Keby svetu vládli ženy

Ženy maju vo verejných politikách jasne iné preferencie než muži, ukazuje empirický výskum. Dodáva iný argument pre rodové kvóty v politike.

Hovorí sa, že svet by bol lepším miestom, keby mu vládli ženy. Empirické dôkazy síce chýbajú, no nová štúdia publikovaná v Economic Policy Journal sa pokúša naznačiť dôsledky nerovnovážneho zastúpenia žien v politike pre podobu verejných politík.

Podľa týždenníka Economist a údajov z roku 2012 bola globálne len jedna z piatich členov legislatívnych zborov žena. Z 180 hláv štátov bolo 20 žien.

„Výsledkom je, že je v porovnaní s mužmi, je omnoho pravdepodobnejšie, že hlas žien zostane nevypočutý,“ píše sa v úvode výskumnej práce „Gender gaps in policy making: evidence from direct democracy in Switzerland.“

Štúdia sa nepozerá na rovnovážnejšie politické zastúpenie pohlaví ako na cieľ sám o sebe, ale snaží sa ukázať, aký má obsahový presah. V tomto smere sa zatiaľ robilo len málo výskumov.

Štúdia sa pokúšala zisť, či majú ženy a muži odlišné preferencie vo verejných politikách. Podľa autoriek (Patricia Funk a Christina Gathmannsa) sa pritom nestačí spoliehať na prieskumy verejnej mienky, ako je napríklad Eurobarometer. Dôvodom je, že pri odpovedi na otázky v prieskume majú respondenti len slabú motiváciu hlbšie o svojich voľbách a ich dôsledkoch premýšľať.

Výskumníčky sa preto zamerali na voľby vyjadrené voličmi v referendových otázkach vo Švajčiarsku, jednej z najstarších demokracií na svete s dlhou tradíciou pestovania foriem priamej demokracie (referendá, občianske iniciatívy).

Analyzovali dáta od roku 1981, kedy mali ženy právo voliť vo Švajčiarsku aspoň 10 rokov. (Vo Švajčiarsku dostali ženy všeobecné volebné právo až v roku 1971).

Skúmali hlasovanie o spoločenských a politických otázkach s konkrétnymi politickými a finančným dôsledkami. Pri týchto rozhodnutiach je oproti prieskumom verejnej mienky podľa autoriek vyššia šanca, že si volič/volička tému naštuduje, resp. si o nej získa informácie.

Mnohé z hlasovaní riešili otázky, ktoré sa aj v súčasnosti objavujú vo verejnej diskusii v Európe, napríklad zvýšenie veku odchodu do dôchodku či environmentálne politiky.

Z dát vyplýva, že ženy vo väčšej miere podporujú použitie zdrojov na ochranu životného prostredia. Menej sa im pozdáva jadrová energia, viac za prikláňajú k ochrane verejného zdravia a častejšie ako muži zastávajú politiky rovnosti šancí či podpory pre hendikepovaných ľudí. Na druhej strane majú menšiu tendenciu sympatizovať s potrebami armády.

Zo súboru dát je podľa autoriek výskumu zrejmé, že ženy majú – naprieč socio-demografickými kritériami – odlišné politické preferencie ako muži.

Pokiaľ ide o vplyvy preferencií žien na vládne výdavky, štúdia konštatuje, že v niektorých oblastiach majú tendenciu k podpore projektov, ktoré vedú k vyšším verejným výdavkom. Pri pohľade na celkové verejné výdavky a veľkosť vlády, nie je rozdiel až taký veľký.

Napriek tomu platí, že ženy jasne podporujú inú štruktúru verejných výdavkov ako muži.

Štúdia prichádza k záveru, že rodové kvóty, ktoré by viedli k posilneniu prítomnosti žien v politickom rozhodovaní by znamenali lepšie zastupovanie ich špecifických politických preferencií.

Pripomínajú, že najnovšie výskumy odhaľujú väčšiu dôležitosť osobnej identity politika/legislátora, než sa všeobecne predpokladalo, preto aj jeho pohlavie môže hrať úlohu.

Odvolávajú sa aj na nedávny výskum v Španielsku, ktorý sa snažil zistiť dôvody malého podielu žien v politike. Prišiel k záveru, že ženám nechýba chuť zapájať sa do politiky, no čelia diskriminácii, najmä pri zostavovaní kandidačných listín.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA