Anna Záborská: Rovnosť žien prispieva k demokracii

Plénum Európskeho parlamentu včera rokovalo o správe o rodovej rovnosti, ktorú predložila Anna Záborská.

Pozadie

Rok 2007 bol vyhlásený za Európsky rok rovnosti príležitostí pre všetkých – to v sebe zahŕňa aj rodovú rovnosť. Včera, 18. januára, schválilo plénum Európskeho parlamentu iniciatívnu správu slovenskej poslankyne a predsedníčky Výboru EP pre práva žien Anny Záborskej (EPP-ED) o to, ako na rodovú rovnosť prihliada pri svojom fungovaní Európsky parlament.

Správa sa konkrétne zaoberá integrovaným prístupom k rovnosti medzi ženami a mužmi v práci parlamentných výborov. Je prvým dokumentom EP, ktorý sa venuje tejto problematike.

Otázky

Podľa správy je integrovaný prístup k rovnosti mužov a žien (gender mainstreaming), s cieľom začleniť perspektívu rodovej rovnosti do politík na všetkých úrovniach, výhodný pre obidve pohlavia.

Europoslanci podčiarkli dôležitosť úlohy politických skupín pre podporu plnej účasti žien vo verejnom živote. V Európskom parlamente majú ženy 30,36%. Správa vyjadruje poľutovanie nad tým, že služobný poriadok úradníkov Európskych inštitúcií „nepočíta s dostatočnými opatreniami, ktoré by úradníkom umožňovali skutočný výber umožňujúci zosúladiť pracovný a rodinný život“.

Rozdelenie europoslancov podľa príslušnosti k pohlaviu
krajina
ženy
muži
% žien
Rakúsko
5 12 29,41
Belgicko
7 17 29,17
Bulharsko
5 13 27,78
Cyprus
0 6 0,00
Česká rep.
5 19 20,83
Dánsko
6 8 42,86
Estónsko
3 3 50,00
Fínsko
5 9 35,71
Francúzsko
33 45 42,31
Nemecko
32 67 32,32
Grécko
7 17 29,17
Maďarsko
9 15 37,50
Írsko
5 8 38,46
Taliansko
14 64 17,95
Lotyšsko
2 7 22,22
Litva
5 8 38,46
Luxembursko
3 3 50,00
Malta
0 5 0.00
Holandsko
12 15 44,44
Poľsko
7 47 12,96
Portugalsko
6 18 25,00
Rumunsko
11 24 31,43
Slovensko
5 9 35,71
Slovinsko
3 4 42,86
Španielsko
18 36 33,33
Švédsko
1 9 52,63
Veľká Británia
20 58 25,64
Spolu
238 546 30,36

Pozície

Autorka správy, predsedníčka Výboru EP pre práva žien a rodovú rovnosť Anna Záborská (EPP-ED) povedala, že rozlišovanie rozdielov a vzájomné dopĺňanie sa muža a ženy môže významne prispieť k demokracii a parlamentarizmu. „Sloboda sa neobmedzuje len na slobodu hospodárskej súťaže, ako včera poznamenala moja obľúbená kancelárka“, uviedla.

Podľa Záborskej má žena „zvláštnu hodnotu“ nielen z dôvodu jej hodnoty ako ľudskej bytosti, ale najmä „z dôvodu ženskosti, bez ohľadu na kultúrny kontext, na jej duchovné, mentálne či fyzické vlastnosti, akými sú vek, zdravie, vzdelanie, práca či jej osobné rozhodnutie byť vydatá alebo slobodná“.

