Parlament schválil zriadenie Rodového inštitútu

Plénum Európskeho parlamentu 14. marca 2006 schválilo návrh na zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, pravdepodobne v roku 2007. O jeho sídle rozhodne Rada, jednou z krajín, ktorá prejavila záujem, je aj Slovensko.

 

Pozadie

Cieľom nezávislého Inštitútu pre rodovú rovnosť má byť presadzovanie rodovej rovnosti v politikách EÚ, ako aj zber, poskytovanie a predovšetkým analýza relevantných informácií o tejto problematike. Poslanci sú totiž presvedčení, že Európskej únii chýba schopnosť prepájať výsledky analýz a na ich základe navrhovať inovatívne riešenia.

Otázky

Správa o Inštitúte pre rodovú rovnosť bola schválená pomerom hlasov 362 za, 263 proti a 18 absencií v prvom čítaní a následne poputuje do Rady.

Nový európsky inštitút má podľa správy začať svoju činnosť „hneď, ako to bude možné“, najneskôr však 12 mesiacov po vstupe nariadenia do platnosti. Mnohí teda dúfajú, že sa tak stane už v roku 2007. Členské štáty EÚ sa zatiaľ ešte nedohodli na jeho umiestnení, záujem však prejavili viaceré nové členské krajiny – Slovensko, Slovinsko, Litva a Česko. Konečné rozhodnutie o sídle bude v rukách Rady. Inštitút má byť financovaný Európskou komisiou s navrhovaným rozpočtom 52,5 miliónov eur na roky 2007 – 2013.

Europoslanci vyslovili presvedčenie, že jeho činnosť bude efektívna a požadujú tiež záruky o vyváženom zastúpení oboch pohlaví v 9-člennej správnej rade inštitútu, ktorých má zo zoznamu navrhnutého Európskou komisiou vymenovávať po konzultácii s Parlamentom Rada. Poslanci tiež žiadajú, aby v nej boli aj ďalší traja zástupcovia – jeden reprezentant mimovládnych organizácií, jeden za zamestnávateľov a jeden zástupca zamestnancov.

Pozície

Šéfka parlamentného Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Anna Záborská (EĽS-ED) v úvode svojho príspevku poďakovala spravodajkyniam správy za vynikajúcu prácu a následne poslancom položila otázku, či je možné, aby sa Únia zaobišla bez centra dozoru, ktoré sa výhradne zaoberá rozdielmi v zaobchádzaní so ženami a mužmi.

„Už tridsať rokov, napriek všetkým naším európskym direktívam, je pretrvávajúca nerovnosť vo vzťahu k mužom a ženám vo všetkých ekonomických aktivitách urážkou našej demokracie. Demografická otázka nie je vyriešená. V záujme otcov, mám a ich detí nevieme ako máme čo najskôr zrealizovať vyvážený vzťah medzi rodinným a profesionálnym životom“, povedala a na adresu tzv. Lisabonskej stratégie uviedla, že má ďaleko od svojho úspechu.

„Kto berie vážne tvorbu ľudského kapitálu budúcich generácií? Kto berie vážne solidaritu medzi generáciami? Tieto neformálne a neodmeňované ekonomické aktivity predstavujú tvrdú prácu, ktorú vo väčšine prípadov vykonávajú ženy. Ani úloha mužov v procese rodovej rovnosti nie je vôbec braná do úvahy. Preto sa mi nezdá zbytočné podporiť inštitút, ktorý bude sledovať a zverejňovať neprijateľné rozdiely, ktorých obeťou v porovnaní s mužmi sú ženy. Každá iniciatíva, ktorá bude objektívne označovať tieto nespravodlivosti, môže byť len vítaná.“

Europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED) vyjadrila svoju plnú podporu zriadeniu rodového inštitútu a uviedla, že je proti návrhu na jeho včlenenie do agentúry EÚ pre základné ľudské práva so sídlom vo Viedni. Takýmto krokom by sa podľa Pleštinskej táto problematika zmenila „na parciálnu agendu, čo v žiadnom prípade nenapĺňa ambície EÚ posilniť svoju politiku rovnosti príležitostí“. Pripomenula, že rovnosť príležitostí a nediskriminácia je základným cieľom EÚ, pričom posledné správy ukazujú, že rozdiely existujú aj naďalej. Inštitút má byť pritom dôležitým príspevkom na odstraňovanie reálne existujúcich nerovností medzi mužmi a ženami.

Zriadenie inštitútu označila za podstatný „stavebný kameň“ čerstvo prijatého plánu na uplatňovanie politiky rovnosti príležitostí. V závere svojho príspevku vyjadrila presvedčenie, že inštitút bude umiestnený v niektorej z nových členských krajín EÚ „v záujme rovnomernej decentralizácie európskych inštitúcií“.

Ďalšia slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (Nezaradení) prítomným poslancom pripomenula, že by bolo „veľmi nesprávne, ak by sa vytvorenie inštitútu spochybňovalo“ a v tejto súvislosti namietala voči spochybňovaniu Slovenskej Republiky ako jej možného budúceho sídla.

„Nejdem tu vymenovávať všetky inštitúcie, ktoré sídlia na území starej EÚ-15. Rešpektujem, že pri zakladaní Únie bolo nevyhnutné takéto centrá vybudovať. Preto Vás dôrazne žiadam, aby ste všetci dali svoj hlas za vytvorenie tohto inštitútu, ktorého zriadenie potvrdzujú aj nedávne štatistiky Eurostatu“.

Inštitút pre rodovú rovnosť by podľa Belohorskej mohol fungovať ako „ombudsman pre ženy“, ktorý by bol „sprostredkovateľom medzi vládou a mimovládnymi organizáciami pri eliminácii neprávostí, akými je napríklad diskriminácia v pracovno-právnych vzťahoch“. Je podľa nej všeobecne známe, že najnižšie mzdy sú v odboroch, ktoré sú silne prefeminizované, napríklad v školstve či zdravotníctve a naopak najvyššie v tzv. mužských profesiách, akými sú armáda a polícia. „Je snáď zdravie a výchova budúcej generácie menej dôležitá?“. 

REKLAMA

REKLAMA