Prieskum: Predsedníctvo neoslovilo euroskeptikov

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ zarezonovalo u dvoch tretín populácie. Na vnímanie EÚ ako takej však veľký vplyv nemalo.

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ trvalo šesť mesiacov, pripravovalo sa roky a sprevádzalo ho pomerne silné mediálne pokrytie.

Vláda mala podľa oficiálnych dokumentov ambíciu vzbudiť „celospoločenský záujem o predsedníctvo“ a využiť ho na „priblíženie EÚ a európskych tém občanom SR“. Sľubovala si tiež príležitosť pre „zviditeľnenie a prezentáciu krajiny v zahraničí“.

Ako to vnímali ľudia, naznačuje prieskum, ktorý pre EurActiv.sk realizovala agentúra Focus. Zber údajov sa uskutočnil na prelome januára a februára 2017 (24. 1. – 1. 2.) na vzorke 1008 respondentov.

V prvom rade sme sa pýtali, či respondenti zaznamenali fakt, že Slovensko predsedalo Rade EÚ. Jednoznačne kladne odpovedalo 65,4 % z nich, 14 % o predsedníctve vôbec nevedelo a zvyšok, 20,5 %, má nejasnú predstavu, že o tom čosi počuli, no nie sú si istí.

 

Najpravdepodobnejší profil človeka, ktorý predsedníctvo registroval, je vek 35-44, vysokoškolsky vzdelaný a tvorivý pracovník. Najmenej táto informácia prenikla k ľuďom bez práce.

Informácia takisto zachytila skôr ľudí, ktorí súhlasia s členstvom Slovenska v únii. Naopak, 44 % z tých, ktorí na členstvo Slovenska v únii názor nemajú, predsedníctvo vôbec nereflektovalo.

Čo dosiahlo predsedníctvo?

Ďalšie otázky v prieskume sa kládli už len tým, u ktorých predsedníctvo aspoň trochu zarezonovalo. Zaujímalo nás, nakoľko súhlasia so siedmimi výrokmi charakterizujúcimi predsedníctvo.

Opýtaní sa najčastejšie stotožnili s výrokom, že úloha Slovenska počas predsedníctva bola najmä administratívna a organizačná. Súhlasí s tým až 73 % opýtaných. Nadpolovičná väčšina si tiež myslí, že do výkonu predsedníctva Slovensko nezapojilo občanov a občiansku spoločnosť.

Paradoxné je, že až 58 % informovaných respondentov súhlasí s tvrdením, že bežní občania si predsedníctvo Slovenska nevšimli.

 

Ostatné výsledky sú nejednoznačné. S výrokom, že Slovensko prispelo k tvorbe kompromisov medzi krajinami únie súhlasí 50 %. Zvyšok – 38 %  – nesúhlasí alebo skôr nesúhlasí, 12 % nevie. Súhlas prevláda s tézou, že sa pozitívne zviditeľnilo Slovensko ako aj s tým, že sa EÚ pozitívne zviditeľnila na Slovensku.

Hodnotenie výkonu predsedníctva je do značnej miery spojené s tým, ako sa stavajú k členstvu Slovenska v EÚ a ako také je značne subjektívne.

Posun vo vnímaní EÚ

Prieskum tiež zisťoval, či malo predsedníctvo vplyv na vnímanie EÚ ako takej v očiach respondentov.

Takmer 35 % ľudí odpovedalo, že predsedníctvo ich vnímanie únie ovplyvnilo pozitívne.  Z toho u 5,7 % veľmi pozitívne a 29,2 % skôr pozitívne.

Približne 5 % hovorí, že ich nazeranie na EÚ bolo predsedníctvom ovplyvnených negatívne.

Jasná väčšina ľudí však deklarovala, že sledovanie výkonu predsedníctva nemalo na ich pohľad na EÚ žiadny vplyv.

 

Pozitívne sa nechali ovplyvniť tí, ktorí už s členstvom Slovenska v EÚ aj tak súhlasia. U viac ako 42 % z opýtaných, ktorí súhlasia s členstvom, predsedníctvo ešte upevnilo pozitívny imidž únie.

Z tých, ktorí nemajú názor na to, či Slovensko má alebo nemá byť súčasťou EÚ, predsedníctvo posunulo ich názor na úniu kladným smerom len v 13 %. Zo skupiny, ktorá hovorí, že nesúhlasí s tým, že Slovensko je členom únie, predsedníctvo ovplyvnilo ich nazeranie na EÚ pozitívne len u necelých 12 %.

Inými slovami, slovenské predsedníctvo v Rade EÚ zarezonovalo predovšetkým u ľudí, ktorí sa už aj tak o verejný život zaujímali. Nepodarilo sa zásadnejším spôsobom osloviť skupinu ľudí, ktorí sú aj tak naladení skepticky voči EÚ alebo sú celkovo ľahostajní k verejnému dianiu.

Lajčákovo ministerstvo chcelo viac

Ministerstvo zahraničia pritom malo väčšie ambície.

Jedným z cieľov bolo „vzbudenie celospoločenského záujmu o predsedníctvo“, píše sa v hodnotení, ktoré rezort diplomacie predložil tento mesiac do pripomienkového konania.

Hodnotiaci materiál z dielne rezortu Miroslava Lajčáka (Smer-SD) dopĺňa, že „jednou z najdôležitejších predsedníckych výziev (bolo) podnietiť záujem občanov o európske témy.“ Ministerstvo dokonca vytvorilo špeciálnu grantovú schému pre mimovládne organizácie v regiónoch, obce, mestá či školy, ktorá zafinancovala viac ako 200 projektov. Ďalším podujatiam ponúklo predsedníctvo záštitu. „Celkovo sa do aktivít realizovaných pod záštitou predsedníctva zapojilo 450 tisíc občanov Slovenska,“ konštatuje MZVaEZ.

„Vysvetľovanie zmyslu a podstaty únie a zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám európske spoločenstvo prináša, považujeme za cestu a jedinú možnosť ako reagovať na rastúci euroskepticizmus.“

 

1 Comment

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA