Parlament žiada trestať prejavy intolerancie

Európsky parlament vo svojej správe z 15. júna 2006 ostro odsudzuje rasizmus, antisemitizmus a homofóbiu a žiada členské štáty, aby ich prejavy dôkladne trestali.

 

Pozadie

Poslanci na plenárnom zasadnutí Parlamentu 15. júna v Štrasburgu prijali uznesenie k útokom motivovaným rasistickou, xenofobickou, antisemitskou a homofóbnou nenávisťou, ktoré sa v poslednej dobe v EÚ objavujú. Spomínané činy v ňom ostro odsudzujú a vyzývajú členské štáty, aby posilnili svoje postihy za takúto trestnú činnosť a uplatňovali antidiskriminačné smernice. V opačnom prípade má podľa Parlamentu konať Komisia, ktorá má na Európskom súdnom dvore žalovať všetky krajiny, ktoré to nerešpektujú.

Uznesenie Európskeho parlamentu bolo prijaté pomerom hlasov 301 za, 161 proti a 102 absencií, no jeho text podporili len štyri (SES, ALDE, GUE/NGL a Zelení) zo 7 politických skupín EP.

Otázky

Schválený dokument ostro kritizuje nedávne prípady násilností a vrážd motivované rasistickou, xenofobickou a antisemitskou nenávisťou, ktoré sa v poslednej dobe odohrali v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Poľsku a Španielsku ako aj rôzne formy rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a homofóbie, ktoré sa objavujú v EÚ. Rovnako kriticky hovoria poslanci aj o krokoch ruských úradov, ktoré zakázali pochod rovnosti a tolerancie homosexuálov, lesbičiek, bisexuálov a transsexuálov plánovaný na 27. mája v Moskve.

Keďže Rada „ani po piatich rokoch rokovaní“ ešte neprijala návrh Komisie na rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii, ktoré by mohlo byť nástrojom na potrestanie páchateľov trestných činov rasovej nenávisti, vyjadruje uznesenie poľutovanie nad takýmto postojom a naliehavo vyzýva na podniknutie nevyhnutých krokov.

Konkrétne v tejto súvislosti apeluje na budúce Fínske predsedníctvo Rady, aby obnovilo prácu na spomínanom rozhodnutí a vyzýva Radu, aby dosiahla dohodu, na základe ktorej sa jeho text explicitne rozšíri „o homofóbne, antisemitské a islamofóbne trestné činy a o iné typy činov motivovaných nenávisťou založenou na etnickom pôvode, rase, sexuálnej orientácii, náboženstve alebo iných iracionálnych dôvodoch“.

Na členské štáty sa poslanci obracajú s výzvou, aby posilnili svoje predpisy v oblasti trestného práva a zblížili postihy za takého trestné činy vnútri celej EÚ a tiež aby účinne uplatňovali platné antidiskriminačné smernice. V opačnom prípade má Komisia predviesť pred Súdny dvor všetky členské štáty, ktoré tak neurobia.

Uznesenie tiež dôrazne žiada všetky členské krajiny, aby rátali s možnosťou zastavenia verejného financovania politickým stranám, ktoré nedodržiavajú ľudské práva a základné slobody, demokraciu a zásady právneho štátu, ako sú uvedené v Európskom dohovore o ľudských právach a Európskej charte základných práv, a vyzýva tie štáty, ktoré už túto možnosť majú, aby ju bez meškania uplatnili.

Členské štáty tiež boli poslancami vyzvané, aby začali kampane a projekty na všetkých úrovniach – „no najmä v médiách a na školách“ – s cieľom podporiť kultúrnu rozmanitosť, rovnosť pohlaví, boj proti diskriminácii, toleranciu a dialóg a využiť na to napríklad možnosti Európskeho roka rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) a Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008).

  • Solidarita s obeťami násilia: Schválený text dôrazne odsudzuje všetky rasistické útoky a vyjadruje solidaritu s obeťami tohto násilia, vrátane ich rodín.
  • K situácii v Poľsku: Uznesenie tiež vyjadruje vážne znepokojenie nad všeobecným rastom rasistickej, xenofóbnej, antisemitskej a homofóbnej neznášanlivosti v Poľsku „čiastočne podnecovanej náboženskými platformami, ako je Radio Maryja, ktoré si vyslúžilo za svoje antisemitské prejavy aj kritiku Vatikánu“ a domnieva sa, že EÚ by mala prijať primerané opatrenia na vyjadrenie svojich obáv a „na riešenie otázky účasti Ligy poľských rodín vo vláde, ktorej vedúci funkcionári pobádajú ľudí k nenávisti a násiliu“. Poľsku v tejto súvislosti pripomína jeho záväzky a povinnosti v rámci zmlúv, a možné postihy v prípade ich nedodržania.
  • O krokoch Moskvy: Vo svojom uznesení tiež poslanci vyjadrili sklamanie, že stretnutie predsedu EK Barrosa a komisárov Frattiniho a Špidlu s európskymi náboženskými vodcami 30. mája neodsúdilo aktívnu účasť ruských pravoslávnych popov na násilnom neonacistickom pochode proti homosexuálom v Moskve dňa 27. mája. Ruské úrady podľa pléna zákazom pochodu porušili právo na pokojné zhromaždenie zaručované Európskou chartou ľudských práv, a dovolili, aby sa politické a cirkevné orgány podieľali na ponižovaní a podnecovaní k násiliu.

