Prieskum skúmal nostalgiu za Juhosláviou

Miera nostalgie za týmto štátnym útvarom je pomerne vysoká, vyplýva z najnovšieho prieskumu. Najvyššia je v Srbsku, najnižšia v Kosove.

Prieskum v máji zverejnila agentúra Gallup. Do prieskumu sa zapojila 1000 ľudí v celom regióne.

Väčšina respondentov zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Macedónska si myslí, že rozdelenie Juhoslávie ich krajinu skôr poškodilo.

V Srbsku považuje rozpad niekdajšieho väčšieho celku za dobrú vec len 4 % opýtaných. 81 % si myslí, že to Srbom poškodilo, 8 % sa k tomu nevedelo vyjadriť.

Je to situácia ako v bývalých sovietskych republikách, kde sa v podobnom prieskume väčšina ľudí rovnako.

Bosna Hercegovina je tiež naladená negatívne. Len 6 % vidí v rozpade Juhoslávie pozitívny vývoj. Opačný názor má 77 %.

V Srbsku sa dá tento postoj vysvetliť cez pocit straty postavenia medzinárodného hráča, ktoré Srbi ako dominantné etnikum v rámci bývalej Juhoslávie mali. V Bosne a Hercegovine ide ale skôr o pocit, ktorý súvisí s negatívnym ekonomickým a politickým vývojom, ktorý pretrváva dodnes.

Korupcia je integrálnou súčasťou veľmi komplikovanej štátnej štruktúry, ktorú v roku 1995 zaviedla Daytonská mierová dohoda. Akékoľvek reformy sa cez ňu v multietnickom štáte pretláčajú len veľmi ťažko.

Európske ašpirácie

Pre Bosnu je ale stále atraktívna vízia členstva v EÚ, akokoľvek momentálne vzdialená.

Podporuje ju až 70 % obyvateľstva.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini včera (24. mája) hostila pracovnú večeru premiérov 6 krajín západného Balkánu, z ktorých každá má európske ambície.

Čierna Hora, ktorá sa práve stala členom NATO je menej nostalgická. Na Juhosláviu spomína v dobrom len 15 % opýtaných, 65 % hodnotí jej existenciu pre Čiernu Horu ako skôr škodlivú.

Najmenej istí si boli Macedónčania. Až 21 % nevedelo odpovedať na otázku o tom, či rozpad Juhoslávie krajine pomohol alebo ublížil.

Kosovčania v tom majú naopak jasno, rozpad bola podľa troch štvrtín opýtaných dobrá vec. V nadpolovičnej väčšine si to myslia aj Chorváti (55 %). 23 % vidí skôr negatíva.

Jedným zo záverov prieskumu je podľa jeho autorov, že príslušníci etnických menšín skôr vidia v rozpade väčšieho celku pre seba negatívne dôsledky. Chorváti žijúci v Chorvátsku vnímajú koniec Juhoslávie lepšie ako tí, ktorí žijú inde v regióne.

Názory sa líšia aj podľa veku. Ľudia nad 55 rokov podliehajú nostalgii prirodzene viac ako ľudia do 35. Najväčšími výhodami, ktoré si obyvatelia regiónu s dobou existencie Juhosláviou spájajú sú bezplatná zdravotná starostlivosť a vzdelávanie a vyššia miera zamestnanosti.

1 Comment

  • “Jedným zo záverov prieskumu je podľa jeho autorov, že príslušníci etnických menšín skôr vidia v rozpade väčšieho celku pre seba negatívne dôsledky. ” CHYBU mate. Vidia pozitívne dôsledky.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA