Ženy kariérne rastú, ak sa správajú podľa stereotypov

Ženám na kariérny postup nestačí podávať výkon a mať sebavedomie, ukazuje štúdia. Jej autorka vysvetľuje, v čom sa očakávania od žien líšia.

Ženy s ambíciami často počúvajú, že kľúčom k úspechu v prostredí, v ktorom dominujú muži, je sebavedomie. Muži ho majú, ženy nie – preto je rozdiel v počte mužov a žien na vedúcich pozíciách taký veľkýťažko prekonateľný.

Mnoho odborných štúdií našlo priamu súvislosť medzi sebavedomím a schopnosťou vplývať na svoje okolie. Ak talentovaní ľudia s vysokým sebavedomím prirodzene priťahujú viac nasledovníkov než tí, ktorí o sebe napriek dobrým výsledkom pochybujú, potom by sa viac žien mohlo dostať na vedúce pozície jednoducho tak, že v seba budú viac veriť.

Ale ak ženy mohli tak jednoducho získať, čo si zaslúžia, ako je možné, že o tom ešte stále hovoríme?

Ani so sebavedomím to v skutočnosti nie je také jednoznačné. Sebavedomie je tiež v oku toho, čo sa pozerá. Naši kolegovia nedokážu čítať naše myšlienky (našťastie). Nevedia, čo si naozaj myslíme o sebe a svojich schopnostiach. Záleží teda na tom, aby nás ostatní vnímali ako sebavedomých.

Tento subjektívny prvok otvára dvere zaujatosti ako o tom píšeme v novej štúdii. Jej spoluautorkami sú Laura Guillén z Európskej školy manažmentu a technológie (ESMT) a Margarita Mayo z IE Business School.

Štúdia ukázala, že spôsob, akým premieňajú sebavedomie na získanie vplyvu v organizácii muži a ženy sa výrazne líši. Ženský spôsob je oveľa zložitejší a musí si hľadať cestu medzi kultúrnymi stereotypmi, ktoré jednoznačne súvisia s rodom.

Vnímanie sebavedomia

Štúdiu sme začínali s niekoľkými hypotézami. Keďže neexistuje objektívny spôsob, ako posúdiť sebavedomie iných, ľudia používajú na odhad sebavedomia iné znaky. Jedným z nich je výkon. Keď vidíme niekoho dosahovať výsledky, podvedome mu prisúdime aj iné vlastnosti vodcu: sebavedomie, ambície, postavenie, charizmu atď. Avšak tieto vlastnosti, ktoré sa nám spájajú s výkonnými pracovníkmi, sú veľmi závislé od kontextu. V prostredí, v ktorom dominujú muži, ľahšie prisúdime vedúcu pozíciu mužom, pretože to je niečo, čo je v danom kontexte známe a teda aj očakávané.

Naša hypotéza znela, že v prostredí s veľmi malým počtom žien na vedúcich pozíciách sa výkonné ženy pri stúpaní po kariérnom rebríčku nemôžu spoliehať len na sebavedomie. Pretože rodové stereotypy ovplyvňujú správanie a úsudok ľudí skôr automaticky, od žien okolie očakáva aj iné vlastnosti, ktoré vyplývajú zo stereotypov o ženskosti.

Náš predpoklad bol, že vlastnosti, ktoré by u mužov boli len plusovými bodmi, ako napríklad dobrý vzťah k organizácii, pro-sociálnosť, starostlivosť o dobro organizácie a svojich spolupracovníkov, budú u žien priam vyžadované na to, aby dosiahli v organizácii postavenie.

Ženy musia byť starostlivé

Zbierali sme údaje od 236 vysoko kvalifikovaných softvérových inžinierov pracujúcich v nadnárodnej korporácii. Najprv sme ich nechali hodnotiť výkony ostatných. Potom sme ich požiadali, aby ohodnotili svoju vlastnú „prosociálnu orientáciu“, teda úroveň svojho záujmu o blaho svojich spolupracovníkov. O rok neskôr sme požiadali ich nadriadených, aby ohodnotili sebavedomie týchto pracovníkov a ich mieru vplyvu v organizácii.

Keďže ide o tradične mužské odvetvie, ženy tvorili len 23 % inžinierov a 5 % nadriadených.

Pri mužskej väčšine sme videli jasnú a priamu koreláciu medzi hodnotením výkonu, vnímaným sebavedomím a postavením v organizácii. Vďaka dátam sme mohli odsledovať, že výkonní pracovníci sú vnímaní ako budúci lídri.

Pri ženách údaje taký jasný záver nedávali. Korelácia medzi výkonom v práci a vnímaným sebavedomím tu bola, rovnako ako pri mužoch. Ten posledný krok – získanie postavenia v organizácii – v mnohých prípadoch chýbal. Našli sme ženy, ktoré mali vysoký výkon a zjavne vyžarovali sebavedomie, no podľa ich nadriadených nezískali v organizácii také postavenie a vplyv ako ich výkonní a sebavedomí mužskí kolegovia.

Ak sme však zohľadnili prosociálnu orientáciu – oblasť, v ktorej sú ženy podľa stereotypov zdatnejšie -našli sme vzorec. Ženy, ktoré prejavili „starostlivejšie“ správanie, boli schopné pretaviť vysoký výkon do získania vplyvu v organizácii. Ženy, ktoré sa podľa tohto stereotypu nesprávali, sa k postaveniu nedostali, a to bez ohľadu na ich výkon.

Je smutné, že ženy v tradične mužských povolaniach stále nie sú posudzované podľa rodovo neutrálnych štandardov (výkon, sebavedomie). Ich kvality často uznávame až po tom, čo naplnili naše stereotypné očakávania. Minimálne pre tieto ženy teda rada „Ver si!“ nestačí. Rieši len jeden rozmer výzvy, ktorej čelia.

Poučenia

Organizácie, ktorým záleží na rodovej rovnosti, môžu urobiť konkrétne kroky, aby zbavili ambiciózne ženy  jednostranných očakávaní, že budú vykonávať aj emocionálnu prácu.

Po prvé, treba mať jasno v požiadavkách organizácie na úspech a kariérny postup. Ak je dobrý vzťah k organizácii a pomoc druhým jednou z požiadaviek, mala by sa vzťahovať na mužov rovnako ako na ženy. Ak je to len niečo, čo nie je úplne nevyhnutné, nepenalizujte ženy, ak túto vlastnosť neprejavujú. Kritériá pri prijímaní do zamestnania by mali byť rovnako zreteľné a transparentné.

Po druhé, buďte ochotní preskúmať, či sú u vás na najvyšších pozíciách ľudia, ktorí si to zaslúžia. Čoraz viac výskumov dokazuje, že ambiciózne ženy musia počas svojho kariérneho postupu čeliť dvojakým štandardom. Nie sú akceptované vo vedúcich pozíciách len na základe svojich kvalít. Je pravda, že aj muži musia dokázať, že tvrdo pracujú a podávajú dobrý výkon. Avšak takmer nikdy nemusia dokazovať, že na svoju pozíciu patria.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA