Parlament netoleruje násilie na ženách

Európsky parlament na svojom februárovom plenárnom minizasadnutí schválil iniciatívnu správu o boji proti násiliu páchanému mužmi na ženách. Zameriava sa najmä na násilie v rámci rodinných, či partnerských vzťahov a vyzýva na nulovú toleranciu voči všetkým formám násilia na ženách.

 

Pozadie

Odhaduje sa, že v Európe každý rok zomrie minimálne 700 – 900 žien v dôsledku násilia zo strany partnera, pričom tento údaj sa dokonca považuje za podhodnotený. Rozsiahle štúdie vykonané vo Švédsku, Nemecku a Fínsku ukazujú, že najmenej 30 – 35 % žien vo veku medzi 16 a 67 rokov sa niekedy stalo obeťou fyzického, alebo sexuálneho násilia. Ak sa zahrnie aj psychické násilie, tieto hodnoty stúpnu na 45 – 50 %. Výskumy ďalej dokladajú, že 65-90 % žien, ktoré sa stali prostitútkami, boli buď v detskom veku, alebo neskôr, vystavené sexuálnemu zneužívaniu.

Otázky

Podľa správy švédskej liberálnej poslankyne Marie Carlshamre má byť násilie na ženách kategorizované ako porušovanie ľudských práv, pretože porušuje právo na život, bezpečnosť, dôstojnosť, ako aj právo na fyzickú a duševnú integritu osobnosti.

Správa poukazuje na fakt, že tento problém sa týka žien všetkých sociálnych skupín, zo všetkých členských krajín.

Poslanci tiež upozornili, že jedným z faktorov vedúcich k prostitúcii a obchodovaniu so ženami je chudoba a vyzvali na boj proti názoru, podľa ktorého je práca prostitútky rovná vykonávaniu zamestnania. V niektorých členských štátoch Únie je totiž prostitúcia legálna.

Správa okrem iného nalieha na členské štáty, aby:

  • znásilnenie v manželstve klasifikovali ako trestný čin;
  • zabezpečili obetiam právo na bezpečný prístup k spravodlivosti a účinné vymáhanie práva, vrátane odškodnenia;
  • považovali deti, ktoré sa stanú svedkami týrania svojich matiek, taktiež za obete násilia a aby vzali do úvahy ich nárok na odškodnenie;
  • zvažovali riziká ustanovenia spoločného opatrovníctva s páchateľom násilia v prípadoch odlúčenia a rozvodu;
  • odmietli uznať akékoľvek odôvodnenie intoxikáciou alkoholom za poľahčujúcu okolnosť v prípadoch násilia páchaného mužmi na ženách;
  • v prípadoch odlúčenia alebo rozvodu poskytovali ženám a ich deťom potrebnú pomoc, vrátane prechodného ubytovania;
  • v prípadoch znásilnenia poskytovali bezplatné vyšetrenia na zistenie chorôb.

Správa sa zameriava aj na neprípustné praktiky zmrzačovania ženských pohlavných orgánov, vykonávané v rámci „kultúrnych zvyklostí“ niektorých prisťahovaleckých skupín v EÚ. Vyzýva členské štáty, aby takéto zmrzačovanie označili za nezákonný čin násilia, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa voči občanom EÚ spácha. Ďalej vyzýva krajiny Únie, aby:

  • odmietli uznať za poľahčujúcu okolnosť akékoľvek odôvodnenie násilia (vrátane zločinov v mene cti a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov) kultúrnymi zvyklosťami
  • stíhali aj spolupáchateľov, ktorí podporovali, alebo prikázali zločin “v mene cti” vykonať
  • stíhali a odnímali povolenia na výkon lekárskej praxe lekárom, ktorí zmrzačovanie pohlavných orgánov mladých žien a dievčat vykonávajú
  • zabezpečili právnu zodpovednosť rodičov v prípadoch zmrzačenia pohlavných orgánov u neplnoletých detí

Vzhľadom k tomu, že o probléme mužského násilia páchaného na ženách neexistuje dostatok údajov, požaduje správa vytvorenie jednotného systému zaznamenávania prípadov v celej EÚ. Členské štáty by podľa prijatého textu mali vymenovávať národných spravodajcov, ktorí budú informácie o mužskom násilí páchanom na ženách zhromažďovať, spracovávať a vzájomne si ich vymieňať.

Pozície

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (Nezaradení) uviedla, že veková hranica obetí sa posúva čoraz nižšie, a spoločnosť musí mať preto odvahu zabrániť násiliu a zneužívaniu páchanému na mladých dievčatách. Odhaľovanie vinníkov podľa jej slov býva sporadické a zväčša vtedy, keď je už neskoro.

„Smutné je, že tragický príbeh o násilí je pre bulvár dobrým tovarom na predaj, ktorý zvyšuje zisk. Žiaľ, pre obeť je tragickou realitou“, upozornila. „Dievčatá veľakrát nedostanú ani šancu prežiť detstvo, vďaka násiliu sa predčasne stávajú ženami, nezriedka aj matkami. Práve preto aj ja zdvíham svoj hlas, aby som sa zasadila o snahu zabrániť násiliu, o ktorom vieme, že v spoločnosti existuje, ale spoliehame sa, že niekto druhý bude za nás bojovať“.

Veľmi dôležité je podľa nej prijímať zákony, ale ešte dôležitejšie je starať sa aj o ich dôslednú implementáciu a dodržiavanie v každodennom živote. „Veď aj v blízkosti Európskeho parlamentu vidíme na ulici mladú ženu s jedným, alebo dvomi bábätkami, žobrajúcu s nastaveným pohárom. Keďže sa však jedná o ženu z inej etnickej skupiny, tvárime sa, že sa nás to netýka, hodíme jej pár centov a ideme ďalej“, zakončila svoj príspevok Irena Belohorská.

Predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Anna Záborská (EĽS-ED) vo svojom príspevku uviedla, že „násilím nie je len zneužitie prevahy moci jednou stranou, ale aj nezabránenie násiliu“. Riešenie je podľa nej závislé najmä na výchove k úcte k človeku a na intenzívnej spolupráci medzi vládami, parlamentmi a mimovládnymi organizáciami, ktoré by mali spoločne vypracovať postupy na boj proti tomuto javu.

Štatistiky sú podľa nej potrebné, no úspech vidí predovšetkým v účinných metódach prevencie. „O to viac, že každé násilie páchané v rodinách postihuje aj deti a prenáša sa do ďalších generácií“.

Aj spoločenstvá a etnické menšiny s inou kultúrou, kde sa vyskytujú osobitné formy násilia, musia byť podľa Anny Záborskej predmetom záujmu. Každý štát EÚ by mal podľa nej prijať komplexnú a účinnú legislatívu v súvislosti s domácim násilím, na základe ktorej bude možné kvalifikovať jeho niektoré formy ako trestný čin. „Kultúrne zvyklosti a alkohol by nemali byť považované za poľahčujúcu okolnosť. Musíme dať jasne najavo, že násilie v spoločnosti je neprijateľné“.

Ďalšia slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED) poukázala na fakt, že hoci násilie páchané na ženách patrí k javom sprevádzajúcim celé dejiny ľudstva, v niektorých krajinách, najmä v postkomunistických, sa o tejto téme dlho mlčalo. „Silný tradicionalizmus uzatváral domáce násilie do intimity rodinného prostredia. Obeť útok často neohlásila, najmä zo strachu pred páchateľom, zo strachu o deti, alebo z lojality k rodine. Práve pre tieto krajiny bola typická nízka úroveň ohlasovania sexuálnych útokov.“

Vyjadrila preto svoj súhlas so správou, ktorá zdôrazňuje, že prioritným riešením je zvýšenie úrovne informovanosti celej spoločnosti. „Táto správa je výzvou pre vlády a parlamenty členských krajín, aby konali s cieľom odstrániť mlčanlivosť o násilí páchanom na ženách. Násilie nemôže byť súkromnou vecou, ale musí sa stať verejnou záležitosťou, teda problémom nás všetkých.“

V závere príspevku dodala, že pravdivý zber údajov o násilí pomôže pri úsilí o jeho odstránenie. K tomu môžu podľa Pleštinskej prispieť nielen aktívne mimovládne organizácie, médiá, výskumné a vzdelávacie inštitúcie, ale aj „my všetci, ktorí nemienime tolerovať tento závažný spoločenský problém“. 

REKLAMA

REKLAMA