Pozície

Francúzsky europoslanec Patrick Gaubert (EĽS-ED) pripomenul, že EÚ sa zakladá na hodnotách tolerancie, nediskriminácie a rešpektovania práv všetkých a preto ich musia rešpektovať aj jej členské krajiny. Na adresu rasisticky a homofóbne motivovaných útokov posledného obdobia uviedol, že situácia sa musí zmeniť, a krajiny EÚ, ktoré ešte nemajú zákony trestajúce spomínané trestné činy, ich musia čo najskôr prijať. „Musím povedať, že moja politická skupina odmieta všetky prejavy takéhoto násilia“, uviedol. Boj proti rasizmu a homofóbii podľa jeho slov „nie je bojom ľavice alebo pravice, ale je vecou všetkých a Európsky parlament preto musí hovoriť jednotným hlasom“.

Predseda Socialistickej skupiny v Európskom parlamente Martin Schulz (SES) povedal, že ide o varovný signál, že treba konať. Všetky demokratické sily pravice a ľavice, ktoré boli pri kolíske EÚ, podľa neho „veľmi dobre vedeli, prečo sa niektoré konflikty musia riešiť na nadnárodnej úrovni“. Základné práva podľa Schulza slov musia platiť pre všetkých bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie, rasu, či sexuálnu orientáciu. „Katolík alebo Moslim, čierny alebo biely, heterosexuál alebo homosexuál, tí všetci musia mať v dnešnej dobe a spoločnosti rovnaké práva.“

Holandská europoslankyňa Sophia In ‘T Veld zo Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu(ALDE) uviedla, že jeho hanbou, keď ešte aj v 21. storočí sa v EÚ dejú také hrozné činy, aké sú vymenované v návrhu uznesenia. Uvítala preto všetky masové demonštrácie a pochody za toleranciu a práva menšín, ktorých sa zároveň osobne zúčastnila. EÚ je podľa nej „spoločenstvom hodnôt, ktoré musia všetci dodržiavať a nesmie im byť pritom dovolené, aby sa schovávali za subsidiaritu“. V tejto súvislosti uvítala prísľub Rady prednesený v úvode rozpravy Hansom Winklerom, že bude v tejto otázke konať razantnejšie. Okrem toho pripomenula, že aj homosexuáli musia byť oficiálne uvádzaní ako obete nacistického režimu.

Britská poslankyňa Jean Lambert zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie (Greens/EFA) uviedla, že „je tragické čo sa v Európe deje“ a k situácii je podľa nej potrebné postaviť sa hrdinsky. „Tento týždeň sme prijali razantné stanovisko k situácii na Guantáname, no je samozrejme oveľa ťažšie byť hrdinom, ak sa hovorí o porušovaní práv u nás, v našich krajinách. Napriek tomu to musíme urobiť rovnako razantne a nesmieme z návrhu uznesenia vyňať názvy jednotlivých krajín, hoci si to mnohí želajú. Musíme byť tiež kritickí k niektorým našim médiám, ktoré namiesto informácií šíria nenávisť.“

Taliansky zástupca Vittorio Agnoletto v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL) vyzval Parlament, aby čelil homofóbnym útokom a nedovolil krajnej pravici v Poľsku, aby potláčala práva homosexuálov. Rovnaké problémy podľa neho existujú v Belgicku, Francúzsku a v ďalších krajinách a preto chcel vedieť, prečo sa rakúske predsedníctvo Rady nechce touto problematikou zaoberať.

Poľsko sa voči obvineniam ostro ohradilo a poľský vicepremiér Roman Giertych rezolúciu Parlamentu odsúdil ako „manipuláciu“ a „ohováranie“.

Poľský poslanec Wojciech Roszkowski zo Skupiny Únie za Európu národov (UEN, PL) označil niektoré vyjadrenia uvádzané v návrhu uznesenia za „poľutovaniahodné a protirečivé“, pretože podľa neho „dávajú na jednu úroveň rasizmus a antisemitizmus s odlišnými politickými názormi.“ Upozornil tiež na problémy podobného charakteru, ktoré vznikli v Holandsku po žiadosti o legalizáciu kontroverznej strany.

Ďalší poľský poslanec – Bogdan Pek rečnil za Skupinu nezávislosť/demokracia (IND/DEM). Uznesenie označil vo svojom prejave za spôsob, akým napredovať v boji proti diskriminácii a rasizmu, no uviedol, že nemôže byť „nástrojom boja proti krajinám, v ktorých existujú pravicové vlády“. Ostro kritizoval odsek 4 spomínaného uznesenia, ktorý podľa jeho slov „vážne obviňuje jeho krajinu“ a to aj napriek tomu, že Poľsko je podľa neho „najtolerantnejšou krajinou na európskom kontinente“. V závere svojho príspevku preto vyslovil ostrý protest proti niektorým predneseným príspevkom, ktoré označil za „groteskné ľavičiarske ohováranie“.

REKLAMA

REKLAMA