy, ktoré ponúka, v priemere predstavujú takmer 10-tisíc korún. “Tunajším ľuďom akoby sa odnechcelo robiť,” poznamenala.

Taký istý problém má spoločnosť Furni Finish, ktorá mieni vo Veľkom Krtíši šiť poťahy na čalúnený nábytok. Dostatok šičiek nemôže nájsť napriek tomu, že pred časom v meste zrušila prevádzku textilná spoločnosť Pleta, na základe čoho o prácu prišlo asi 300 šičiek. “Časť žien odišla pracovať do zahraničia, časť nemá záujem pracovať v tomto odvetví, či dochádzať do mesta z okolia,” povedal prednosta Mestského úradu vo Veľkom Krtíši Jozef Fukáč.

REKLAMA

REKLAMA