Macedónsko žiada Brusel o urýchlenie európskej integrácie

Macedónci vnímajú prvých sto dní vlády premiér Zaeva pozitívne, vláda je preto ambicióznejšia aj na medzinárodnom poli.

Macedónska vláda požiadala Európsku úniu o urýchlenie európskej integrácie, respektíve načrtnutie perspektív pre postjuhoslovanskú krajinu.

Skopje sa domnieva, že je doma stále potrebné posilniť dôveru k Únii. Informoval o tom spravodajský portál vesti.mk s odvolaním sa na macedónskeho vicepremiéra pre európsku integráciu Bujara Osmaniho.

Európska únia minulý týždeň zvýšila nádeje krajín západného Balkánu prostredníctvom príhovoru predsedu Komisie, Jean-Claudea Junckera. „Dôveryhodný rozmer rozširovania pre západný Balkán musíme udržať,“ povedal Juncker v prejave o stave Únie.

Mogherini: Západný Balkán má dvere do EÚ otvorené

Ambície po 100 dňoch

Podľa podpredsedu vlády bránila v ostatných rokoch procesu pričlenenia krajiny k EÚ vnútropolitická kríza v Macedónsku. Nová vláda však v krátkom čase urobila viacero dôležitých krokov a na rade má byť Brusel, aby ukázal, že je za integráciu Macedónska, hovorí Osmani.

Vicepremiér podčiarkol, že vláda v Skopje počas prvých 100 dní pri moci urobila maximum pre pokrok v eurointegračnom procese.

Predseda macedónskej vlády Zoran Zaev začal v uplynulých mesiacoch s odstraňovaním nezhôd, ktoré má Macedónsko s Bulharskom i Gréckom. Napríklad v macedónsko-bulharskom prípade došlo v auguste k podpísaniu dohody o dobrých susedských vzťahoch.

Podľa opozície však bola Zaevova sociálno-demokratická vláda zodpovedná len za „zrušené projekty, ekonomický prepad, pôžičky a za bezohľadné a povrchné kroky,“ cituje opozičného predstaviteľa portál Balkan Insight.

Macedónsko je pripravené začať predvstupové rokovania

Prieskumy verejnej mienky nahrávajú vláde

Zmiernenie napätia vo vnútornej aj zahraničnopolitickej oblasti však registrujú aj tamojší občania. Vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky macedónskych partnerov Gallupovho inštitútu.

Podiel optimistov v súvislosti s európskou integráciou krajiny sa oproti 13 percentám respondentov z marca zvýšil v auguste na 41 percent. Pričlenenie sa Macedónska k EÚ podporuje 77 percent tamojšej populácie.

Rovnako pozitívne boli aj výsledky prieskumu Medzinárodného republikánskeho inštitútu. Za „pokojnú a stabilnú“ považuje krajinu o päť percent opýtaných Macedóncov viac, ako tomu bolo v marci.

V tom čase sa krajina začala pomaly zotavovať z dvoch rokov politických turbulencií. Vytvorenie Zaevovho kabinetu v máji vystriedalo dlhotrvajúce bezvládie, nepokoje a podozrenia, že bývalý premiér Nikola Gruevski bol za nezákonným odpočúvaním vyše 20 tisíc obyvateľov.

Bezvládie v Macedónsku vyústilo do demonštrácií

Za všetkým je stále najmä názov

Macedónske prijatie do Únie okrem reforiem stojí ešte vždy aj na názve republiky. Grécko stále odmieta jeho členstvo v Únii, nakoľko z pohľadu Atén meno krajiny  implikuje územnú požiadavku na severný región Grécka, Macedónsko.

„Ak doma prebehne dostatok reforiem, dúfame, že dosiahneme túto fázu (začneme prístupové rokovania s EÚ) a paralelne sa budeme zaoberať aj otázkou názvu,“ uviedol pre Reuters macedónsky minister zahraničných vecí Nikola Dimitrov.

Macedónska aj grécka strana sa otázkou názvu zaoberajú aj počas tohto týždňového zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) stále nie je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Od roku 2008 spolupracuje s Úniou na základe prístupového partnerstva. Macedónci môžu vďaka dohode o liberalizácii víz do Schengenu cestovať voľne od roku 2009.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA