Slovenské predsedníctvo tlačí “flexibilnú solidaritu” v migračnej kríze

Minister Kaliňák si trúfa na kompromisnú dohodu o podobe reformy dublinského systému do konca predsedníctva.

Pri relokáciách utečencov z Talianska a Grécka „nemôžeme hovoriť o úplnom úspechu“, vyhlásil minister vnútra, ktorý včera prvýkrát predsedal neformálnej Rade ministrov v Bratislave.

Slovensko na tento dočasný krízový mechanizmus, známy aj ako utečenecké kvóty, podalo na Radu žalobu. Prerozdeľovanie medzi ostatné štáty ide len pomaly a s veľkými problémami. Maďarsko chystá o prerozdeľovaní utečencov 2. októbra referendum.

Na stole je momentálne návrh Európskej komisie na reformu dublinského systému z mája, ktorý predpokladá trvalý mechanizmus prerozdeľovania utečencov, ak sa jedna krajina dostane pod nadmerný tlak. Rozruch vyvolal najmä návrh na alternatívne finančné plnenie vo výške 250 tisíc eur za jedného neprijatého utečenca.

Flexibilita solidarity

Kaliňák hovorí, že predsedníctvo chce v najbližších dňoch a týždňoch vyvolať rokovania so všetkými štátmi. Začať sa majú už na budúci týždeň v rámci V4. Cieľom je pripraviť kompromisné návrhy.

„Chceme navrhnúť viaceré cesty, ktoré by viedli k výsledkom, nemusíme si myslieť, že len jedna cesta je správna, iste je ich viacej. Bola o tom aj dnes dlhá debata, hovorili sme o flexibilite solidarity.“

Podľa ministra ide o „prispôsobovanie príspevkov štátov ich možnostiam a tomu, čo je reálne“, aby nakoniec „rozdelenie zodpovednosti mohlo byť naozaj medzi všetkými štátmi, lebo niektoré sú omnoho viacej zaťažené“.

Predsedníctvo chce v septembri a októbri vyčleniť čas na čo najširší kompromis o dublinskej reforme. Kaliňák má ambíciu dosiahnuť na Rade všeobecný súhlas ešte do konca slovenského predsedníctva.

Legislatívna práca by potom pokračovala počas maltského predsedníctva.

Jednotné rozhodovanie o azyle

Európska komisia sa budúci týždeň chystá predložiť druhý balík návrhov, ktorý má dokončiť reformu európskeho azylového systému. Ambíciou je vytvoriť spoločný azylový systém „založený na zvýšenej solidarite a zdieľaní zodpovednosti“, povedal v Bratislave eurokomisár Dimitris Avramopoulos.

Zjednotenie rozdielnych národných azylových systémov má znížiť riziko sekundárnych pohybov a motiváciu pre nezákonnú migráciu.

Snaha je podľa Avramopoulosa „zvýšiť dôveru medzi členskými štátmi“.

Kaliňák v tejto súvislosti pripomína, že udeľovanie azylu sa týka len individuálne prenasledovaných osôb, pričom skupinám ľudí, ktorí utekajú pred zlou bezpečnostnou situáciou vo svojej krajine sa má poskytnúť dočasná medzinárodná ochrana, aby sa po stabilizácii situácie mohli vrátiť domov a “budovať svoje krajiny”.

Moja hranica, tvoja hranica

Avramopulous aj Kaliňák si chválili rýchlostný rekord v dohode o vytvorení Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Operovať v novej podobe by mala od jesene.

Podľa komisára ide o formálne uznanie, že vonkajšia hranica jedného štátu je vonkajšou hranicou nás všetkých. Komisár sa drží časového plánu, podľa ktorého by dočasné kontroly na vnútorných hraniciach v Schengene mali zmiznúť do konca slovenského predsedníctva.

Pomôcť väčšej kontrole má aj systém inteligentných hraníc, ktorý dovolí úradom zbierať informácie o tom, kto sa nachádza na území EÚ napríklad aj z krajín, s ktorými má únia bezvízový styk.

Takéto návrhy Európskej komisie označil Kaliňák za „mimoriadne zmysluplné, efektívne a pragmatické“.

Globálny problém

Únia sa bude snažiť na plánovanom jesennom summite OSN v New Yorku predať migráciu ako globálnu zodpovednosť.

Sama chce uzatvárať dohody s krajinami pôvodu aj tranzitu migračných tokov, podobné tej, ktorú má s Tureckom.

„Migranti cestujú tisícky kilometrov. Utekajú pred smrťou, ale zároveň riskujú vlastnú smrť, čo je to najväčšie nebezpečenstvo, čo momentálne so sebou migračná kríza prináša,“ vyhlásil na tlačovej konferencii minister Kaliňák.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA