Renzi: Kto odmieta utečencov, má prísť o eurofondy

Krajinám, ktoré odmietajú prijať utečencov, by mala EÚ vziať eurofondy, tvrdí taliansky premiér Matteo Renzi.

Taliansky premiér hovoril v národnom parlamente o svojich prioritách na nadchádzajúcom summite v Bruseli, 20.-21. októbra. „Je potrebné, aby Taliansko presadzovalo veľmi tvrdý postoj voči tým krajinám, ktoré vďaka členstvu v bloku (EÚ) dostali množstvo peňazí na obnovu svojich území, a ktoré sa vyhýbajú svojim záväzkom v relokácii migrantov.“

Taliansko je hlavným cieľom migrantov utekajúcich z Afriky. Od začiatku roku 2014 k jeho brehom piplávalo zo Severnej Afriky 460 000 ľudí, dnes sa v krajine nachádza asi 160 000 žiadateľov o azyl. Podľa údajov Európskej komisie bolo z 39 600 utečencov, ktorí mali byť relokovaní na základe dočasnej schémy, premiestnených len 1 300.

Renzi útočil na stredoeurópske krajiny – vrátane Slovenska – ktoré nerešpektujú schválený dočasný systém relokácií. Súčasne sú veľkým prijímateľom regionálnej pomoci EÚ, ktorá tvorí asi tretinu európskeho rozpočtu.

Pozitívne aspekty príslušnosti k EÚ musia byť vyvážené povinnosťami, ktoré sú na členstvo naviazané.

Matteo Renzi, taliansky premiér

Rokovania o viacročnom rozpočte únie na 2021-2017 začnú na budúci rok.

„Pozitívne aspekty príslušnosti k EÚ musia byť vyvážené povinnosťami, ktoré sú na členstvo naviazané“, povedal Renzi.

Odpor proti kvótam pokračuje

Odpor proti utečeneckým kvótam však potvrdilo viacero stredoeurópskych politikov. Začiatkom mesiaca sa konalo v Maďarsku referendum ktoré odmietlo relokácie utečencov na základe kvót, ktoré by neodobril maďarský parlament. Proti sa vyslovilo 98% hlasujúcich, referendum však bolo kvôli nízkej účasti neplatné. Maďarský premiér Viktor Orbán chce napriek tomu jeho výsledok potvrdiť zmenou ústavy.

Povinné kvóty odmieta naďalej aj slovenská vláda. Počas nedávnej návštevy Viktora Orbána v Bratislave hovoril premiér Fico o alternatívnom návrhu „flexibilnej solidarity“, ktorý chceme predstaviť partnerom v EÚ.

Záhada flexibilnej solidarity

Ako konkrétne má flexibilná solidarita vyzerať však nie je zrejmé. Minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý na pôde Európskeho parlamentu zastupoval Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, iba povedal, že návrh je do určitej miery na pracovnom stole. „Treba ho prehĺbiť a dopracovať, aby boli doň zakomponované všetky výzvy, s ktorými môžeme byť konfrontovaní,” uviedol minister podľa agentúry TASR.

Ak ho chcú stredoeurópske krajiny predstaviť na bruselskom summite, na dopracovanie majú už len niekoľko dní. Zatiaľ sa snažia zdôrazňovať najmä otázku ochrany vonkajších hraníc, a potrebu udržania dohody s Tureckom, a rozšírenia podobných dohôd na krajiny Severnej Afriky.

„Paralyzovaná“ Európa

Dočasné relokácie zatiaľ nepomohli ani Grécku. Z plánovaných 66 400 sa ich uskutočnilo len 4 600. Taliansko a Grécko patrili v druhom štvrťroku 2016 medzi päť krajín Únie s najvyšším počtom zaregistrovaných žiadostí o azyl. Na čele bolo Nemecko.

Matteo Renzi bol jeden z mála lídrov, ktorí kritizovali priebeh a závery Bratislavského summitu v septembri, na ktorom sa diskutovalo o reakcii EÚ na Brexit, ale aj migračnú krízu.

Kritiku zopakoval aj na stredajšom vystúpení v talianskom parlamente a žiadal od Únie ambicióznejší plán: „Mysleli sme si, že Bratislavský summit príde s ambicióznym a dôležitým programom.“ Namiesto toho „sme museli pozorovať, ako táto frenetická paralýza nič nepriniesla: banálny dokument so zoznamom sľubov, ktoré nie sú odpoveďou na výzvy vytvorené odchodom Veľkej Británie.“

REKLAMA

REKLAMA