Kompetencie EÚ pri určovaní verejnoprospešných služieb

Europoslanci schválili správu o úlohe EÚ pri definovaní rozsahu a spôsobu poskytovania verejnoprospešných služieb. Vyslovili sa za zachovanie princípu subsidiarity a proti nutnosti celoeurópskej definície.

Krátka správa

Správa schválená Európskym parlamentom vyzýva Komisiu aby objasnila rozdiel medzi verejnoprospešnými a hospodársky prospešnými službami. Súčasne však konštatuje, že ich celoeurópska definícia nie je nutná. Podľa EP by totiž mohla brániť národným, regionálnym či miestnym orgánom členských štátov zadefinovať si v tejto sfére vlastné prioritné oblasti. Poslanci tiež vyjadrili obavu, že niektoré členské štáty by mohli prípadnú celoeurópsku definíciu verejnoprospešných služieb využiť na to, aby určité sféry vyňali z pravidiel hospodárskej súťaže, čo by následne bránilo správnemu fungovaniu vnútorného trhu Únie. Pre spomínané dôvody sa schválený text prikláňa k uplatňovaniu princípu subsidiarity – práva členských štátov určiť si oblasti verejnoprospešných služieb .

Správa v protiklade k spoločnej definícii všetkých verejnoprospešných služieb a následnej jednotnej európskej legislatíve v tejto oblasti vyzdvihuje uznesenie „úspech súčasných sektorových nariadení“ právne ošetrujúcich jednotlivé oblasti. Odporúča preto rozšírenie tohto prístupu aj na ostatné odvetvia. Konkrétne sa spomína napríklad návrh na vypracovanie sektorálnej smernice v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

Za jednej z nedostatkov v tejto oblasti EP označil fakt, že relevantné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a existujúce pokyny Komisie nezaručujú dostatočnú právnu istotu ani primeranú transparentnosť pre zadefinovanie miery, do akej sa európske predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a fungovania vnútorného trhu vzťahujú na jednotlivé sektory služieb. Tento nedostatok má Komisia odstrániť predložením „právnych podnetov“, aby bola zabezpečená demokratická zodpovednosť pri uplatňovaní príslušných predpisov.

Správa zdôrazňuje potrebu ponechať členským krajinám právo rozhodovať o spôsobe zabezpečenia verejnoprospešných služieb – či už by sa služby poskytovali priamo z vlastných zdrojov daného orgánu, alebo prostredníctvom subjektu, ktorý uspel v rámci verejnej súťaže.

V rozprave vystúpila aj slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP- ED). Podľa nej sa musia verejnoprospešné služby, ako jedna zo zložiek sociálneho modelu, neustále prispôsobovať novým podmienkam globalizácie, demografickým zmenám a pokroku vo vede. Verejnoprospešné služby sú podľa Pleštinskej v členských krajinách „dané historicky a zakladajú sa na značne odlišných regionálnych tradíciách“. Aj preto považuje za bezpodmienečne dôležité dodržanie princípu subsidiarity v rozhodovaní o miere liberalizácie jednotlivých sektorov.

Za dôležité považuje, aby mali kompetentné verejné orgány k dispozícii vhodné nástroje na presadzovanie uplatňovania hospodárskej súťaže a aby zabezpečili ochranu spotrebiteľa. „Veľký význam spočíva v posilnení kontrolných možností členských štátov, aby sa zabezpečila účinná realizácia cieľov verejnej politiky, ako sú prístupné ceny a kvalitné normy. Na základe týchto skutočností som presvedčená, že nie je potrebné udeliť EÚ ďalšie právomoci v oblasti verejnoprospešných služieb, preto zastávam jednoznačné stanovisko, že neexistuje právny základ pre rámcovú smernicu o službách vo verejnom záujme“.

Harlem Désir, podpredseda Socialistickej skupiny v EP, povedal: “Teraz je správny čas ukázať, že EÚ podporuje verejné služby a rešpektuje právo regionálnych a miestnych úradov v tejto oblasti. To je náš zákaldný odkaz pokiaľ ide o rámcovú smernicu o verejných službách.”

Predseda Komisie José Manuel Barroso prisľúbil, že jeho exekutíva do konca tohto roku publikuje dokument v ktorom objasní plánované kroky v tejto oblasti.

REKLAMA

REKLAMA