Europoslankyňa Irena Belohorská (NA) v prejave pripomenula, že zásada, podľa ktorej definícia ľudských práv zahŕňa aj ženské práva a že sú to práva so zvláštnou prioritou, bola po prvý raz deklarovaná v roku 1993 na všeobecnej konferencii OSN vo Viedni. „Neskôr Pekingská Akčná Platforma si dala ako hlavný ciel hovoriť o tzv. rodovej rovnosti a určila 12 problematických oblastí, ako napríklad ženy a chudoba, vzdelávanie, ženy a zdravie, násilie na ženách, ozbrojené konflikty, ženy a médiá, ženy a ich účasť v rozhodovacích politických a spoločenských štruktúrach.“ Napriek množstvu medzinárodných inštitúcií zaoberajúcich sa implementáciou týchto dokumentov možno podľa Belohorskej skonštatovať, že rodová rovnosť je zatiaľ vyriešená len v pozícii de jure, ale nie de facto.

Európsky parlament vyzvala, aby sa zaoberal uplatňovaním zásady rodovej rovnosti  v jeho vlastných radoch. „Aj keď percentuálne zastúpenie žien v EP je lepšie ako bolo predtým, zväčša zastávajú nižšie posty, napríklad na sekretariátoch.“

Europoslanec Roland Derek Clark (IND/DEM, Británia) vo svojom vystúpení kritizoval správu za to, že „z nejakého dôvodu nemôže byť asi napísaná zrozumiteľným jazykom“ a odvoláva sa na „akýsi mainstreaming“. Podľa neho by v prípade zavedenia kvót došlo k opačnej diskriminácii, ktorá „ide proti všetkým princípom EÚ“.

Europoslankyňa Edit Bauer (EPP-ED) správu podporila. „Jasnou rečou hovorí o tom, že tzv. mainstreaming je dobre formulovaný, zakotvený v uzneseniach Parlamentu, v smerniciach, že je inštitucionalizovaný pracovnou skupinou na vysokej úrovni, a sleduje ho aj samostatný výbor, a občas aj predsedníctvo.“ Praktický záujem sa však podľa jej slov končí tým, že „výbory chcú školiť svoje sekretariáty o tom, čo vlastne tzv. mainstreaming znamená“. Upozornila, že aj v EP existuje tendencia zmenšovať dosah neriešenia problému. „Starnutie Európy bez prehodnotenia prístupu k rovnakým šanciam oboch pohlaví je neriešiteľným problémom. Určite nestačí k tomu zmeniť a modernizovať dôchodkové systémy“. Zásadné problémy vidí súčasne v dvoch rovinách – vo filozofickom prístupe politických elít, s dôsledkami, ktoré svedčia o diskriminácii a rozdielnosti šancí a v praktickej rovine, prejavujúcej sa „absolútnym nedostatkom aktivít na zosúladenie pracovného a rodinného života“.

Zita Pleštinská (EPP-ED) vyjadrila súhlas s nevyhnutnosťou zastúpenia žien v správnych orgánoch EP a uvítala úsilie zaviesť tému rovnosti pohlaví postupne do praxe aj v agende všetkých výborov Parlamentu. Mainstreaming podľa nej nie je stratégiou, ktorá sa dá zaviesť do života naraz, ale musí sa stať „niťou vinúcou sa celým politickým procesom s cieľom začleniť perspektívu rodovej rovnosti do všetkých politík Spoločenstva na všetkých úrovniach“.

Požiadavka na rovnosť mužov a žien sa podľa Preštinskej musí prejavovať praktickým prístupom, ktorý nestavia ženy a mužov proti sebe. „Zdôraznením významu zapojenia mužov do procesu  integrovaného prístupu k rovnosti pohlaví sa zvýši dôležitosť otázok, ktoré boli v minulosti považované za záležitosti týkajúce sa výlučne iba žien.“ Ďalej dodala , že veľmi dôležitú úlohu v tomto procese môžu zohrať politické skupiny EP v rámci podpory účasti žien vo verejnom živote, „napríklad povzbudením kandidatúry žien vo voľbách do EP, aj do národných parlamentov“. 

Ďalšie kroky

  • Rok 2007 je vyhlásený za Európsky rok rovnosti príležitostí
  • 2. marca 2007 sa bude v Bratislave konať konferencia o rovnosti príležitostí, ktorú organizuje Informačná kancelária EP a Zastúpenie EK na Slovensku

REKLAMA

REKLAMA