Predsedníctvo vyškolilo ľudí a pracovalo v atmosfére napätia v EÚ

Štátni tajomníci hovoria o skúsenostiach pre štátny aparát, ktoré Slovensko využije do budúcnosti. Stopu predsedníctva vidia aj v témach, kde sa "tvrdá" legislatíva neprijala.

slovenske predsednictvo
EU Stakeholder Brunch, zdroj: EurActiv.sk

Európska komisia je so slovenským predsedníctvom spokojná pre posunutie mnohých tém. Poslanci Európskeho parlamentu sú spokojí, lebo ich predsedníctvo bralo vážne a štátna správa je spokojná, lebo sa veľa naučila.

Tak by sa v krátkosti dali zrhnúť hodnotenia slovenského predsedníctva ako zazneli na podujatí „EÚ na sklonku slovenského predsedníctva.“

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek špeciálne ocenil bratislavský summit, ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody, obchodnej dohody s Kanadou a spustenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Viac pokroku by si podľa neho vedela Komisia predstaviť v oblasti migrácie alebo v téme európskeho prokurátora.

Štátny tajomník MZVaEZ a splnomocnec pre slovenské predsedníctvo Ivan Korčok je na zoznam výstupov predsedníctva hrdý. Pripomína ťažkú politickú atmosféru v EÚ poznamenanú brexitom, v ktorej Slovensko Radu EÚ preberalo.

Z tém, ktoré presdsedníctvo zásadne posunulo a priamo sa dotýkajú ľudí spomína reguláciu roamingu, vytvorenie podmienok pre internet novej generácie a modernizáciu obchodných nástrojov na ochranu pred dumpovaným dovozom z Číny.

O EÚ sa vraj sám naučil za posledný pol roka viac ako za 6 v úlohe veľvyslanca SR pri EÚ.

Silný Európsky parlament

Jedným z poznaní z výkonu predsedníctva je podľa Korčoka, že „úloha a agenda Európskeho parlamentu sa veľmi v členských štátoch podceňuje.“

Europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH) ocenili čas, ktorý Ivan Korčok v pléne Európskeho parlamentu počas jeho zasadnutí strávil.

„Viac ako vy“, komentoval nadnesene Korčok.

Beňová dodala, že je len logické, že štátny tajomník po tejto skúsenosti vníma EP ako inštitúciu, ktorá má „kompetenciu“.

Podľa Beňovej slovenskí politici objavili počas predsedníctzva úniu „v pozitívnom slova zmysle“. Či politický pocit spoluzodpovednosti za úniu medzi slovenskými politikmi aj pretrvá, si Korčok netrúfa povedať.

Bratislavský Ecofin môže byť míľnikom

Štátny tajomník ministerstva financií Ivan Lesay hovorí, že okrem technokratického zvládnutia agendy chcelo predsedníctvo zanechať aj výraznejšiu stopu.

Otvorilo preto tému vytvorenia stabilizačného nástroja pre eurozónu.

„Bola kontroverzná, ale z nášho pohľadu dôležitá. Mnohí kolegovaia z iných krajín a ministri neboli nadšení, ale tému sme viedli férovým spôsobom a získali si rešpekt.“

Prelomové v diskusiách bolo podľa neho bratislavské neformálne stretnutie Rady ministrov financií (ECOFIN), kde aj „tí, ktorí neboli z témy nadšení,“ označili diskusiu za jednu z najlepších a niektorí dokonca upravili svoj názor.

Diskusie o stabilzačnom nástroji pre eurozónu sú momentálne len v štádiu úvah. Budúcu jar by mala Európska komisia zverejniť Bielu knihu, ktorá bude prvým výkopom pre prípadnú legislatívnu prácu na dobudovaní eurozóny podľa tzv. správy 5 predsedov.

Výsledky totho procesu uvidíme až o 5 až 10 rokov, hovorí Lesay. „Ak sa to udeje, bratislavská Rada sa bude dať považovať za míľnik. Ak sa to neudeje, bude to zlá správa pre eurozónu aj pre EÚ.“

Podľa Lesaya málokto veril, že sa slovenskému predsedníctvu podarí vyrokovať rozpočet únie v prvom kole. Najmä s ohľadom na napätie medzi „kohéznymi krajinami“ a krajinami, ktoré sú najviac postihnuté migračnou krízou.

Nepresvedčili, ale upokojili

Europoslanci Štefanec aj Beňová hodnotia oblasť migrácie ako jednu z menej úspešných pre slovenské predsedníctvo.

Malta asi nebude návrh efektívnej solidarity prehlbovať, bude sa skôr hľadať iný model,“ myslí si europoslankyňa.

Korčok argumentuje, že slovenskému predsedníctvu sa „podarilo zabrániť hlbokým politickým škodám, tým, že prišlo s alternatívnym návrhom.“

„Nikdy ma nebudete počuť tento návrh velebiť a vynášať do neba ako ideálny. Názov flexibilná solidarita je nešťastný, ale je to tak, lebo systém založený na jednom prejave solidarity je neudržateľný.“

Dušan Chrenek súhlasí, že sa Slovensku podarilo zmierniť napätie medzi členskými štátmi. Hovorí, že dohodu o celkovej reforme migračnej politiky bude možno hľadať ešte aj estónske predsedníctvo v druhej polovici budúceho roka.

Dalo sa urobiť v obrane viac?

Europoslanec Ivan Štefanec by si za posledný polrok prial viac pokroku v oblasti zahraničnej politiky a obrannej spolupráce v EÚ. Podotýka, že to spadá pod jednu zo štyroch hlavných priorít slovenského predsedníctva, ktorou bolo postavenie Európy v globálnom svete.

Korčok odpovedá, že to nie je vec, ktorú možno pohnúť zásadne dopradu z pozície predsedníctva. Príslušnej Rade totiž predsedá vysoká predstavieľka EÚ Federica Mogherini.

„Chýba tu líderstvo krajín, určite Francúzska a Nemecka, ale aj ďalších,“ tvrdí štátny tajomník.

Obáva sa, že únia premeškala v tejto téme mometum brexitu.

Zároveň hovorí, že slovenské predsedníctvo dostalo na bratislavskom summite do tzv. bratislavskej cestovnej mapy formuláciu o maximálnom využívaní ustanovení z Lisabonskej zmluvy na budovanie obranných kapacít.

V tejto oblasti očakáva malé kroky.

„Poviem to natvrdo, pokiaľ ide o Sýriu, budeme si musieť našu stoličku zaplatiť“. Únia tam podľa neho pojde až keď sa bude riešiť rekonštrukcia krajiny.

Čo sme sa naučili a čo nás čaká?

 

Podujatie EU Stakehoder Brunch: EÚ na sklonku slovenského predsedníctva – Priority na rok 2017 zorganizovalo 19. decembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku a partnermi Nadáciou Friedricha Eberta a portálom EurActiv.sk.

REKLAMA

REKLAMA