Ministerstvo financií hodnotí predsedníctvo: Výzvy sme zvládli

Vonkajšie faktory ako brexit či migračná kríza predsedníctvu skôr pomohli.

Napriek obavám, že vonkajšie vplyvy ako výsledok britského referenda, migračná kríza, bezpečnostné riziká či voľby v Taliansku a Rakúsku znížia šance na úspech slovenského predsedníctva, tieto faktory vplývali na legislatívne práce v konečnom dôsledku skôr pozitívne. Vo svojom vyhodnotení predsedníctva v Rade EÚ to konštatuje Ministerstvo financií (MF) SR.

Čítajte aj: Predsedníctvo sa končí. V migrácii nepresvedčilo, výsledky má inde

Rozšírenie EFSI a rozpočet v rekordnom čase

Rezort pripomína napríklad dosiahnutie dohody členských štátov o zlepšení a predĺžení fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), teda tzv. Junckerovho plánu.

„Výsledkom je dohoda, ktorá zvyšuje transparentnosť schvaľovania projektov, sprísňuje kritériá výberu projektov tak, aby podpora z EFSI nevytláčala súkromné investície,” konštatuje ministerstvo.

Výzvou bolo tiež dosiahnuť dohodu o rozpočte na rok 2017, ako medzi 28 členskými štátmi v Rade, tak aj následne s Európskym parlamentom.

„Prvotný návrh bol zo strany Európskej komisie predložený s výrazným oneskorením. Dôvodom bolo britské referendum. Slovenskému tímu sa ale podarilo dosiahnuť dohodu členských štátov v rekordnom čase, 18 dní po predložení návrhu EK,” podčiarkuje rezort.

Rok daní

Posun sa podľa ministerstva dosiahol aj v boji proti daňovým podvodom.

Pripomína, že rok 2016 bol v tejto oblasti mimoriadne rušným obdobím, keď odhalené prípady ukrývania finančných prostriedkov občanmi a spoločnosťami z EÚ v daňových rajoch, tzv. Panama Papers, odkryli pretrvávajúce diery v systéme.

V tejto súvislosti došlo napríklad k vypracovaniu zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií, známemu aj ako daňový blacklist.

Ochrana investícií aj dostupnejší kapitál

Za veľký úspech považuje aj ukončenie dlhotrvajúcich rokovaní o regulácii fondov peňažného trhu, ktoré trvali vyše troch rokov. Hlavným cieľom tejto legislatívy je zvýšiť schopnosť fondov vyplácať výnosy aj v krízových trhových podmienkach tak, aby neboli ohrozené investície vkladateľov.

„Podarilo sa eliminovať jednu z regulačných dier a zvýšiť ochranu investícií v prípade budúcich problémov na finančných trhoch,” priblížilo MF SR.

Za ďalšie dôležité výsledky počas polročného predsedníctva označilo ministerstvo aj dohodu o prospektoch, čo znamená pre spoločnosti v EÚ dostupnejší kapitál, či dohodu o prevencii prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Štart diskusie o rozpočte eurozóny

„Okrem rokovania o legislatívnych návrhoch sme ako predsedníctvo využili priestor aj na predloženie strategickej témy. Slovenskí experti sa zamerali na možnosť vytvorenia spoločnej fiškálnej kapacity pre eurozónu, ktorá by pomáhala tlmiť negatívne dopady symetrických a asymetrických hospodárskych šokov,” priblížil slovenský rezort financií.

Diskusie na túto citlivú tému podľa MF položili prvé základy pre budovanie konsenzu medzi členskými štátmi.

Čítajte aj: EÚ v roku 2017: Ekonomika a obchod 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA