O rómskych ženách v Parlamente

Parlament v správe o situácii rómskych žien v EÚ tvrdí, že rómske ženy sú jednou z najohrozenejších skupín v Únii i v pristupujúcich a kandidátskych krajinách, pretože sú diskriminované kvôli etnickej i rodovej príslušnosti.

 

Pozadie

Plénum Európskeho parlamentu schválilo 1. júna pomerom hlasov 412 za, 21 proti a 48 absencií správu o situácii rómskych žien v Európskej únii. Tá konštatuje, že rómske ženy v súčasnosti patria medzi najohrozenejšie skupiny a jednotlivcov tak v EÚ, ako aj v pristupujúcich a kandidátskych krajinách. Podľa poslancov je preto potrebné bojovať proti ich dvojitej diskriminácii na etnickom aj rodovom základe.

Otázky

Správa vyzýva na účinný boj proti diskriminácii a „naliehavo žiada orgány štátnej moci po celej Únii, aby okamžite prešetrili obvinenia z vážneho porušovania ľudských práv rómskych žien“. Členské krajiny majú klásť dôraz na zlepšenie ochrany ich reprodukčného a pohlavného zdravia, zabrániť a postaviť mimo zákon nútenú sterilizáciu a potrestať páchateľov, ako aj poskytnúť obetiam zodpovedajúcu kompenzáciu. Podporovať sa má plánované rodičovstvo, alternatívne opatrenia voči predčasným manželstvám a sexuálna výchova. Správa tiež nalieha na obmedzenie rasovo vymedzených oddelení v pôrodniciach, rozvoj programov pre poskytovanie služieb rómskym obetiam domáceho násilia a opatrenia proti obchodovaniu s rómskymi ženami.

Okrem toho schválený text žiada štáty Únie, aby rómskym ženám zaistili prístup k základnej a preventívnej zdravotnej starostlivosti a aby vytvorili a uplatňovali politiky, ktoré zaistia neobmedzený prístup do systému zdravotnej starostlivosti aj komunitám, ktoré sú zo spoločnosti najviac vylučované. Správa poukazuje na výskumy, podľa ktorých priemerná dĺžka života rómskych žien je v niektorých zemepisných oblastiach kratšia ako dĺžka života ostatných žien. Rómske ženy sú podľa poslancov navyše vylučované zo zdravotnej starostlivosti a často majú k tejto starostlivosti prístup len v naliehavých prípadoch alebo pri pôrode.

Kritikou správa nešetrí ani v oblasti školstva. „Rozdiel na úrovni vzdelania medzi nerómskymi a rómskymi ženami je neprijateľne veľký, veľmi veľa rómskych dievčat nedokončí základné vzdelanie.“ Naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby zaistili rómskym deťom prístup ku kvalitnému vzdelaniu za rovnakých podmienok, a skončili „s oddeľovaným a podpriemerným vzdelávaním rómskych detí“.

Ďalšou horúcou otázkou je veľmi vysoká nezamestnanosť: „Miera nezamestnanosti medzi dospelými rómskymi ženami je niekoľkokrát vyššia ako nezamestnanosť ostatnej dospelej ženskej populácie.“

Správa žiada členské krajiny, aby „zlepšili bytové podmienky Rómov“, napr. uznaním práva na primerané bývanie, zvýšením právnej ochrany proti nútenému vysťahovaniu, a zlepšením životných podmienok v oblastiach s vysokým počtom obyvateľov rómskeho pôvodu. Miestnym úradom majú napríklad „nariadiť, aby v týchto štvrtiach okamžite zaistili dodávky pitnej vody, elektrickej energie, odvod odpadov, verejnú dopravu a diaľnice“.

V kandidátskych krajinách má byť situácia rómskych žien podľa výboru kľúčovým kritériom pre hodnotenie pripravenosti štátov pre vstup do Európskej únie. Budúci Európsky inštitút pre rodovú rovnosť má vytvoriť oddelenie pre otázky rómskych žien.

Pozície

V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpila aj slovenská europoslankyňa Edit Bauer (EĽS-ED). Správu označila za vyrovnanú a nezaujatú a pripomenula, že v súčasnosti sa počet Rómov na území EÚ odhaduje na 7 až 9 miliónov, „pričom po pričlenení Rumunska a Bulharska sa tento počet zvýši podľa odhadov UNDP o 2 až 3,2 milióny. To už znamená jednu stredne veľkú krajinu EÚ“.

Diskriminácia, ktorá je podľa jej slov evidentná, vytvára „veľmi komplikovaný sociálny a kultúrny jav, kde sa veľmi ťažko identifikuje príčina a účinok, ak sa vôbec dajú rozlíšiť. Rozmotať tento, pre celú Európu závažný a čoraz závažnejší problém, bude zrejme možné cez vzdelávanie, zamestnanosť a zmenu životných podmienok“.

Vzhľadom na to, že uspokojivé riešenie problému podľa Edit Bauer presahuje možnosti jednej krajiny, by mala Európska komisia „zvážiť vytvorenie zvláštneho finančne podporovaného programu na riešenie situácie rómskych žien, vrátane používania metódy otvorenej koordinácie na rozšírenie osvedčenej praxe“. Na druhej strane by mala zároveň vyžadovať dôslednú implementáciu antidiskriminačných direktív a kontrolovať ich uplatnenie v praxi, „lebo ako o tom svedčia početné dôkazy, vrátane prípadov nútenej sterilizácie, v prípade rómskeho etnika a rómskych žien sa direktívy a z nich vyplývajúce záväzky uplatňujú nedostatočne“.

REKLAMA

REKLAMA