Kandidáti na vstup do EÚ potrebujú ešte desaťročia príprav, ukazuje štúdia

Macedónsko a Čierna Hora budú na splnenie podmienok pre vstup do EÚ potrebovať minimálne šesť rokov, Albánsko a Bosna a Hercegovina päťkrát toľko.

Do roku 2023 má šancu splniť kritériá pre vstup do EÚ iba Macedónsko. Vyplýva to zo štúdie profesorky Tiny Freyburgovej z Univerzity v St. Gallen.

Štúdia sa zaoberala praktickými, právnymi a technickými aspektmi rozširovania EÚ. Zisťovala, akú šancu na splnenie podmienok pre vstup majú tri kandidátske krajiny: Macedónsko, SrbskoTurecko, a dve krajiny, ktoré rovnako dúfajú, že raz do EÚ vstúpia: AlbánskoBosna a Hercegovina. Vychádzala pritom z porovnania s prechádzajúcim veľkým kolom rozširovania v roku 2004.

Vstup do EÚ je možný len vtedy, keď kandidátske krajiny splnia dlhý zoznam kritérií a keď implementujú európske právo, nazývané acquis, do svojej národnej legislatívy. Jeho súčasťou je množstvo bodov – od reformy súdnictva, cez dopravu až po energetiku.

Kontroverzní Turci

Ďalšie kandidátske krajiny, Srbsko a Turecko by mohli splniť legislatívne podmienky pre vstup niekedy okolo roku 2035.

Turecká žiadosť o členstvo je pritom najkontroverznejšia, najmä vo svetle zásahu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana proti opozičným silám po minuloročnom pokuse o násilný prevrat.

Desať zatknutých ľudskoprávnych aktivistov v Turecku prepustili

Členské štáty a európski funkcionári vtedy žiadali, aby EÚ odložila alebo úplne zrušila žiadosť o členstvo, ktorú Ankara oficiálne podala už v roku 1987.

Situácia je však chúlostivá, pretože Brusel sa na Ankaru musí spoliehať pri dohode o utečencoch. To spolu s ďalšími faktormi ako rastúci populizmus a Brexit znamená, že chuť Európskej únie prijímať nových členov azda nikdy nebola nižšia.

Politika môže všetko zmeniť

Štúdia tiež ukazuje, že politické ambície niektorých krajín predbiehajú ich skutočný pokrok. Napríklad Albánsko a Bosna a Hercegovina pravdepodobne nebudú schopné splniť kritériá pre vstup skôr ako v roku 2050.

Profesorka Freyburgová zdôrazňuje, že jej práca neberie do úvahy politickú dimenziu problému, vrátane moratória Európskej komisie na rozširovanie, nestability v Turecku, politickej neistoty v krajinách ako Bosna a Hercegovina alebo faktu, že postup Macedónska pre 20 rokov starý spor o názov blokuje Grécko.

Macedónsko žiada Brusel o urýchlenie európskej integrácie

Štúdia vo svojich predpovediach nezahŕňa Kosovo ani kandidátsku krajinu Čiernu Horu, keďže údaje, na základe ktorých by bolo možné urobiť hodnotný odhad pre tieto krajiny, nie sú dostupné. Potenciálne členstvo Kosova komplikuje fakt, že pre päť členských štátov EÚ doteraz neexistuje.

Blízko je aj Čierna Hora

Freyburhová však pre EURACTIV potvrdila, že Čierna Hora, ktorá sa osamostatnila od Srbska až v roku 2006 má „charakteristiky podobné Macedónsku, čo by mohlo znamenať, že aj úroveň zosúladenia národnej legislatívy s európskou by mohla byť porovnateľná“.

Za najväčšie považuje šance Čiernej Hory na vstup do Európskej únie aj Brusel. Existujú síce problémy, napríklad sporná hranica s Kosovom, no sú menej významné než pri iných kandidátskych krajinách.

Freyburgová zhodnotila, že „Čiernu Horu je možné vnímať ako lídra medzi potenciálnymi členskými štátmi“, no upozorňuje, že pri tomto odhade neberie do úvahy politickú vôľu čiernohorskej vlády ani potenciálne vetá členských štátov.

Za pokrok sú zodpovedné krajiny, nie Brusel

Profesorka v závere vysvetľuje, že podľa jej výsledkov ďalšie rozširovanie Európskej únie nie je veľmi blízko, a preto by debaty na túto tému mohli byť menej vášnivé. Dodáva, že zistenia štúdie môžu „byť dokonca príliš optimistické a skutočná budúca úroveň zosúladenia legislatívy kandidátskych krajín s európskym právom by mohla byť ešte nižšia, než naznačujú výsledky“.

Freyburgová pripomína, že rozširovanie je najčastejšie poháňané činnosťou a pokrokom krajiny, nie expanzívnou politikou Bruselu.

Obavy, že rozširovanie Únie by mohlo ohroziť prehlbovanie európskej integrácie sú podľa nej len ďalšou netechnickou bariérou, ktorú musia potenciálni členovia prekonať.

Najnovším členským štátom je v súčasnosti Chorvátsko, ktoré do EÚ vstúpilo v roku 2013. Zatiaľ nie je členom Schengenského priestoru ani eurozóny. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker však vo svojom prejave o stave Únie naznačil, že Chorvátsko sa bude môcť do Schengenu zapojiť hneď, keď splní všetky relevantné podmienky.

Slovinci pustili Chorvátov do EÚ, otázny je Schengen

Minulý týždeň vyjadril chorvátsky premiér Andrej Plenković nádej, že jeho krajina sa stane členom eurozóny o sedem až osem rokov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA