Nórska honba na ženy

Vo vedení nórskych firiem musí byť aspoň 40% žien, inak im hrozí zánik. Čas na splnenie kvóty sa kráti a honba na ženy vrcholí.

Krátka správa:

Od Nového roku 2008 musia nórske spoločnosti s účasťou štátu zabezpečiť minimálne 40% žien v predstavenstve. Inak ich štát môže zavrieť. Zákon z roku 2003 sa podľa denníka Guardian vzťahuje na 487 spoločností, pričom 111 z nich svoj záväzok zrejme nenaplní.

“Valné zhromaždenia zasadajú v tomto čase každý deň,” tvrdí pre Financial Times Sigrun Vageng z Nórskej podnikateľskej konfederácie. Snažia sa zvoliť chýbajúce ženy do predstavenstva. Niektoré spoločnosti sa zbavili štátneho vplyvu, aby sa vymanili z pôsobnosti zákona.

Získať ženy s potrebnou kvalifikáciou a schopnosťami nie je jednoduché. V krajine je nezamestnanosť menej ako 2% a firmy majú problém nájsť akýchkoľvek pracovníkov. “Každú chvíľu mi volajú nejakí sprostredkovatelia,” hovorí Mari Thjomoe, 45-ročná finančná manažérka v poisťovacej spoločnosti. “Len minulý rok som dostala päť až šesť ponúk na miesto v predstavenstve,” dodáva v rozhovore pre Guardian.

Zákon počas štyroch rokov existencie zdvihol mieru ženského zastúpenia vo vedení spoločností zo 6% v roku 2001 na 37% v roku 2007, čo je najviac na svete. Na druhom mieste je Švédsko (19%) a nasleduje USA (15%). Ženy sú vďaka systému kvót veľmi úspešné aj v politike – obsadili tretinu parlamentu a polovicu kresiel vo vláde.

Podľa nórskej vlády je to dôkaz, že kvóty fungujú: “Takéto výsledky by sme nedosiahli bez regulácie, vyhlásila ministerka rodovej rovnosti Manuela Ramin-Osmundsen. “Firmy sa bezvýsledne 20 rokov snažili zvýšiť podiel žien vo vedení,” a podarilo sa to až týmto zákonom.

Kvótový systém má v krajine nemálo kritikov. Mnoho Nórov ho označuje za “neprirodzený” a “idiotský.” Sťažujú sa aj samotné ženy: “Kvóty sú nezmysel,” vyhlásila pre Guardian Bente Lowendahl, prvá ženská profesorka na nórskej škole manažmentu: “Som rada, že som dosiahla postavenie vďaka svojim zásluhám a nie preto, že som žena.”

Nórska podnikateľská konfederácia organizuje pre ženy špeciálne kurzy, ktoré ich majú pripraviť na kariéru vo vrcholovom manažmente. Z doterajších 590 absolventiek sa už polovica úspešne uplatnila v praxi. Konfederácia pomáha napĺňať zákon v praxi, ale stále si zachováva kritický názor: “Veríme, že majitelia spoločností majú právo slobodne rozhodnúť o zložení predstavenstva,” vyhlásila predstaviteľka konfederácie Sigrun Vageng.

Iniciátor zákona, 52-ročný konzervatívny politik a bývalý podnikateľ Ansgar Gabrielsen tvrdí, že bez kvót by to ženy mali o veľa ťažšie: “Videl som, ako sa vyberali členovia predstavenstva – je to stále tá istá úzka skupina ľudí. Chodia spolu poľovať, chytať ryby, sú to kamoši.” Je presvedčený, že bez zákona by ženy stále narážali na “sklenený strop” v kariére. V snahe dostať ich do vedenia spoločností nesledoval cieľ rodovej rovnosti, ale rozmanitosti, pretože “tá vytvára bohatstvo.”

Vláda sa snaží byť zhovievavá a predĺžila termín na splnenie kvót do konca februára. Firmám, ktoré nedokážu zákon splniť hrozí nielen likvidácia, ale aj poškodenie dobrého mena – média si situáciu pozorne všímajú a publikujú “zoznamy hanby” – spoločnosti, ktoré stále nedokázali prijať do svojich radov dosť žien.

REKLAMA

REKLAMA