Eliminácia diskriminácie Rómov na trhu práce

Konferencia, venovaná diskriminácii Rómov na trhu práce a spôsobom jej odstránenia, ktorá sa uskutočnila koncom marca v Bratislave s podporou Európskej komisie, dospela k záveru, že až dve tretiny Rómov majú skúsenosť s diskrimináciou v prístupe k zamestnaniu a identifikovala základné príčiny tohto stavu.

Pozadie

Konferencia, ktorú zorganizovalo Európske centrum pre práva Rómov so sídlom v Budapešti a Nadácia Milana Šimečku, sa uskutočnila 30. marca 2006 v Bratislave pod záštitou ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Ivety Radičovej. Konferencia sa konala vďaka finančnej podpore Európskej komisie ako súčasť projektu, ktorý realizuje konzorcium Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva, Európske centrum pre práva Rómov a Európska rómska informačná kancelária.

Európske centrum pre práva Rómov je medzinárodná mimovládna organizácia venujúca sa obhajobe verejných záujmov, monitorujúca situáciu Rómov v Európe a poskytujúca právnu pomoc v prípadoch porušenia ľudských práv.

Nadácia Milana Šimečku je mimovládna organizácia, ktorá rozvíja duchovný odkaz Milana Šimečku. V súčasnosti sa venuje interkultúrnemu vzdelávaniu, rómskej problematike a téme holokaustu.

Otázky

Existujú vážne zistenia, že diskriminácia spôsobuje systémové vylúčenie značnej skupiny Rómov v produktívnom veku z trhu práce. Nedávny výskum Európskeho centra pre práva Rómov, ktorý sa realizoval v Bulharsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku, preukázal, že dve tretiny Rómov majú skúsenosť s diskrimináciou v prístupe k zamestnaniu. Často pritom ide o priame odmietnutie zamestnať uchádzača o prácu z dôvodu etnickej príslušnosti. Na Slovensku sa navyše ukázalo, že zamestnaní Rómovia vnímajú vážne obmedzenia svojich pracovných možností. Tento jav, nazývaný „sklenená kocka“, redukuje pracovné príležitosti výlučne na výkon služieb v prospech iných Rómov (napr. sociálna práca v rómskych komunitách, rómsky asistent učiteľa a pod.).

Nedostatok kvantitatívnych dát o situácii Rómov v oblasti zamestnanosti je hlavnou prekážkou rozvíjania vhodných stratégií a ich integrácie do pracovného trhu, ako aj vyhodnocovania úspešnosti takýchto stratégií.

Schválenie antidiskriminačného zákona, ktorý zohľadňuje príslušné smernice EÚ, poskytlo významný nástroj pre boj s diskrimináciou. Avšak samotná legislatíva nepostačuje na riešenie problému masívneho vylúčenia Rómov z trhu práce.

Ako pozitívny príklad proaktívneho prístupu v boji s diskrimináciou na trhu práce bol prezentovaný severoírsky model z roku 1989 – Fair Employment and Treatment Order, ktorý zaviedol zákonnú povinnosť pre zamestnávateľov presadzovať rovnosť príležitostí. Hoci antidiskriminačná legislatíva platila v Severnom Írsku desať rokov, nemala badateľný dopad na odstránenie masovo rozšírenej diskriminácie katolíkov v oblasti zamestnanosti. Po prijatí spomínaného modelu musia firmy každoročne zaslať Komisii pre rovnosť výkaz o zamestnancoch rozdelených podľa vierovyznania (katolíci, protestanti) a rodu (muži, ženy). Okrem týchto výkazov sú firmy povinné uskutočniť raz za tri roky celkovú analýzu štruktúry jej zamestnancov. Ak sa pritom preukáže, že buď katolíci, alebo protestanti nemajú alebo pravdepodobne nebudú mať spravodlivé zastúpenie v niektorej spoločnosti, môže firma dobrovoľne prijať vyrovnávacie opatrenia alebo jej takúto povinnosť môže uložiť Komisia pre rovnosť.

Nedávny prieskum, uskutočnený spoločnosťou Ernst & Young medzi podnikateľmi v Maďarsku, Českej republike a na Slovensku lepšie zdokumentoval náklady a prínosy spojené so zamestnávaním Rómov, ako aj negatívne dôsledky vyplývajúce z dlhodobého praktizovania diskriminácie Rómov zo strany zamestnávateľov. Prieskum má za cieľ iniciovať dialóg so zamestnávateľmi v strednej a východnej Európe o možnostiach boja s diskrimináciou Rómov.

Hoci tento prieskum obsahuje aj pozitívne príklady zamestnávania Rómov, je zrejmé, že od mnohých zamestnávateľov, či už verejných alebo súkromných, nemožno očakávať, že dobrovoľne začnú uplatňovať politiku diverzity smerujúcu k náprave dlhodobej exklúzie Rómov z trhu práce. Práve preto je nevyhnutné, aby kľúčové kroky podnikla vláda. Ako dôkaz tohto tvrdenia možno spomenúť prax niektorých súkromných firiem, ktoré sa pri svojej činnosti v západnej Európe cítia byť viazané politikou diverzity, no pri podnikaní v strednej a východnej Európe úplne opomínajú tento záväzok a nasledujú príklad lokálnych firiem v zmysle nezamestnávania Rómov. Slovenská vláda, ako aj ďalšie vlády v regióne, majú hlavnú zodpovednosť za vytvorenie právneho rámca, ktorý by motivoval zamestnávateľov uplatňovať politiku rovnosti príležitostí a sankcionoval nedodržiavanie takejto politiky.

Pozície

“Diskriminácia Rómov na trhu práce existuje, a preto musia existovať funkčné nástroje na jej elimináciu”, uviedla slovenská ministerka práce,  sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová vo svojom úvodnom príhovore na konferencii.

Ministerka ďalej skonštatovala, že Rómovia majú sťažený prístup k zamestnanosti, čo je zapríčinené diskrimináciou a nerešpektovaním rovnosti príležitostí. Zdôraznila, že koordinácia jednotlivých ministerstiev pri realizácii programov zvyšovania zamestnanosti Rómov je neuspokojivá. Vláda by sa podľa ministerky mala viac zamerať aj na prezentáciu pozitívnych príkladov riešenia nezamestnanosti Rómov, a tým prispieť k boju proti všeobecne rozšíreným predsudkom a stereotypom, ktoré sú hlavnou príčinou diskriminácie Rómov.

Zástupca Generálneho riaditeľstva Zamestnanosti, sociálnych vecí a rovnosti príležitostí Európskej komisie Álvaro Oliveira uviedol, že zber etnicky členených dát z rôznych oblastí, vrátane zamestnanosti, je kľúčovým predpokladom efektívnej politiky sociálnej inklúzie a nie je v rozpore s právnymi normami Európskej únie.

Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová zdôraznila, že je nevyhnutné, aby sa na úrovni vlády realizovali vyrovnávacie opatrenia s cieľom napraviť súčasnú situáciu a pomôcť skupinám Rómov, ktorí sú obzvlášť znevýhodnení absolútnym vylúčením zo všeobecného spoločenského a politického života. Taktiež vyjadrila poľutovanie nad tým, že vláda neakceptovala niektoré opatrenia navrhnuté jej úradom, vrátane uprednostňovania firiem zamestnávajúcich Rómov pri verejnom obstarávaní, či poskytovania finančných stimulov takýmto zamestnávateľom.

Susanne Milcher z Regionálneho centra UNDP v Bratislave upozornila na nevyhnutnosť zapojenia samotných podnikateľských subjektov do riešenia masívneho vylúčenia Rómov z trhu práce.

REKLAMA

REKLAMA