Rasová diskriminácia naďalej problémom EÚ

Poslanci EP schválili nelegislatívnu správu, ktorá sa zaoberá rasovou a etnickou diskrimináciou a poukazuje na výročnú správu Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu za rok 2006.

Krátka správa

Správa hovorí, že diskriminácia zostáva v členských štátoch EÚ aj naďalej veľkým problémom. V súvislosti s rómskou komunitou text uvádza, že potrebuje zvláštnu sociálnu ochranu, “najmä po rozšírení Únie”, pretože problémy vykorisťovania, diskriminácie a vylúčenia sa stali podľa europoslancov  naliehavejšími.

Správa nalieha na členské štáty, aby čo najrýchlejšie transponovali všetky antidiskriminačné právne predpisy Spoločenstva” a aby využili všetky dostupné nástroje na zabezpečenie rovnoprávnosti v praxi. Správa tiež uvádza, že veľké množstvo obetí diskriminácie nepodá žalobu na súde z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu nákladov, alebo strachu z pomsty.

Poslanci taktiež žiadajú vytvorenie rovného prístupu ku kvalitnému vzdelaniu a rovnocenným podmienkam pre deti z etnických menšín, a vyzývajú štáty EÚ na zavedenie právnych predpisov, na základe ktorých by bolo povinné ukončiť segregáciu v školách. Parlament rovnako nalieha na členské štáty, aby zaručili, že všetky osoby spomedzi etnických menšín – najmä ženy – budú mať prístup k primárnej, preventívnej a núdzovej zdravotnej starostlivosti a aby sa organizovali školenia pre zdravotníckych pracovníkov s cieľom skoncovať s predsudkami.

Poslanci naliehajú, aby inštitúcie EÚ situáciu etnických menšín v kandidátskych krajinách, najmä žien a maloletých, naďalej uplatňovali ako kritérium na posúdenie pripravenosti na vstup do Európskej únie.

Predsedníčka výboru pre práva žien, slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EPP-ED)uviedla, že narastajúca mobilita ľudí núti k väčšej otvorenosti voči tým, ktorí prichádzajú do EÚ. “Toto otvorenie však začína výchovou v rodinách. Je to v rodine, kde sa deti najskôr naučia rešpektovať druhého”, uviedla a doplnila, že rodina je prvá komunita, ktorá by mala učiť k otvorenosti, rešpektu a solidarite.

“Boj proti rasovej diskriminácii sa sústreďuje na spôsob, akým chceme zabezpečiť spolužitie medzi ľuďmi a národmi na začiatku nového storočia a tisícročia. Samozrejme, je potrebná určitá legislatíva, ale naša spoločnosť by sa mala vyrovnať s rasovou a etnickou diskrimináciou tak, že poctivo zhodnotíme minulosť a spoločne budeme hľadať budúcnosť pre každú ľudskú osobu, kde každý bude rešpektovaný vo svojej dôstojnosti a neoddeliteľných právach”, uviedla v štrasburgskom pléne.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) uviedol, že “z minulosti je známy príklad diskriminácie a postupnej asimilácie slovensky hovoriaceho obyvateľstva v Maďarsku zriadením najrôznejších politických farieb – fašistických, komunistických, socialistických i pravicových – kedy z počtu 500 000 slovensky hovoriacich občanov z dvadsiatych rokov 20. storočia ich zostalo dnes už len 37 000”.

Miroslav Mikolášik zdôraznil, že občania, ktorí emigrujú do štátov EÚ, by nemali vytvárať nové etnické sídliská, ale mali by sa plne integrovať a osvojiť si princípy slobody a demokracie hosťovskej krajiny. “Ktorýsi z britských kolegov mi spomínal situáciu, kedy v Británii časť občanov verejne proklamovala na pokojnom zhromaždení nápismi na tričkách heslo, ktoré hovorilo Sme moslimovia, nie Briti”.

Transpozícia európskej smernice do legislatívy členských štátov musí podľa jeho slov zodpovedať najvyšším možným štandardom a malo by sa zároveň posilniť právne vedomie občanov o antidiskriminačnej legislatíve.

REKLAMA

REKLAMA